A. Lutonského 716/11, Liptovský Mikuláš 031 01, SR
0911 803 335   

Nanomedicína

2134593

Predpona "nano" označuje mierku, v ktorej sa pohybuje najnovší vedecký vývoj: jedna miliardtina metra. Z termínu nanotechnológia sa vyvinul názov pre moderné odvetvie medicíny nanomedicína. Mnoho vedcov sa domnieva, že práve aplikáciou nanotechnológie v medicíne môžme spraviť veľký krok dopredu v oblasti medicíny. Hlavným cieľom použitia tohto špecifického odvetvia je vyvinúť postupy pre liečbu ochorení v tele na úrovni buniek, alebo molekúl. Vyvinuli sa prístroje menšie,než priemer ľudského vlasu a ďalší prevratný vývoj sa očakáva.

NANOTECHNOLÓGIA: 

Najnovšie prístroje vyvinuté v tejto oblasti sú také malé, že ich možno merať len v molekulárnej mierke. Nanotechnológia pracuje v mierke jedného nanometra (10-9 metra). V súčastnosti je jej použitie v optike a biomedicíne. Najdôležitejšie sú nanoprístroje používané na zistenie rakoviny v rannom štádiu. Nanočastice môžu byť 100 až 10 000 krát menšie než je ľudská bunka! Veľkosťou sú podobné väčším biologickým molekulám, napríklad enzýmom. 

NANOČASTICE: 

Tieto častice sú tisíckrát menšie než bodka na konci tejto vety. Vedci Robert Langer a Omid Farokhzad použili nanočastice v boji proti rakovine. Sú tvorené uhlíkovými polymérmi a fungujú ako riadené strely. Táto novinka by umožnila prekonať komplikácie súvisiace s chemoterapiou. Odhad je, že vývoj v tejto oblasti bude dokončený za niekoľko rokov.

Celý článok
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 2269

Rakúsko

Rakúska republika

Základné informácie: - vnútrozemský štát -hranice: Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Taliansko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Nemecko, Česko- štátne zriadenie: republika na čele s prezidentom - rozloha: 83 858 km2 - počet obyvateľov: 8 403 000 (2011) - hustota zaľudnenia: 100 obyv./ km2 - hlavné mesto: Viedeň - 1 714 000 obyv. (2011) - iné veľké mestá: Salzburg, Linz, Graz, Innsbruck- administratívne členenie: 9 spolkových krajín (Bundesländer): Burgenland, Dolné Rakúsko (Niederösterreich), Horné Rakúsko (Oberösterreich), Korutánsko (Kärnten), Salzbursko (Salzburg), Štajersko (Steiermark), Tirolsko (Tirol), Viedeň (Wien), Vorarlbersko (Vorarlberg) 

- mena: euro- úradný jazyk: nemčina 

Povrch: asi dve tretiny pokrývajú Alpy, najvyššia časť sú Vysoké Taury a najvyšší vrch je Grossglockner (3797 m n.m.). Na hranici s Českom je Šumava a Novohradské hory. Na východe je nížinná Viedenská panva. Najnižším bodom štátu je Hedwighof (114 m n.m.).

Podnebie: najnižšia teplota -52,6 C° blízko Lunz am See (rok 1932), najvyššia 40.5ºC v Bad Deutsch-Altenburg (2013)

Celý článok
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 3333

Niccoló Paganini

Niccoló Paganini
b2ap3_thumbnail_nx.jpg

Detstvo a mladosť

Niccoló Paganini bol taliansky skladateľ, pedagóg a husľový virtuóz. Narodil sa 27.10.1782 v Janove ako tretí v poradí zo 6 detí Antónia Paganiniho a Teresy Bocciardo. Niccola učil hrať na husle jeho otec, ktorý bol na neho veľmi prísny.  Niccolò musel denne cvičiť sedem hodín. Keď si jeho otec myslel, že necvičí dosť usilovne, prikročil k fyzickým trestom alebo mu nedal jesť. Malý Niccoló vedel už v siedmych rokoch zahrať z notového listu všetko. Hru na husle ďalej študoval u Giovanniho Costu, kapelníka katedrály v Janove, u vynikajúceho huslistu Alessandra Rollu v Parme a u Gaspara Ghirettiho. Keď Rolla počul 13-ročného Niccola hrať, vrátil ho domov s odôvodnením, že ho už nemá čo naučiť. Kompozíciu študoval u Ferdinanda Paëra a Francesca Gnecca. Od roku 1794 ako dvanásťročný koncertoval v talianskych mestách. Po tom ako Francúzsko napadlo Taliansko, sa v roku 1800  Paganini so svojím otcom presťahoval do Livorna, kde Paganini hral na koncertoch a jeho otec sa ďalej venoval práci na mori. Na jeseň roku 1801 koncertoval uprostred omši v kostole Santa Croce v Lucce. Hral 28 minútový koncert, kde napodobňoval zvuky zvierat a iných hudobných nástrojov. Publikum bolo ním nadšené. Už vtedy mal obrovský úspech. Od roku 1805 po 1810 pôsobil ako kapelmajster kňažnej Elisy Bacchiochi, sestry Napoleona Bonaparte, s ktorou mal vraj ľúbostnú aféru.  Princezná z neho urobila dvorného huslistu a on sa tým stal významnou osobnosťou na dvore, čo si patrične užíval. V tom istom čase Paganini zložil najťažšie dielo pre husle v živote – 24 caprices. Po mnoho rokov nik iný okrem neho nebol schopný zahrať toto technicky náročné dielo. Jeho slávu ako huslistu kazila povesť sukničkára a hazardného hráča.

Po roku 1810 začal Paganini cestovať do okolia Parmy a Janova. Napriek tomu, že bol veľmi populárny medzi miestnym publikom, nebol stále dostatočne dobre známy vo zvyšku Európy. Jeho prvý zlom prišiel v roku 1813, keď koncertoval v La Scale v Miláne. Jeho koncert zožal veľký úspech, a preto si získal pozornosť aj od ostatných prominentných ľudí. Jeho sláva sa rozšírila po celej Európe s koncertným turné, ktoré sa začalo vo Viedni v auguste roku 1828. Cisár Rakúska mu udelil čestný titul cisárskeho komorného virtuóza. . Počas tohto turné mal koncerty vo väčších mestách Nemecka, Poľska, Čiech až do februára  roku 1831. Potom nasledovalo turné v Paríži a Británii.

Paganiniho technika

Hudobná inšpirácia a nová ním objavená technika hry na husle umožnila Paganinimu počas koncertu improvizovať a prekvapovať neuveriteľnou muzikálnosťou, spojenou so zázračnou husľovou virtuozitou. Stal sa stelesnením romantického umelca, vyžaroval fantastické až démonické sily, vyvolával nadšenie. Mal neuveriteľné pohyblivú hmatovú techniku ľavej ruky, dokázal hrať extrémne široké zmeny polôh, používal „skákajúci sláčik“, dvojitý trilok, hru sláčikom a pizzicato ľavou rukou súčasne, dvojhmaty: tercie, sexty, oktávy, štvorhmaty, rozoznieval umelé a prirodzené flažolety, dvojitý flažolet, prelaďovanie strún robil podľa potreby. Niekedy zložil z huslí 3 struny a hral iba na samotnej strune G. To bol jeden z jeho majstrovských kúskov. Obecenstvo nefascinoval len svojou dokonalou technikou a virtuozitou, ale aj svojím démonickým zjavom. Na koncerty prichádzal v čiernom koči ťahaným čiernymi koňmi. Nosil zásadne čierne oblečenie. Čierny redingot, ktorý ešte viac predlžoval jeho vychudnutú postavu. Mal dlhé tmavé vlnivé vlasy, veľké uši, hlboké oči a mŕtvolne vychudnutú tvár. Paganini nerád predvádzal svoju techniku, ale počas koncertu v Paríži v roku 1832 hral svoju Sonátu nepretržite v rýchlosti dvanástich nôt za sekundu. Iní hudobníci by za taký čas nestačili ani prečítať notový záznam. Jeho majstrovstvo bolo výsledkom geniálnej pamäti. Na koncerte si vystačil sám, nepotreboval podporu ostatných hudobníkov. Paganini hrával na koncertoch len svoje skladby, ale väčšinou ich nedovolil vydať tlačou, lebo ich považoval za svoje umelecké tajomstvo. Hudobný génius Paganini a jeho excentrický vzťah viedli k chýrom, že mu pri mimoriadnej hre pomáha sám diabol. Jeho publikum si často nevedelo vysvetliť úžasný spôsob jeho hry, preto vznikali chýry, že uzavrel zmluvu s diablom. Preto ho nazývali aj „Diabolský huslista“ alebo „Diablov huslista“. Paganiniho fantázia, výrazová sila, zdanlivá neobmedzenosť tvorenia a jeho bezhraničné schopnosti silne zapôsobili aj na skladateľov a interpretov v 19.storočí.

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 6070

Hodiny

Hodiny
b2ap3_thumbnail_Meranie_casu_7r_oktober_html_m690d3e5.png
b2ap3_thumbnail_4.jpg
b2ap3_thumbnail_Meranie_casu_7r_oktober_html_21fe77b7.png
b2ap3_thumbnail_3.jpg
b2ap3_thumbnail_5.jpg
b2ap3_thumbnail_6.jpg

Hodiny

V dávnej minulosti ľudia určovali čas podľa striedania dňa a noci, stačilo im pozorovať pohyb Slnka po oblohe. Z pozorovania Mesiaca určovali čas na mesiace a zo striedania ročných období zasa na roky. Na určovanie času používali pravidelne sa opakujúce deje.

Sviečka

            Na meranie času sa v minulosti používala aj sviečka. Pri tomto spôsobe však bolo potrebné zabezpečiť rovnaké rozmery sviečok a knôtov, aby sa čas nameraný rôznymi sviečkami navzájom príliš neodlišoval. Podstata merania času spočívala v zisťovaní úbytku zhoreného vosku alebo parafínu, ktorý vyjadroval časové jednotky.Pretože horenie bolo ovplyvňované mnohými rušivými faktormi, sviečka sa na meranie času používala pomerne zriedkavo, zväčša v kláštoroch a kostoloch.

 

Celý článok
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 8335

KRIMINALITA

KRIMINALITA
b2ap3_thumbnail_mapa-krimi-kriminalita-trtestne-ciny-infografika-nestandard1.jpg

KRIMINALITA

 

Kriminalita je súhrn trestnej činnosti v určitej oblasti za určité obdobie. Kriminalita je súhrn trestných činov, ktoré spáchali, či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti trestnoprávne zodpovední jedinci na istom mieste a za isté obdobie (v štáte spravidla za rok).

Kriminalita je druh neprípustného správania, za ktoré sú prideľované sankcie trestným zákonníkom. Zločin sprevádza človeka už veľmi dlhú dobu. Od nepamäti páchal človek veci, ktoré boli proti určitým morálnym zásadám i v dobách, kedy zákony neexistovali.

Vývoj kriminality naznačuje, že je a bude sprievodným fenoménom ľudskej spoločnosti vždy. Vymedzenie zločinu a trestu sa historicky vyvíjalo. Zo začiatku boli kritériami pre ich vymedzenie etické a náboženské normy (ako napríklad desatoro božích prikázaní - kresťanstvo a podobné).

Celý článok
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 4267

Gitara

Gitara
b2ap3_thumbnail_gitara.png

Gitara je brnkací strunový hudobný nástroj, ktorý má vypasované telo s bokmi prehnutými dovnútra v páse gitary so 6 alebo 12 strunami. Klasická gitara so 6 strunami má rezonančnú skrinku s kruhovým ozvučeným otvorom, krk zakončený plochou hlavicou so skrutkovým ladiacim zariadením. Od neho prechádzajú struny ponad hmatník. V hudobnej praxi bola gitara najmä sprievodným, ale aj sólovým nástrojom.  Gitara ako brnkací strunový nástroj s bokmi prehnutými dovnútra, vznikla podľa znalcov dejín gitary až niekedy v 15. storočí. Pôvod gitary je zaznamenaný v Prednej Ázii, kde prvý hudobný nástroj podobný gitare tzv. kinor bol pozorovaný u Sumerov. Gitary sa robia prevažne na báze dreva. Existujú však gitary na báze syntetických materiálov (uhlíkové vlákna so svojimi dobrými elastickými vlastnosťami – RainSong Graphite Guitars) alebo sa využíva kov – oceľ na stavbu tela gitary (Dobro, Lap–steel). Bola skonštruovaná dokonca aj gitara s mramorovým telom. Rozoznávame viacero druhov a typov gitár, najčastejšie sa stretávame s týmto rozdelením:

Akustická gitara - je tvorená rezonančnou skrinkou v podobe korpusu, ktorý má za úlohu zvuk zosilniť a vyžiariť do prostredia s adekvátnym zafarbením tónu. Podľa názoru niektorých historikov vznikla gitara v stredovekom Španielsku prestavbou starej fiduly na brnkací nástroj. Akustické gitary sa delia na klasické, inak prezývané aj "španielky" (struny z nylonu (v minulosti zo zvieracích čriev), v počte od 6 vyššie) a gitary s kovovými strunami (obvykle 6 alebo 12).

Akustické gitary s kovovými strunami môžme ďalej rozdeliť na: 1.Jumbo 2.Dreadnought alebo tiež niekedy nazývané Western

Elektrická gitara - podstatu tónotvorného zariadenia tejto gitary tvoria struny z feromagnetického materiálu, ktorých kmitanie je zachytávané snímačmi, ktoré sú prepojené s tzv. efektom (nie nutne), zosilňovačom a reproduktorom. Najčastejšie má 6, 7 alebo 12 strún.Basová gitara (basgitara) - Delia sa taktiež na elektrické a akustické. Basgitara má štyri a viac strún naladených o oktávu nižšie ako na bežnej gitare s primárnym účelom rozširovať zvuk o hlboké tóny.
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 8310

Jar Adely Ostroluckej

Jar Adely Ostroluckej

Autor: Ľudo Zúbek

Názov: Jar Adely Ostroluckej

Lit. druh : epický román

Lit. žáner: historický román (životopisný, ľúbostný

 

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 15459

Walter Isaacson - Steve Jobs

Walter Isaacson - Steve Jobs

Steve Jobs

Walter Isaacson

 

Isaacson je americký novinár a spisovateľ, pôvodom z New Orliens. Bývalý riaditeľ CNN a editor časopisu Time. Okrem biografií „Steve Jobs“ a „Einstein: jeho život a vesmír “ je autorom životopisov Alberta Einsteina, Benjemina Frenkina (americký prezident) a Henryho Kissingera (politik a diplomat)... Teraz žije vo Washingtone D.C. ,kde je riaditeľom amerického inštitútu Aspen.

        Kniha je biografické dielo o živote jednej z najvýznamnejších osobností počítačového priemyslu 20. storočia. Je to jediná kniha na ktorej sa podieľal Jobs osobne. Kniha je o živote chlapca so snom zmeniť svet, čo vyrástol v muža, ktorý to dokázal. V riadkoch jeho života sa dočítate o vzniku prvého Macu , iPhonu , iPodu či o filmoch Toy Story, Autá , Ratatouille a iné. Celé toto dielo je poskladané z vyše štyridsiatky rozhovorov s Jobsom a stovkami rozhovorov so stovkami ľudí čo boli s nim spojený. Ďalej je tam veľa informácií z kníh, novín a iných zdrojov čo zaznamenali niečo z jeho života.

        Mojím názorom je , že mi táto kniha dala najviac zo všetkých čo som prečítal. Na rozdiel od iných kníh sa tento príbeh naozaj stal. Kniha mi ukázala že sa netreba hanbiť či báť. Hlavné je ísť si za svojimi cieľmi. Život jedného človeka mi ukázal, že skutky sú viac ako myšlienky, že neustálou tvrdou prácou a cibrením sa možno stať najlepším a aj nemožné sa stane možným keď má človek odhodlanie. Ja osobne odporúčam, aby ste si túto knihu kúpiť a prečítať. Hlavným dôvodom je veľa cenných informácií a množstvo zaujímavých zážitkov a príbehov zo života Steva Poula Jobsa.

Celý článok
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 1980

Účet blogera


Najaktívnejší blogeri

  • Patrik Hyll
    5 625 Bodov
  • Ulrich
    4 881 Bodov
  • Lukáš Janáčik
    4 647 Bodov
  • Janko
    1 676 Bodov
  • Dodo Farkaš
    1 174 Bodov
  • Martin Majtán
    693 Bodov
  • Natália Andrašková
    457 Bodov
  • Michal Chovanec
    455 Bodov
  • Adam Hančák
    353 Bodov
  • Lenka Baranovičová
    341 Bodov
 

Najčítanejšie články

Patrik Hyll
08. marec 2015
Biológia
V dnešnom blogu Vám ukážem že zvieratá nie sú len roztomilé, ale niektoré druhy aj poriadne škaredé. Matka príroda sa naozaj vyhrala do sýtosti, niektorých obdarovala priam neuveriteľnou roztomilosťou...
Hodnotiť:
33041 x čítané
Lenka Baranovičová
05. marec 2015
Biológia
Asi každý má rád motýle, aj ja. Ale mám medzi nimi pár obľúbených druhov, ktoré sú niečím výnimočné v porovnaní s ostatnými. Dnes by som vám chcela povedať o šiestich z nich....
Hodnotiť:
26305 x čítané
Prochy
11. október 2014
Prečo je to tak
Keď hodíme kameň do jazera, okamžite začne klesať na dno. Drievko pláva na hladine. Niektoré veci sa potopia, iné sa len zľahka ponoria. Od čoho to závisí?...
Hodnotiť:
26017 x čítané