Romantizmus bolo umelecké hnutie v začiatkom 19. storočia v Európe a v Amerike, ktoré sa prezentovalo vo všetkých oblastiach kultúry. Romantizmus bol odmietavou reakciou na osvietenstvo,ktoré prinieslo sklamanie počas Francúzskej revolucie a vývinu meštiackej spoločnosti vôbec. Romantik pohŕdal dobre vychovanými ľuďmi, nazýval ich meštiakmi, vystavoval na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, dôveroval len inštinktom, veril nie vedeckému výskumu, intuícii, teda sa riadili čisto podľa vlastného srdca.

 Literatúra :

Autori preberajú veľa prvkov z klasicizmu, preromantizmu, sentimentalizmu. Jeho hlavnou myšlienkou bola túžba po slobode a nádeji. Podľa hesla  francúzskej revolúcie sa hlavnými myšlienkami romantizmu stali tri najznámejšie slová vo vtedajšom Francúzsku: rovnosť, bratstvo, sloboda. 

Štúrovci

Ľudovít Štúr, Ján Kalinčiak, Samo Chalúpka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto, Janko Matúška, Michal Miloslav Hoďža, Jozef Miloslav Hurban, August Horislav Škultéty, Samo Tomášik, Viliam Pauliny-Tóth

Bol to hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia. Formovali sa v 30. rokoch zo študentov evanjelického lýcea v Bratislave. Odmietali maďarizáciu, požadovali suverenitu národa, zásadu ústavnosti a zastupiteľstva. Veľkú pozornosť venovali ľudovej kultúre a životu neprivilegovaných vrstiev, ku ktorým sa obracali svojou literárnou tvorbou i praktickou činnosťou.

Politický program

Štúrovci sa zaoberali zrušením poddanstva, zdanením šľachty, zveľadením priemyslu a obchodu, rozširovaním národného školstva, čo sa prejavovalo aj v článkoch Slovenských národných novín (založil ich J. M. Hurban). Propagovali moderné podnikanie, význam vzdelania, zakladali nedeľné školy, knižnice, spolky miernosti, vyzývali pestovať národné umenie. Štúrovci sa zaslúžili za vznik slovenskej hymny (Janko Matúška – text), vlajky a znaku Slovenskej Republiky.

Ľudovít Štúr

Na Bratislavskom lýceu (keď bol ešte vo funkcii) hlásal na prednáškach národno-buditeľské myšlienky. Bol zvolený do Uhorského snemu za mesto Zvolen. Postavil sa na stranu revolúcie uskutočnenej roku 1948 – 1849. Predložil Uhorskému snemu v Liptovskom Svätom Mikuláši - Žiadosti slovenského národa. Ako jazykovedec roku 1843 kodifikuje spisovnú slovenčinu dielami:

-  Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí 

-  Náuka reči slovenskej

Slovenský národ mal teda svoj vlastný jazyk. Dovtedy katolíci písali bernolákovčinou, evanjelici biblickou češtinou. Okrem toho sa používala latinčina, nemčina a maďarčina.

Za základ nového spisovného jazyka si vzali stredoslovenské nárečie, v ktorom videli najčistejšie slovenské jadro a uzniesli sa na fonetickom pravopise (píš ako počuješ)

Najznámejšie diela

Samo Chalúpka:

-  Mor ho!

-  Turčín Poničan

-  Branko

-  Likavský väzeň

-  Kráľohoľská

Janko Kráľ:

-  Jarná pieseň

-  Orol 

-  Duma bratislavská

- Zakliata panna vo váhu a divný Janko

Andrej Sládkovič:

-  Marína

-  Detvan

-  Nehaňte ľud môj

-  Sôvety v rodine Dušanovej 

Janko Matúška:

-  napísal text k Slovenskej hymne – Nad Tatrou sa blýska

-  Púchovská skala

-  Preletel sokolík nad tichým Dunajom

Ján Botto:

-  Margita a Besná

-  Smrť Jánošíkova

-  Báj na Dunaji