A. Lutonského 716/11, Liptovský Mikuláš 031 01, SR
0911 803 335   

Ako sa Lenin so Stalinom dostali k moci

Ako sa Lenin so Stalinom dostali k moci

Ako sa Lenin so Stalinom dostali k moci

Nastolenie boľševickej diktatúry v Rusku:

Rusko patrilo k veľkým, ale hospodársky zaostalým krajinám. Dôsledky vojny sa tam prejavili mimoriadne tvrdo. V krajine bol hlad a Rusko už roku 1917 nedokázalo naďalej viesť vojnu. Nespokojnosť s vojnou a cárskym režimom sa prejavovala po celej krajine. Po Februárovej revolúcii doku 1917, ktorá zvrhla cára, pokúsili sa niektorí demokraticky zmýšľajúci politici vytvoriť vládu, ktorá by zaviedla v Rusku demokratický politický systém. Krajina však pokračovala vo vojne a kríza sa tým naďalej prehlbovala. Situáciu využili ruskí boľševici na strane s Leninom, ktorí sa v novembri roku 1917 zmocnili vlády v Rusku (Októbrová revolúcia). Boľševici si medzi ľudom získali určité sympatie tým, že vystúpili z vojny a podpísali s Nemeckom a jeho spojencami mier. Sľubovali roľníkom pôdu, všetkým chlieb a národom ruskej ríše slobodu. Po nej, aby sa udržali pri moci, nastolili tvrdú diktatúru. Roku 1922 premenovali bývalé ruské impérium na Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Stalinova krutovláda:

Po Leninovej smrti roku 1924 sa dostal k moci Stalin, ktorý boľševickú diktatúru premenil na skutočnú krutovládu. Milióny ľudí, ktorí zmýšľali inak ako boľševici, ale napokon aj ich stúpenci a blízky Stalinovi spolupracovníci, skončili v pracovných táboroch alebo boli bez súdu popravení. Boľševická diktatúra sa usilovala ovládnuť krajinu nielen mocensky a hospodársky, ale chcela sa tiež zmocniť myslenia ľudí, prenasledovala cirkev a v umení začala presadzovať iba jeden povolený smer , takzvaný socialistický realizmus. Toto všetko sa dialo s navonok vyhláseným cieľom vybudovať komunizmus, čiže sociálne spravodlivú spoločnosť. Preto sa boľševická strana premenovala na komunistickú stranu.

Celý článok
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 1824

Ivan Krasko (Ján Botto)

Ivan Krasko (Ján Botto)
b2ap3_thumbnail_1.jpg
b2ap3_thumbnail_2.jpg
b2ap3_thumbnail_3_20150614-185441_1.jpg
b2ap3_thumbnail_4_20150614-185444_1.jpg

Ivan Krasko (Ján Botto)

Život

Rodina

otec: Ján Bottomatka: Rozína, z rodiny Blážová

 

Narodil sa 12. júla 1876 v gemerských Lukovištiach v roľníckej rodine. Jeho

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 3459

Svet zachvátený vojnou – 1. Svetová vojna

Svet zachvátený vojnou – 1. Svetová vojna
b2ap3_thumbnail_asd_20150613-150324_1.jpg

Kde sa bojovalo?

Počas prvej svetovej vojny sa bojovalo okrem Európy aj v Afrike a v Ázii, hlavne na Blízkom a Ďalekom východe. Najdôležitejšie však boli dva fronty v Európe:

- západný front

- východný front

 

Celý článok
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 2582

Povstania v Uhorsku

Povstania v Uhorsku

Protihasburské povstania:

Protihabsburgské stavovské povstaniaboli ozbrojené vystúpenia sedmohradských a uhorských stavov, vedených sedmohradskými kniežatami alebo uhorskými magnátmi proti Habsburgovcom v rokoch 1604 (začiatok Bočkajovho povstania) až 1711 (Satmársky mier).Odohrávali sa väčšinou n území dnešného Slovenska, ale aj na území Uhorska

Príčiny:

Povstania zapríčinili obmedzovanie stavovských privilégií, násilná protireformácia a presadzovanie habsburského absolutizmu. Boli aj súčasťou väčších vojnových konfliktov –pätnásťročnej vojny (1593 – 1606) a tridsaťročnej vojny (1618 – 1648), v ktorých sedmohradskí a uhorskí povstalci vystupovali ako spojenci habsburgovských nepriateľov –Osmanskej ríše alebo protihabsburských koalícií v strednej a západnej Európe.

Prvé povstanie:

Bočkajovo povstanie (1604-1606)

Štefan Bočkaj si hneď na začiatku získal prísľub podpory od Turkov, ktorý nikdy neváhali vstupovať do vnútorných uhorských sporov. Začal formovať povstaleckú armádu a odrazil prvé nerozhodné operácie cisárskej armády v Sedmohradsku. Jedna z prvých bojov sa odohrala neďaleko hradu Kiskereki (Cherechiu). Vážne oslabil cisársku armádu zničením zásobovacej kolóny, ktoré zásobovali generála Belgiojosa . Zneistený a dezorientovaný Belgiojoso sa radšej stiahol naspäť na územie Slovenska k mestu Košice, kde bola jeho základňa.

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 2315

Dejiny hudby- Slovensky skladatelia

SLOVENSKÍ SKLADATELIA  Ján Levoslav Bella (1843 – 1936)Predstaviteľ slovenského romantizmu, osvojil základy hry na klavíri, organe, generálneho basu, aleaj  hry na viacerých sláčikových a  dychových nástrojoch, skladby a dirigovania, št udoval teológiuna viedenskej  univerzite,  študoval  hudbu  u Simona  Sechtera  a  u  dvorného kapelníka  GottfriedaPreyera.  Pôsobil  v Banskej  Bystrici,  ako  mestský  hudobný  riaditeľ  v  Kremnici  a  organizátorhudobného  života,  bol  kantor  v  sedmohradskej  Sibini,  kde  vyučoval  hudbu  na reálke,  dirigovalmiestny hudobný spolok a Spevokol Hermania. Po skončení 1. svetovej vojny presídlil do Viedne,neskôr sa vrátil na Slovensko a žil v BratislaveDielo:–    opera Wieland der Schmied (Kováč Wieland) – chcel ju písať ako 1.slovenskú národnúoperu, ale námet aj text slovenské neboli, preto sa ňou nestala–    Jaroslav a Laura dramatická báseň pre tenor a orchester (javiskové dielo) –    diela pre symfonický orchester:      –    skladby pre sólový hlas a orchester Symfónia h molKoncertná predohra Es durOsud a ideál – symfonická báseňKoncertná skladba v uhorskom štýle –    skladby pre spev, zbor a orchester:   Svadba Jánošíka – kantátaDivný zbojník pre sóla, zbory a orchesterMissa pro die Dominica (Es dur) pre sóla, zbor aorchester–    skladby pre zbor a orchester: Te Deum pre miešaný zbor a orchesterVeni sancte pre miešaný zbor a sláčikyAve Maria pre miešaný zbor a orchester–    skladby pre organ, klavír, komorná hudba, sláčikové kvartetá: Dumky pre husle a klavír–    piesne pre sólový hlas s klavírom: Matka nad kolískou pre soprán a klavír–    úpravy folklórnych piesní:    Slovenské štvorspevy, I. zošitSlovenské štvorspevy, II. zošitDeväť slovenských národných piesní pre miešaný zborŠtyri slovenské národné piesne–    skladby pre miešaný zbor, mužský zbor, ženský zbor   Viliam Figuš-Bystrý (1875 – 1937)Pôsobil  ako  pedagóg  na rôznych  miestach:  v Piliši  (Maďarsko),  v Ostrej  Lúke,  vo ZvolenskejSlatine,  v Padivej  (Juhoslávia),  od roku  1907 žil  v Banskej Bystrici,  kde  pôsobil na evanjelickejškole,  absolvoval  Hudobnú  akadémiu  v Budapešti,  od roku  1921  pôsobil  na Učiteľskom  ústavev Banskej Bystrici, tiež ako zbormajster, organista a dirigent.Dielo:–    opera Detvan op. 64, libreto: E. B. Lukáč podľa A. Sládkoviča–    Pod Poľanou op. 109 – ľudová hudobno-spevná scéna–    pre symfonický orchester: Z mojej mladosti op. 56–    pre klavír: Lístky do pamätníka op. 44     Pestré lístky op. 54–    skladby pre organ, koromné diela–    vokálno-inštrumentálne skladby –    skladby pre sólový hlas a klavír: Svrčok a svätojánska muška op. 9Sny op. 8Po poliach a lúkach op. 53, dva zošityTúžby op. 76Slniečko zapadlo op. 82Mati moja! op. 85Blška úprava melódie M. Schneidera-TrnavskéhoJesenné piesne op. 95 –    úpravy folklórnych piesní:    Slovenské ľudové piesne (Veľká Slatina) 5 zošitovSlovenský zborníkTisíc slovenských ľudových piesní 10 zväzkovPoľné kvietkyZbojnícke piesne–    zborové skladby: Hojže, Bože…     Hej, Slováci!     Miešané zbory op. 60     Zborník pre stredné školy a učiteľské ústavy op. 73, 3 zošity–    hudba pre rozhlas: Bačov žart op. 104  Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 – 1958)Študoval  na konzervatóriu  v Budapešti  (kompozícia),  na konzervatórium  vo Viedni  (kompozícia),v Prahe (organ a kompozícia). Do smrti pôsobil ako regenschóri v Katedrále sv. Mikuláša v Trnave,   tiež sa venoval koncertnej a osvetovej činnosti a bol inšpektorom hudobných škôl. V roku 1956 mubol udelený titul národný umelec.Dielo:–    Bellarosa – opereta–    Piesne z Kokavy pre orchester–    pre symfonický orchester:    Dumka a tanecPribinov sľub op. 68Symfónia e mol „Spomienková“Slovenská suita–    pre komorný orchester: Čardáš budzogáň–    skladby pre klavír:     JánošíkOkolo mlynaSlovenská sonatína op. 75Lístok do pamätníka–    skladby pre organ–    komorné diela, sláčikové kvartetá –    sólový hlas s klavírom: Pôvodné slovenské piesne na texty S. H. Vajanský,R. ŠtefánikSbierka slovenských ľudových piesníSlzy a úsmevy na texty J. Jesenský, I. Krasko, S. H. Vajanský,RoyZo srdcaZa HviezdoslavomNad kolískouSbierka slovenských národných piesní 5 zošitovOre Janík, oreZaleť sokolKeby som bol vtáčkomSobotienka ideEj, točí sa mi, točíEj, zalužické poľo –    zborové skladby: Lamentácie Proroka Jeremiáša Venec slovenských národných piesníTeba, Boha chválime   Otče náš op. 59Išiel MacekMládencom vínečkoA ty dievčaŠtidiri, štidiriTen vaďovský kostelíčekEj, pred hostincomV zelenom háji–    skladby pre mužský zbor, pre ženská zbor, detský zbor–    okolo 600 piesni pre JKS  Mikuláš Moyzes (1872 – 1944)Pôsobil ako organista a učiteľ v Maďarsku, po návrate na Slovensko ako pedagóg na Učiteľskomústave  v Kláštore  pod Znievom  a  ako  pedagóg  na dievčenskom  učiteľskom  ústave  v Prešove,od 1918 ako riadny profesor  hudby a spevu na základe  aprobácie  Maďarskej kráľovskej akadémiiv Budapešti.Dielo: –    javiskové: Lesná pannaČertova rieka –    pre symfonický orchester:    Naše Slovensko predohra suita pre veľký orchesterMalá vrchovská symfónia –    pre komorný orchester:  –    skladby pre klavír a organ  suita pre malý orchesterŠarišský pochod –    sláčikové kvartetá, dychové kvinteto–    inštruktívne diela:     Škola na organŠkolský spevníček pre slovenské materské a ľudové školy(jednohlas až trojhlas)Malá škola spevu, I. diel, sošit 1-3 (pre 1.-4. ročník ľudových škôl)Našim deťomKlavírna škola pre vyučovanie začiatočníkov I., II.Našej mládeži. 12 klavírnych skladieb –    úpravy ľudových piesní: Tri piesneVeniec slovenských národných piesní   Deväť šarišských ľudových piesníNárodné spievanky. Sbierka miešaných sborov–    skladby pre zbor miešaný, mužský, ženský, detský    Alexander Moyzes (1906 – 1984)základy modernej symfonickej hudby, bol umeleckým riaditeľom SĽUKu. Považuje sa za „otca“slovenských skladateľov. Jeho žiakmi  sú napr. Vašo Patejdl, Pavol  Krška, Peter Breiner, LadislavBurlas a mnohí ďalší.Dielo:Jeho tvorba je rozsiahla, obsahuje všetky žánre, dominuje orchestrálna a zborová tvorba.–    12 symfónií–    orchestrálna suita Dolu Váhom–    orchestrálne predohry: Nikola Šuhaj  Jánošíkovi chlapci–    Musica Istropolitana pre orchester–    opera Udatný kráľ – jeho jediná opera, hráva sa ako rozhlasová opera–    cykly piesní:   Hudbou ženeO láskeSpievajú, hrajú, tancujú–    zbory: Trávnice–    komorná hudba pre klavír  Ján Cikker (1911 – 1989)Slovenský skladateľ, zakladateľ slovenskej národnej hudby. Narodil sa v Banskej Bystrici, pôsobilako profesor na VŠMU v Bratislave, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Patrík  najväčším  majstrom  opernej  tvorby  20.  storočia.  Za  celoživotné  a  humanistické  dielo  bolvyznamenaný cenou UNESCO.Dielo:Jeho tvorba obsahuje takmer všetky hudobné žánre.–    inštrumentálne skladby: trilógia symfonických básní O živote    Dramatická fantázia    Symfónia 1945–    komorná hudba: Tatranské potoky pre klavír   –    hudba k filmom: Vlčie diery    Svetlo a tieň–    hudba k divadelným hrám, skladby pre súbory SĽUK a Lúčnica–    opery:  Juro JánošíkBeg BajazidVzkriesenieHra o láske a smrti  EUGEN SUCHOŇ (1908 – 1993)Základné hudobné skúsenosti získal v domácom prostredí, navštevoval Hudobnú školu v Bratislave(klavír), neskôr Hudobnú a dramatickú  akadémiu  v Bratislave (kompozícia a  klavír, dirigovanie),kompozíciu  na majstrovskej  škole  pražského  Konzervatória  (Vítězslav  Novák).  Bol  profesoromteoretických  predmetov  a  od  1948  na Hudobnej  a  dramatickej  akadémii  v Bratislave  (1941poštátnená a premenovaná na Štátne konzervatórium v Bratislave). Tiež bol profesorom a vedúcimKatedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, prednášal hudobnú vedu avýchovu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Za svoj život a dielo získal Eugen Suchoňmnoho významných ocenení.Dielo:–     opery:  Krútňava, podľa predlohy Mila Urbana, je to 1. slovenská národná operaSvätopluk–     opereta: On a jeho sestra–     balet: Angelika–     skladby pre orchester: Malá suita s passacagliou op. 3–     skladby pre symfonický orchester:   Baladická suita op. 9 pre veľký orchesterHoralská suitaMetamorfózy päť variácií na vlastné témy pre veľkýsymfonický orchesterSymfonietta rustica pre veľký orchester–     skladby pre komorný orchester–     skladby pre hlas a orchester:  Nox et solitudo op.4 na básne Ivana KraskaAd astra op.16 piesňový cyklus, na text Š. ŽáryŽalm zeme podkarpatskej op. 12 pre tenor, miešaný zbor aveľký orchester–     Keď sa vlci zišli pre detský zbor a sláčikový orchester–     Burleska pre husle a orchester op. 7   –     Fantázia pre husle a orchester op. 7–     Rapsodická suita op. 20 pre klavír a orchester–     Kaleidoskop (Evoluzioni armoniche)–     Symfonická fantázia na B-A-C-H pre organ, sláčikové a bicie nástroje–     Obrázky zo Slovenska - šesť cyklov skladieb pre klavír alebo rôzne súbory–     skladby pre klavír:    Listy do pamätníkaSuita č. 1Pierott a ColombínaMalá suita s passacagliou op. 3–     skladby pre organ–     Rapsodická suita op. 20 pre dva klavíry–     komorná hudby: sláčikové kvartetá, dychové kvinteto–     Svätá Alžbeta melodráma pre spev a klavír–     úpravy folklóru: Slovenské ľudové piesne pre miešaný zbor, sólo tenor a malý orchesterSpievankyVarila myšička kašičku hudba k obrázkom Ľ. Fullu na texty detských   riekaniek pre detských sólistov, detský zbor a orchester –     zborové skladby:  –     teoretické diela: Aká si mi krásnaO horách op. 8 cyklus mužských zborovVšeobecná náuka o hudbe, vysokoškolské skriptáNáuka o harmónii I., II. vysokoškolské učebné textyTeória kontrapunktu, vysokoškolské skriptáAkordika od trojzvuku po dvanásťzvuk –     hudba k filmu: Boj sa skončí zajtra  Ostatní slovenskí skladatelia  NEŽIJÚCIAndrej Očenáš (1911 – 1995)študoval u A. Moyzesa  Tibor Frešo (1918 – 1987)študoval u A. Moyzesa   Ivan Hrušovský (1927 – 2001)študoval na Hudobnej škole v Žiline (dnešné konzervatórium), žiak A. Moyzesa  Šimon Jurovský (1912 – 1963)študoval u A. Moyzesahudba pre divadlo, hudba k filmom (Posledná bosorka, Varúj...!, Zemianská česť), úpravy folklóru  Dezider Kardoš (1914 – 1991)studoval u A. Moyzesahudba pre rozhlas, hudba k filmom, zbory, symfonické dielaTadeáš Salva (1937 – 1995)študoval na Konzervatóriu v Žiline klavír, akordeón, violončelo, neskôr kompozíciu na VŠMU u A.Moyzesa a J. Cikkera  Ilja Zeljenka (1932 – 2007)študoval u J. CikkeraMusica slovaca pre komorný orchester na ľudové motívy z Čičmian a Dolného Vadičova  Svetozár Stračina (1940 – 1996)najmä hudba k filmom a divadelným hrám, úpravy folklóru  Tibor Andrašovan (1917 – 2001)študoval u E. Suchoň, umelecký riaditeľ SĽUKuhudba k filmom (Drevená dedina, Statočný zlodej, Rok na dedine, Jánošík....)  ŽIJÚCILadislav Burlas (1927)študoval u A. Moyzesa, v súčasnosti vyučuje na Akadémií umení v Banskej Bystrici  Juraj Hatrík (1941)študoval u A. Moyzesa, profesor skladby na VŠMU v Bratislaveinštruknívne skladby pre deti – Krajinou šťastného princ, Medzi Trpaslúšikmi   Igor Bázlik (1941)štúdoval u A. Očenášahudba pre divadlo, rozhlas, film  Igor Dibák (1947)študoval u J. Cikkera, v súčasnosti vyučuje na Akadémií umení v Banskej Bystrici  Pavol Krška (1949)študoval u A. Moyzesa, vyučoval na Konzervatóriu v Žiline  Vladimír Godár (1956)hudba k filmom  Peter Breiner (1958)študoval u A. Moyzesa, pôsobí v Kanade a USA, spolupracuje so Štátnym komorným orchestromŽilinaConcerto grosso 1 – 4 pre orchester, Beatles concerto grosso 1 – 4 pre sólo nástroj a orchester  Marek Piaček (1972), Lukáš Borzík (1979)
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 3533

Dejiny hudby- hudba v 20. storočí

Dejiny hudby- hudba v 20. storočí

HUDBA V 20.STOROČÍ

Hudba  20. storočia  sa vyznačuje  veľkou  rôznorodosťou umeleckých  smerov  a skupín.  Súvisí  to

s politickým, hospodárskym a kultúrnym rozvojom. Umenie  absorbovalo všetky dôležité  udalosti.

Umenie sa stalo drsnejším, výraznejším a provokatívnejším.

Štýlové členenie hudby 20.storočia je neobyčajne zložité, pretože ešte stále doznieval romantizmus

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 10843

Dejiny hudby- opery a impresionizmus

Dejiny hudby- opery a impresionizmus

SKLADATELIA ROMANTICKÝCH OPIER

Veľká opera – má veľkú výpravu, veľké zbory, veľký orchester, namiesto dramatickej pravdivosti

má divadelnú majestátnosť.

Giacomo Mayerbeer (džakomo majerber, 1791 – 1864)

Hlavný a typický predstaviteľ tzv. veľkej opery, pôvodom Nemec, komponoval v Paríži. Jeho opery

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 3724

Dejiny hudby- narodne školy

Dejiny hudby- narodne školy

 

NÁRODNÉ ŠKOLY

RUSKÁ NÁRODNÁ HUDBA

Michail Ivanovič Glinka (1804 – 1857)

Prvý  významný  ruský  skladateľ,  zakladateľ  ruskej  národnej  hudby.  Glinka  bol  prvý  skladateľ

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 3209

Účet blogera


Najaktívnejší blogeri

  • Patrik Hyll
    5 625 Bodov
  • Ulrich
    4 881 Bodov
  • Lukáš Janáčik
    4 647 Bodov
  • Janko
    1 676 Bodov
  • Dodo Farkaš
    1 174 Bodov
  • Martin Majtán
    693 Bodov
  • Natália Andrašková
    457 Bodov
  • Michal Chovanec
    455 Bodov
  • Adam Hančák
    353 Bodov
  • Lenka Baranovičová
    341 Bodov
 

Najčítanejšie články

Prochy
11. október 2014
Prečo je to tak
Keď hodíme kameň do jazera, okamžite začne klesať na dno. Drievko pláva na hladine. Niektoré veci sa potopia, iné sa len zľahka ponoria. Od čoho to závisí?...
Hodnotiť:
14949 x čítané
Patrik Hyll
08. marec 2015
Biológia
V dnešnom blogu Vám ukážem že zvieratá nie sú len roztomilé, ale niektoré druhy aj poriadne škaredé. Matka príroda sa naozaj vyhrala do sýtosti, niektorých obdarovala priam neuveriteľnou roztomilosťou...
Hodnotiť:
14166 x čítané
Dodo Farkaš
19. apríl 2015
Biológia
Senný nálev je taká mikrofarma , ktorý v biológii používame na pestovanie predovšetkým prvokov (Protozoa) aby sme ich potom hodili pod mikroskop a čučali na nich ako na zjavenie . Príprava j...
Hodnotiť:
12712 x čítané