Ako sa Lenin so Stalinom dostali k moci
Nastolenie boľševickej diktatúry v Rusku:
Rusko patrilo k veľkým, ale hospodársky zaostalým krajinám. Dôsledky vojny sa tam prejavili mimoriadne tvrdo. V krajine bol hlad a Rusko už roku 1917 nedokázalo naďalej viesť vojnu. Nespokojnosť s vojnou a cárskym režimom sa prejavovala po celej krajine. Po Februárovej revolúcii doku 1917, ktorá zvrhla cára, pokúsili sa niektorí demokraticky zmýšľajúci politici vytvoriť vládu, ktorá by zaviedla v Rusku demokratický politický systém. Krajina však pokračovala vo vojne a kríza sa tým naďalej prehlbovala. Situáciu využili ruskí boľševici na strane s Leninom, ktorí sa v novembri roku 1917 zmocnili vlády v Rusku (Októbrová revolúcia). Boľševici si medzi ľudom získali určité sympatie tým, že vystúpili z vojny a podpísali s Nemeckom a jeho spojencami mier. Sľubovali roľníkom pôdu, všetkým chlieb a národom ruskej ríše slobodu. Po nej, aby sa udržali pri moci, nastolili tvrdú diktatúru. Roku 1922 premenovali bývalé ruské impérium na Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR).
Stalinova krutovláda:
Po Leninovej smrti roku 1924 sa dostal k moci Stalin, ktorý boľševickú diktatúru premenil na skutočnú krutovládu. Milióny ľudí, ktorí zmýšľali inak ako boľševici, ale napokon aj ich stúpenci a blízky Stalinovi spolupracovníci, skončili v pracovných táboroch alebo boli bez súdu popravení. Boľševická diktatúra sa usilovala ovládnuť krajinu nielen mocensky a hospodársky, ale chcela sa tiež zmocniť myslenia ľudí, prenasledovala cirkev a v umení začala presadzovať iba jeden povolený smer , takzvaný socialistický realizmus. Toto všetko sa dialo s navonok vyhláseným cieľom vybudovať komunizmus, čiže sociálne spravodlivú spoločnosť. Preto sa boľševická strana premenovala na komunistickú stranu.
Komunistická revolúcia vo svete:
Už počas prevratu v Rusku na konci roka 1917 ruskí boľševici predpokladali, že ľud v ďalších krajinách, ktoré boli zničené vojnou, urobí revolúciu podľa ich vzoru. V niektorých krajinách k takýmto pokusom po skončení vojny aj došlo – vytvárali sa takzvané republiky rád (Maďarsko, Nemecko), ale napokon ostal v povojnovom období ZSSR jedinou krajinou s komunistickou vládou. Plánu na uskutočnenie komunistickej revolúcie na celom svete (svetovej komunistickej revolúcie) sa však ruskí boľševici nevzdali. Na podporu takejto svetovej revolúcie vznikla ruskými boľševikmi ovládaná Komunistická internacionála (v skratke Kominterna). V mnohých krajinách na celom svete sa zakladali Komunistické strany, ktoré mali cieľ uskutočniť vo svojej krajine komunistický prevrat.
Vladimír Il’jič Lenin
Vlastným menom Uľjanov. Pochádzal z rodiny školského inšpektora z povolžského Simbirska. Študoval právo, ale v svojej politickej činnosti ho nerešpektoval. Bol ústrednou postavou októbrového prevratu v roku 1917 a zakladateľom sovietskeho štátu. Každé jeho opatrenie či nariadenia, ktoré vraj v budúcnosti malo zabezpečiť šťastie a blahobyt, sprevádzalo násilie. Keďže zlikvidoval politickú opozíciu a súkromné vlastníctvo, pokladá sa za zakladateľa komunistickej strany.
Žil od roku 1870 až 1924.
Josif Vissarionovič Stalin
Žil od rokov 1879 až 1953. Vlastným menom Džugašvili. Narodil sa v gruzínskom mestečku Gori v rodine chudobného obuvníka. Ako osemnásťročného ho matka dala do cirkevnej školy, kde mal vyštudovať za pravoslávneho kňaza. Čoskoro ho však zo školy vylúčili., údajne za čítanie zakázanej literatúry. Stal sa z neho profesionálny revolucionár. Po Leninovej smrti roku 1924 sa stal jeho nástupcom a neobmedzeným diktátorom ZSSR. V duchu tézy „ o budovaní socializmu v jednej krajine“ vyhlásil program industrializácie (spriemyselňovania), kolektivizácie (združstevňovania) a päťročných plánov, ktoré sprevádzali masové presuny obyvateľstva, hladomory, likvidácia celých národov, ako aj občianskych a ľudských práv. Počas svojej neobmedzenej krutovlády (od roku 1924 až 1953) dal prakticky všetkých svojich protivníkov, ale aj bývalých spolupracovníkov fyzicky zlikvidovať. Slúžili mu na to povestné gulagy (štátna správa táborov), ktorých bolo asi 1 600. Odborníci odhadujú, že v pracovných táboroch počas násilného vysídľovania, ako aj niekoľkých vĺn hladomoru zahynulo v ZSSR 20 až 30 miliónov ľudí.
„Keď zomrie jeden človek, je to smutné, keď zomrú milióny, je to štatistika,“ povedal raz Stalin.
Lev Davydovič Trockij
Žil od rokov 1879 až 1940. Jeden z najbližších Leninových spolupracovníkov, vlastným menom Bronštejn (nie neviem prečo si všetci menili mená :D), sa narodil v malej ukrajinskej dedinke Janovke. Od mladosti bol revolucionárom, za čo bol aj vo vyhnanstve na Sibíri. Po boľševickej revolúcii sa stal komisionárom zahraničných vecí, čo bola vlastne funkcia ministra zahraničia. V rokoch 1918 až 1925, teda v čase občianskej vojny a po nej, bol ľudovým komisionárom obrany. Po Leninovej smrti bol Trockij Stalinovým súperom o nástupníctvo po Leninovi. Stalin ho dal roku 1927 vylúčiť z komunistickej strany a roku 1929 bol vypovedaný zo ZSSR. Žil v Turecku, Francúzsku, Nórsku a Mexiku, kde bol roku 1940 Stalinom najatým vrahom zavraždený.
Ďakujem, že ste si prečítali môj článok. Dúfam, že sa vám páčil a že ste sa niečo nové dozvedeli.
Prajem pekný zvyšok dňa :)
