Kriminalita
KRIMINALITA
Kriminalita je súhrn trestnej činnosti v určitej oblasti za určité obdobie. Kriminalita je súhrn trestných činov, ktoré spáchali, či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti trestnoprávne zodpovední jedinci na istom mieste a za isté obdobie (v štáte spravidla za rok).
Kriminalita je druh neprípustného správania, za ktoré sú prideľované sankcie trestným zákonníkom. Zločin sprevádza človeka už veľmi dlhú dobu. Od nepamäti páchal človek veci, ktoré boli proti určitým morálnym zásadám i v dobách, kedy zákony neexistovali.
Vývoj kriminality naznačuje, že je a bude sprievodným fenoménom ľudskej spoločnosti vždy. Vymedzenie zločinu a trestu sa historicky vyvíjalo. Zo začiatku boli kritériami pre ich vymedzenie etické a náboženské normy (ako napríklad desatoro božích prikázaní - kresťanstvo a podobné).
Poľsko sa od 1.januára.1999 hierarchicky delí na:
16 vojvodstiev (województwo) (poľská administratívna jednotka)373 okresov (powiat)2 489 obcí (gmina)obce sa ďalej skladajú zo šoltýstievAdministratívne rozdelenie: Dolnosliezske vojvodstvo (Vratislav ) Kujawsko - pomoranské vojvodstvo ( Bydhošť) Lodžské vojvodstvo ( Lodž ) Lublinské vojvodstvo ( Lublin ) Lubuské vojvodstvo ( Zelená Hora ) Malopoľské vojvodstvo ( Krakov ) Mazovské vojvodstvo ( Varšava ) Opolské vojvodstvo ( Opole ) Podkarpatské vojvodstvo ( Rešov ) Podlaské vojvodstvo ( Bialystok ) Pomoranské vojvodstvo ( Gdaňsk ) Sliezske vojvodstvo ( Katovice ) Svatokrížske vojvodstvo ( Kielce ) Warmínsko – mazurské vojvodstvo ( Olštýn ) Veľkopoľské vojvodstvo ( Poznaň ) Západopomoranské vojvodstvo ( Štetín)
Mena: Poľský zlotý (PLN) = 100 grošov (grosz) Úradný jazyk: Poľština Povrch:Poľsko je nížinatá krajina. Stredná nadmorská výška územia je len 169 m. Iba necelé 3% ležia vyššie ako 500m. 91,5% plochy štátu má nadmorskú výšku menej ako 300m. Význačným rysom povrchu je rozčlenenie územia na geomorfologické pásma rovnobežkového smeru. Vodstvo:· hlavné rieky: Visla (najdlhšia 1047km), Odra, Narew, Warta, Bug· 99,8% spadá do povodia Baltského mora, len 0,2% do povodia Severného mora (prítoky Labe) a Čierneho mora (prítoky Dunaja a Dnestru)· jazerá ako pozostatok doby ľadovej(9 300 jazier nad 1 ha) - najviac v oblasti Mazurska· splavné rieky: 3 560 km, 710 km kanálov· vyspelá námorná a riečna plavba - hlavné morské prístavy sú: Gdaňsk, Gdyne a Štetín Prírodné zaujímavosti: Poľsko má 23 národných parkov – napr. Bielovežský, Beskydský, Ojcovský, Tatranský, Pieninský a i. Vierovyznanie:Približne 90% Poliakov je rímskokatolíckeho vierovyznania a 7,5 % je bez vyznania. Ďalších 100 000 obyvateľov sú gréckokatolíckeho vierovyznania. Ďalšími kresťanskými náboženstvami v Poľsku sú pravoslávni veriaci (700 000) a evanjelici (250 000). Z veľkej, 3 miliónovej židovskej menšiny pred vojnou zostalo menej ako 10 000 židov. Poľnohospodárstvo: Skoro polovicu územia Poľska zaberá orná pôda. Rozdrobenosť týchto poľnohospodárskych úsekov spôsobuje neefektivitu Poľského poľnohospodárstva a preto je v poľnohospodárstve zamestnaných 30% všetkých pracujúcich. Hlavnými plodinami sú zemiaky ( 2. Miesto v pestovaní na svete ), obilniny a cukrová repa. Nezanedbateľnými plodinami je aj zelenina, chmeľ, repka a ľan. V živočíšnej výrobe prevláda chov ošípaných a dobytka, ktorý sa ale v poslednej dobe začal znižovať, hlavne kvôli BSE – Krojtzveld – Jakobovej choroby. Vysoký je stále počet koní. Priemysel:Poľsko má veľké zásoby nerastných surovín. V ťažbe čierneho uhlia zaujíma ( Hornosliezska panva ) 4. miesto vo svete. Svetovo významná ja aj ťažba rúd medi a síry na juhovýchode. Väčšinu elektrickej energie vyrábajú tepelné elektrárne na uhlie ( Belchátow v strede Poľska zo svojou kapacitou 4300 MW je najväčšia tepelná elektráreň v Európe ). V priemysle klesá význam hutníctva železa ( Katowice, Kraków ) a farebných kovov, rastie produkcia dopravných prostriedkov ( Varšava, Bielsko – Biala, Tychy ). Veľmi rozsiahla je ťažká chémia a výroba cementu. Tradíciu v Poľsku má textilný a potravinársky priemysel. Poľské výrobky:okná a dvere, kozmetika, jablká (v roku 2012/2013 najväčší svetový dodávateľ), nábytok, mlieko, mäso, poľský Fiat, športové autá Arrinera, auto Leopard, autobusy Autosan, Solaris a Solbus, helikoptéry a lietadlá (výrobca PZL), lokomotívy, lode, tanky (napr. PT-91 Twardy), radarové systémy PZA Loara, traktory Ursus, elektrické vozidlá Melex (napr. golfové vozíky), lieky, keramika (Boleslawiec), krowky...Kuchyňa:
Poľskú kuchyňu oddávna formovali vplyvy severských kuchýň. Typické pre Poliakov sú ryby a to najmä na severe. Ďalej sa s obľubou konzumuje kapusta, chlieb, bravčové mäso, šunka, huby, kôpor, chren a smotana...
Mnohé stravovacie zvyky a chody sa podobajú tým našim, napríklad na obed, podobne ako u nás nesmie chýbať polievka, nasleduje hlavný chod a napokon sa končí zákuskom.
Žilina je 4. najväčšie mesto SR s počtom obyvateľov cca 84.5 tisíc. Katastrálne územie mesta (80,028 km2) je na severozápadnom okraji Žilinskej kotliny v Žilinskej pahorkatine, čiže na severo-západe Slovenska. Stred mesta sa nachádza v nadmorskej výške 342m.
Časti mesta:
BánováBôrikBrodnoBudatínBytčicaHájikHlinyMojšova LúčkaPovažský ChlmecRosinkySolinkyStaré mestoStrážovTrnovéVlčinceVranieZádubnieZástranieZávodieŽilinská Lehota
Žilina je dôležitým kultúrnym, obchodným, úradným bodom severného Slovenska. Nachádzajú sa tu významné základné, stredné, vysoké školy, úrady, súdy a inštitúcie, kultúrne strediská,obchodné centrá, plaváreň, samostatné mesto má bohatý kultúrny program a nesmiem zabudnúť na okolitú prírodu. Často do mesta cestuje veľa ľudí z blízkych, ale aj vzdialenejších obcí.
Minimálna mzda ako východisko
Minimálna mzda je rovnako rozporuplným pojmom, ako rovnosť či spravodlivosť. Ekonómovia sa v určitom čase zhodovali v názore, že minimálna mzda pôsobí rovnako, ako iné regulačné mechanizmy zabraňujúce dosiahnutiu rovnováhy na trhu. V ostatnom čase však skôr pribúdajú názory, že je to práve minimálna mzda, ktorá môže do určitej miery zmierniť osud chudobných či znížiť nerovnosť. Zákonom stanovená minimálna mzda zakazuje zamestnávateľom platiť zamestnancom menej, ako je stanovená hodinová sadzba. Argumentom proti zákonom stanovenej minimálnej mzde je, že odvrátenou stranou tohto zákona je to, že zamestnávatelia zamestnávajú menej pracovníkov, čo následne vedie ku zvyšovaniu nezamestnanosti. Okrem toho to vedie aj k nespravodlivosti v tom zmysle, že zamestnanci, ktorí si zachovajú svoje pracovné miesta, si zarobia viac než predtým a to práve na úkor tých prepustených. Na druhej strane to však neznamená, že zostávajúci zamestnanci budú za každých okolností zarábať viac než predtým. To vo významnej miere závisí od dopytu po práci. Ak je dopyt nižší, pracujúci si zarobia menej; ak je dopyt po práci vyšší, zarobia viac, ako keď je stanovená minimálna mzda. Dobre stanovená minimálna mzda môže poskytovať stabilitu, istotu, podporovať rast zainteresovanosti a tým i produktivity a pomôcť redukovať chudobu. Minimálna mzda bola pôvodne zavedená za účelom zlepšiť pracovné podmienky a tým i postavenie pracovníkov, najmä robotníkov v tých sektoroch, kde boli z rôznych dôvodov veľmi zle platení. Na Novom Zélande a v Austrálii boli minimálne mzdy vo vybraných odvetviach stanovené už na prelome 19. a 20. storočia. Po druhej svetovej vojne sa realizovali tri rôzne prístupy. Škandinávske krajiny, Nemecko, Rakúsko, Taliansko a Švajčiarsko stanovujú minimálnu mzdu vo veľmi obmedzenom rozsahu iba pre okrajové kategórie zamestnancov. Veľká Británia a Írsko stanovujú minimálnu mzdu v tých odvetviach, kde chýbajú odborové štruktúry a mzdy sú neprimerane nízke. USA, Kanada, Japonsko, Luxembursko, Francúzsko a Holandsko zdôvodňujú stanovenie minimálnej mzdy potrebou vytvorenia rovnakých podmienok pre podnikanie. V mnohých rozvojových krajinách reálna minimálna mzda sa natoľko znížila, že stratila svoju relevanciu. Minimálna mzda môže do určitej miery poskytovať stabilitu, posilňovať väzbu pracovníkov na prácu, podporovať rast produktivity a pomáhať redukovať chudobu.
Problém nerovnosti nadobúda na význame obzvlášť v súvislosti s narastajúcou chudobou a nezamestnanosťou v globalizovanom svete. Ide o problém, ktorý zasahuje do všetkých oblastí spoločenského života, predovšetkým však do ekonomickej a sociálnej sféry, ale je aj problémom etickým, psychologickým, vzdelanostným. Dotýka sa aj takých dôležitých oblastí, ako je daňový systém, sociálne dávky, minimálna mzda.
Operačný systém windows určite poznáte, veď je to najrozšírenejší operačný systém počítača a taktiež pomerne rozšírený operačný systém chytrých mobilných zariadení.