Zatmenie:
Pred nedávnom sme mali možnosť pozorovať zatmenie slnka. V nasledujúcom článku sa dozviete, aké druhy zatmenia poznáme a ako samotné zatmenie nastáva.
Zatmenie nastáva, keď sa vesmírne telesá zoradia tak, že sú celé, alebo iba ich časti, v tieni ďalšieho telesa. K zatmeniam teda dochádza takmer neustále, i keď si to neuvedomujeme.
Zatmenie Mesiaca nastane, keď je Zem na priamke medzi Slnkom a Mesiacom. Na Mesiac tak nedopadajú slnečné lúče, keďže im stojí v ceste Zem. V priebehu roka nastáva zatmenie mesiaca asi trikrát, ale je viditeľné iba z tej strany Zeme, ktorá je v tej chvíli otočená k Mesiacu.
Zatmenie Slnka je podobné, ale vyskytuje sa iba na určitej časti Zeme. Nám sa zdá, akoby boli Mesiac a Slnko rovnako veľké, čo je spôsobené tým, že Mesiac je približne 400 – krát bližšie k Zemi ako Slnko, hoci Slnko je asi 400 – krát väčšie ako Mesiac. Keď je Mesiac na priamke medzi Slnkom a Zemou, zakrýva viditeľnú časť Slnka (slnečnú atmosféru). To znamená, že tá časť Zeme, ktorá je priamo v tieni Mesiaca, zažíva úplné zatmenie Slnka, kým okolité oblasti iba jeho čiastočné zatmenie. V ostatných častiach Zeme je Slnko dokonca dobre viditeľné.
Druhy zatmenia Slnka:
Existujú tri druhy zatmenia. Úplné zatmenie nastane, keď je Slnko na krátky čas úplne zakryté Mesiacom. Trvá to od zlomku sekundy až po sedem minút a 31 sekúnd. Je ale vidieť „korónu“ – žiariacu slnečnú plazmu, ktorá sa rozpína milióny kilometrov do priestoru. Čiastočné zatmenie nastane, keď je zatienená iba časť fotosféry. Prstencové zatmenie sa objaví, keď je Mesiac príliš ďaleko na to, aby zakryl celé Slnko. Vtedy je okolo Mesiaca zreteľný jasný prstenec svetla.
--> úplné zatmenie
--> čiastočné zatmenie
--> prstencové zatmenie
Príliv a odliv:
Príliv a odliv (slapové javy) sú javy súvisiace s dvíhaním a klesaním hladiny morí a oceánov. Nastávajú každých dvanásť hodín a 26 minút. Súvisia s príťažlivosťou Mesiaca a Slnka a rotáciou Zeme.
Na tú časť Zeme, ktorá je bližšie k Mesiacu pôsobí výraznejšie jeho príťažlivosť a dvíha sa hladina morí – nastáva príliv. Rovnako na druhej strane Zeem, kde je jeho príťažlivosť slabšia a silnejšie pôsobí odstredivá sila v dôsledku rotácie Zeme. Na stranách, kde sú tieto sily v rovnováhe, nastáva odliv.
Najvyšší príliv nastane, ak je Slnko v jednej línií s Mesiacom a ich príťažlivosť pôsobí súčasne. Táto situácia sa vyskytuje 2 - krát mesačne, vtedy je príliv výraznejší.
Nízky príliv nastáva, ak príťažlivé sily Mesiaca a Slnka nepôsobia súčasne, ale ich účinok sa navzájom ruší, keďže poloha Mesiaca a Slnka vzhľadom k Zemi zviera pravý uhol. Aj nízky príliv sa objavuje 2 – krát mesačne.
Fázy Mesiaca:
Mesiac odráža slnečné svetlo, ale sám nejaké nevytvára. Preto na Zemi vidíme iba odraz svetla zo strany Mesiaca, ktorá je privrátená k Slnku. Veľkosť osvetlenej časti Mesiaca sa v dôsledku jeho obiehania okolo Zeme pri pohľade zo Zeme mení – sú to fázy Mesiaca. Keď vidíme celú osvetlenú stranu Mesiaca, teda je Zem medzi Slnkom a Mesiacom, nastáva spln. V opačnej situácii, keď je Mesiac medzi Slnkom a Zemou a osvetlenú stranu nevidíme, nastáva nov. Medzi novom a splnom Mesiac dorastá (má tvar písmena D), medzi splnom a novom hovoríme, že Mesiac cúva (má tvar písmena C). Celý cyklus trvá 29 dní, 12 hodín, 44 minút a 3 sekundy.
Dúfam, že sa vám článok páčil. Už čoskoro pribudne ďalší ;)
