NÁRODNÉ ŠKOLY
RUSKÁ NÁRODNÁ HUDBA
Michail Ivanovič Glinka (1804 – 1857)
Prvý významný ruský skladateľ, zakladateľ ruskej národnej hudby. Glinka bol prvý skladateľ
v Rusku, ktorému sa podarilo nahradiť západné umelecké vplyvy národným umením.
Dielo:
opery: Ruslan a Ľudmila (prvá ruská národná rozprávková opera), Ivan Susanin
orchestrálne skladby: Noc v Madride, Kamarinskaja
piesne, komorné skladby
Alexander Sergejevič Dargomyžskij (1813 – 1869)
Ruský skladateľ, zakladateľ ruskej národnej hudby.
Dielo:
opery: Rusalka, Kamenný hosť
okolo 100 romancí, orchestrálne obrazy
MOCNÁ HŔSTKA
Ruský kritik Vladimír Vasilievič Stasov zoskupil okolo seba mladých skladateľov. Táto skupinka
dostala pomenovanie Mocná hŕstka (Mogučaja kučka), ktorá nadviazala na tradíciu Glinkovej a
Dargomyžského hudby. Mocná hŕstka sa stala vedúcou silou vo vývoji ruskej hudby. Tvorili ju
skladatelia M. A. Balakirev, A. P. Borodin, M. P. Musorgskij, N. Rimskij-Korsakov, C. A. Kjuj.
Milij Alexejevič Balakirev (1836 – 1910)
Bol organizačným vodcom skupiny, ostatným členom pomáhal pri osvojení si skladateľských
zručností. V Petrohrade založil Bezplatnú hudobnú školu.
Dielo: symfonická báseň Tamara, klavírna fantázia Islamey, predohry, symfónie, úpravy ľudových
piesní
Alexander Porfirievič Borodin (1833 – 1887)
Lekársky chemik, hudbe sa venovala len vo voľnom čase. Jeho tvorba nie je rozsiahla, ale
významná.
Dielo: opera Knieža Igor, symfónia h mol Bohatierska
Modest Petrovič Musorgskij (1839 – 1881)
Najväčší zjav ruskej hudby tej doby. Pôvodne bol dôstojníkom, neskôr úradníkom. Musorgského
tvorba bola pokroková, komponoval na základe poznania ruskej ľudovej piesne a obohatil hudbu
o novú melodiku, rytmus, harmóniu a farebnosť.
Dielo:
opery: Boris Godunov, Chovanština, Soročinský jarmok
klavírny cyklus Obrázky z výstavy (Kartinky)
piesňové cykly: Piesne a tance smrti, Detská izba
Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov (1844 – 1908)
Technicky najvyspelejší a najvzdelanejší člen Mocnej hŕstky, bol lodným dôstojníkom. Hudbu
študoval u Balakireva a neskôr sa stal profesorom na petrohradskom konzervatóriu. V tvorbe sa
opieral o bohatstvo ľudovej piesne, Glinkovú tradíciu a západných skladateľov.
Dielo:
15 opier: Májová noc, Snehulienka, Mozart a Salieri, Sadko, Cárska nevesta,
Rozprávka o cárovi Saltánovi, Zlatý kohútik
symfonická tvorba: suita Šeherezáda, suita Antar, symfonický obraz Sadko, Španielské
capriccio, Klavírny koncert cis mol
komorná a piesňová tvorba
Peter Iljič Čajkovskij (1840 – 1893)
Ruský skladateľ, predstaviteľ ruskej národnej hudby. Vyštudoval právo, ale viac ho tešila hudba.
Založil svoj hudobný sloh, v ktorom skĺbil ruskú ľudovú hudbu s európskou západnou hudbou. Jeho
hudba je veľmi lyrická, citová.
Dielo:
10 opier: Eugen Onegin, Piková dáma, Vojvoda, Undina, Panna Orleánska
3 balety: Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik
6 symfónií: 4.symfónia f mol, 5.symfónia e mol, 6.symfónia h mol Patetická
orchestrálne skladby: predohra Rómeo a Júlia, Slávnostná predohra 1812, Husľový
koncert D dur, Klavírny koncert b mol
komorná hudba, klavírne skladby, klavírne cykly Detský album, Ročné doby
ČESKÁ NÁRODNÁ ŠKOLA
Bedřich Smetana (1824 – 1884)
Je zakladateľom českej národnej hudby vysokej európskej úrovne. Je tvorcom národnej opery,
českej programovej hudby, zborovej literatúry, poetickej a virtuóznej klavírnej literatúry a komornej
tvorby.
Dielo: Štýlovo vychádza z novoromantizmu, ktorý obohatil o vlastné prvky.
9 opier: Braniboři v Čechách, Prodaná nevěsta, Libuše, Dalibor, Hubička
3 symfonické básne: Richard III., Hakon Jarl, Valdštajnov tábor, symfonický cyklus Má
vlast (Vyšehrad, Vltava, Šárka, Z českých luhů a hájů, Tábor, Blaník)
vokálna tvorba, komorná tvorba – sláčikové kvarteto Z mého života, klavírna tvorba –
zbierky Sny, České tance
Antonín Dvořák (1841 – 1904)
Prvý moderný český symfonik, tvorca českého inštrumentálneho koncertu a českej oratórnej hudby.
Vo svojej tvorbe vychádzal z Brahmsovej tvorby a spojil sa aj s ľudovým muzikantstvom. Jeho
hudba je veľmi rôznorodá. Dlhý čas pôsobil v Amerike, čo tiež ovplyvnilo jeho tvorbu.
Dielo:
10 opier: Rusalka, Čert a Káča
piesňové cykly: Biblické piesne, Moravské dvojspevy
vokálno-inštrumentálne skladby: Requiem, Stabat Mater
orchestrálna tvorba: 9 symfónií (9.symfónia e mol Z nového sveta), symfonické básne –
Zlatý kolovrat, Vodník, Polednice, predohry, serenády, Česká suita, Slovanské tance, 3
koncerty (husľový, violončelový, klavírny)
komorná hudba: sláčikové kvartetá, klavírne triá, Dumky, Romantické kusy, Humoresky
pre klavír
Zdeněk Fibich (1850 – 1900)
Český skladateľ romantizmu, ktorý obohatil hudbu o koncertné a scénické melodrámy.
Dielo:
opery: Búrka, Pád Arkuna, Šárka
symfonické básne: Toman a lesná panna, Othelo
melodrámy: cyklus Hippodamia, Vodník, Večnosť, Štedrý deň
ostatná tvorba: 3 symfónie, selanka V podvečer, Nálady pre klavír
NÓRSKA NÁRODNÁ HUDBA
Edvard Hagerup Grieg (gríg, 1843 – 1907)
Nórsky skladateľ, klavirista a dirigent. V hudbe dokázal vyjadriť citový zážitok a náladu prírodných
krás a pôsobivo spojiť nórske hudobné myslenie s romantickým výrazom.
Dielo: Najpopulárnejšie sú 2 suity Peer Gynt a klavírny koncert a mol.
