Predstavte si svet bez inštitúcií. Je to svet, kde sa akoby rozplynuli hranice medzi krajinami a zostáva iba jedna nekonečná zem, ktorou križujú ľudia a hľadajú komunity, čo už neexistujú. Neexistujú vlády, a to ani celonárodné, ani miestne. Neexistujú školy alebo univerzity, neexistujú knižnice alebo archívy, niet žiadneho prístupu k informáciám. Niet kín, divadiel a, samozrejme, televízie. Rozhlas funguje len občas, ale signál je skreslený a takmer vždy vysielajú v cudzom jazyku. Noviny už nevyšli celé týždne. Nefungujú železnice, nejazdia motorové vozidlá, mlčia telefóny, telegramy nechodia, pošta nepracuje, nie je žiadne komunikačné spojenie okrem toho, čo si ľudia ústne odovzdávajú jeden druhému. Nefungujú ani banky, ale to nie je až taký problém, lebo peniaze nemajú žiadnu cenu. Obchody sú pozatvárané, lebo nikto nemá nič na predaj. Nič sa nevyrába, veľké továrne a výrobné strediská boli zničené alebo rozobraté, podobne ako väčšina iných budov. Nie sú žiadne nástroje, s výnimkou tých, ktoré sa dajú vyhrabať z rozvalín. Niet žiadneho jedla.Neexistuje právo a poriadok, lebo niet polície a súdy nefungujú. V istých oblastiach prestáva byť jasné, čo je správne a čo je zlé. Ľudia si pomáhajú k čomukoľvek bez toho, aby sa trápili, kto je skutočným majiteľom – vlastne aj pocit vlastníctva sa do veľkej miery vytratil. Tovar patrí tým, ktorí sú dostatočne silní, aby si ho obránili a tým, ktorí sú ochotní za jeho ochranu položiť aj život. Ulicami blúdia ozbrojení muži, berú si, čo chcú a vyhrážajú sa každému, kto im príde do cesty. Ženy všetkých sociálnych tried a vekových kategórií prostituujú za jedlo a ochranu. Hanba neexistuje. Neexistuje morálka. Ide len o prežitie.