NEXT GENERATION BLOG

Celý život tohto vynikajúceho hvezdára, astronóma, a z donútenia okol­nosťami aj astrológa, mal dokonalú románovú dramaturgiu. Cas, v ktorom sa narodil, bol neporovnateľne nepokojneší a nekľudnejší ako náš súčasný; voj­ny a konflikty zúrili takmer vo všetkých častiach Európy. Religiózne spory a potláčanie náboženskej slobody so všetkými negatívnymi sprievodnými jav­mi ako nenávisť k inovercom, prenasledovanie kacírov a siekt, ale aj strašné epidémie, teror nespočetných lúpežných bánd, chronický nedostatok peňazí a mnohé ďalšie deprimujúce udalosti zatieňovali a ovplyvňovali jeho cestu životom.

O začiatkoch modernej doby možno povedať, že strojcom jej nového svetonázoru bol Kopernik, ale že naozaj začala až Galileom Galileim.

Každý dobre vie, koľko ťažkostí spôsobila tomuto vynikajúcemu učencovi cirkev, no určite vie málokto, že keď mal štrnásť rokov a trpel ťažkou očnou chorobou, pomýšľal vážne na to, že sa stane mníchom. Bol to však jeho otec, ktorý ho od tohto úmyslu odhovoril.

Otec, sám dobrý matematik a hudobník, chcel, aby syn študoval medicínu. Na univerzite v Pise však mladý muž veľmi rýchlo objavil záľubu v matematike a netrvalo dlho, a mal preštudované celé Euklidove "Základy". Potom už nechcel počuť o ničom inom. Otec napokon privolil, ked sa sám presvedčil o enormných matematických znalostiach svojho syna, aby študoval matematiku.

Mnoho príkladov z histórie poukazuje na to, že geniálne myšlienky a nové myšlienkové smery akoby dozrievali "samy od seba", a tak odrazu "visia" vo vzduchu ako práve dozreté jablká na jabloni. Aj v 15. storočí bola takáto situácia v astronómii.

Najväčším starovekým géniom astronomicky správneho spoznávania vesmíru - tu predčil aj veľkého Ptolemaia - bol Aristarchos z ostrova Samos.

Vo svojom názore o bohoch stál Aristarchos v úplnom protiklade k Tálesovi z Milétu, ktorého možno pokladať za prvého významného starogréckeho astronóma a matematika. Podlá neho boli bohovia všade a vo všetkom. Aj v oblasti astronómie majú obaja také rôzne názory ako deň a noc.

Táto, z hľadiska prírodných vied snáď najväčšia osobnosť antiky žila v Egypte, v jeho najznámejšom meste Alexandrii, kam chodili študenti a filozofi zo všetkých významných oblastí blízkeho i ďalekého okolia Stredozemného mora, aby tam študovali alebo sa ďalej zdokonaľovali. Ptolemaiovo meno znelo počas dlhých storočí s takým dôrazom, s takou naliehavou autoritou a bolo vyslovované s takou úctou, plnou rešpektu, že niet sa čo diviť, keď tento muž židovsko-gréckeho pôvodu, narodený v Egypte, bol považovaný za jedného z najväčších duchov všetkých čias!

Pôvod a veľkosť:

Vznik vesmíru nám dodnes nie je úplne známy. Mnohí vedci dnes uznávajú takzvanú teóriu „Veľkého tresku“ (Big Bang), ktorá predpokladá, že vesmír vznikol obrovskou explóziou malej guľôčky (menšej ako sú samotné atómy), ktorej hmota bola nekonečne hustá a jej teplota bola niekoľko miliárd väčšia ako je teplota Slnka.

Po explózii sa hmota začala veľmi veľkou rýchlosťou rozpínať do priestoru, vznikali atómy vodíka. Vodíkový mrak sa rozpínal a delil sa na menšie mraky. Postupne sa formovali galaxia (ako napríklad naša Mliečna dráha).

Blesk je elektrický výboj v atmosfére. Najčastejšie blesk udrie medzi oblakmi, len tretí či štvrtý udiera do Zeme. Pri blesku nastáva silný svetelný efekt a neskôr môžme počuť aj silný zvukový efekt- hrom.  

Zatmenie:

Pred nedávnom sme mali možnosť pozorovať zatmenie slnka. V nasledujúcom článku sa dozviete, aké druhy zatmenia poznáme a ako samotné zatmenie nastáva.