František Jozef I.
Narodil sa : 18. augusta 1830
František Jozef I. bol rakúsky arcivojvoda, rakúsky cisár a prezident nemeckého spolku z habsbursko-lotrinského rodu, najstarší syn arcivojvodu Františka Karola Habsburského a Žofie Bavorskej.
Od detstva bol svojou ctižiadostivou matkou vychovávaný k úlohe budúceho cisára. Vštepované mu boli religiozita, usilovnosť, cieľavedomosť a zodpovednosť. Vedomie a presvedčenie o božskej vyvolenosti habsburskej dynastie ho priviedli k izolovanosti a autokratickej nedôvere. Nenašiel si ani bližší vzťah so svojimi mladšími súrodencami.
Ako trinásťročný nastúpil do službi v armáde (ako plukovník) a všetko vojenské ho sprevádzalo po celý zvyšok života (napr. nosil takmer výlučne uniformu).
Nevyjasnený postoj zastával František Jozef v zahraničnej politike. Počas krymskej vojny (1853–1856) si Rakúsko kvôli lavírovaniu vo veci priateľstva k Rusku na jednej strane a Anglicka a Francúzska na strane druhej, znepriatelilo Rusko. Tento obojaký postoj ho priviedol do medzinárodnej izolácie a nesprávne zhodnotenie zahraničnopolitickej situácie i do vojny s Francúzskom a Sardíniou v r. 1859. Vtedy cisár osobne zasiahol do priebehu bojov, keď sa postavil do čela armády. Ako vojvodca však nemal nadanie a po niekoľkých porážkach bol nútený definitívne odstúpiť Lombardiu. Ďalšou ranou bola strata Benátska po prehratej rakúsko-pruskej vojne v r. 1866.
Po týchto, pre krajinu citeľných stratách, prišlo v Rakúsku k liberalizácii politického systému a jeho vyvrcholením bolo rakúsko-uhorské vyrovnanie v r. 1867. Monarchia sa rozdelila na dve časti, mala dve hlavné mestá, dva oddelené parlamenty a pomerne neprehľadný systém spoločných a samostatných ministerstiev. Rakúsko-Uhorsko odteraz malo spoločného iba panovníka, armádu, zahraničnú politiku a menu. Vytvorenie duálneho štátu monarchiu však neposilnilo, skôr naopak. Dalo voľný priechod vlne nacionalizmu a vo svojej podstate priviedlo krajinu k zániku. Liberálne vlády v r. 1867 – 1879 zaviedli pokrokový školský, tlačový a volebný zákon.
V roku 1878 došlo zo strany Rakúska k obsadeniu Bosny a Herzegoviny. Tu však cisár narazil na mocenské záujmy Ruska. To spôsobilo, že sa cisár odvrátil od svojho niekdajšieho spojenca a spojil sa naopak so svojimi nepriateľmi, Talianskom a Nemeckom. Výsledkom bol vznik aliancie nazvanej Trojspolok.
Postavenie Františka Jozefa na medzinárodnej scéne sa postupne oslabovalo. Jeho niekdajšia snaha o zviditeľnenie krajiny i seba samého upadala a postupne sa sťahoval do úzadia na medzinárodnej scéne i v domácej politike. Františkova úloha cisára začala byť viac-menej reprezentatívna. Po r. 1893 vlády čelili vlne nacionalizmu a nadstranícky cisár v nej plnil dôležitú integrujúcu úlohu. Do záveru jeho života zasiahlo vypuknutie prvej svetovej vojny, v priebehu ktorej zomrel. Po smrti bol pochovaný do kapucínskej krypty vo Viedni.
František Jozef stál na čele rakúsko-uhorského mocnárstva šesťdesiatosem rokov, ako jeden z najdlhšie panujúcich monarchov v dejinách. Bol medzi ľudom obľúbený, stal sa symbolom starej habsburskej tradície a zárukou spravodlivosti.
Jeho manželka bola Alžbeta „Sissi“ Bavorská.
Zomrel: 21. novembra 1916.
Móric Augustus Beňovský
Móric celým menom Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský sa narodil v roku 1746 v obci Vrbové . Vo Vrbovom aj vyrastal a neskôr sa stal dôstojníkom rakúskej armády ,ale pre spori bol nútený opustiť Uhorsko a pokračovať v Poľsku. Po určitej dobe ho zajali Rusi a vykázali ho na Kamčatka. Potom ako sa mu podarilo ujsť aj s niektorými väzňami sa plavil ako prvý Európan po tichom oceáne. Podarilo sa mu dôjsť do Francúzska a urobiť dojem na kráľa a spriateliť sa s ďalšími veľkými osobnosťami. Nakoniec ho francúzsky kráľ vyslal na Madagaskar reprezentovať Francúzsko a ďalej ho kmeňový náčelníci zvolili za kráľa Madagaskaru . Po mnoho rokoch vzbúril domorodcov proti Francúzsku a vyhnali ich .
Na Madagaskare vystaval hlavné mesto pomenované Mauritánia .V roku 1789 nazlostené francúzske námorné ministerstvo poslalo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá 23. mája uskutočnila prekvapivý útok. Móric Beňovský nepatrí medzi spisovateľov ale z jeho denníka a autobiografie sa stal svetový bestceler.. Kniha sa volala Pamäti a cesty grófa Mórica Augsta Beňovského . Autor v nej stvárňuje svoje dobrodružstvá na Sibíri , Kamčatke a na Madagaskare . Beňovský bol typický predstaviteľ obdobia osvietenstva, rozvoja dopravy ,obchodu a objavovania neznámych území.
Beňovský zomrel 23.5.1786 v osade Mauritánia na Madagaskare .
Ďakujem, že ste si prečítali môj článok. Dúfam, že sa vám páčil a že ste sa niečo nové dozvedeli.
Prajem pekný zvyšok dňa :)
