Baktérie a huby
Výživa a dýchanie baktérií a húb
Proces výživy vaktérií prebieha v rozličnom prostredí podľa miesta ich výskytu (pôda, vzdzch, voda, telá iných organizmov).
Baktérie prijímajú živiny povrchom tela.
Baktérie využívajú rôzne zdroje energie (slnečné žiarenie, chemickú energiu) a zdroje uhlíka (oxid uhličitý, organické látky) (preto uhlíka, pretože to je jeden z hlavných prvkov dôležitý pre život organizmov. Všetky organické látky obsahujú uhlík.).
Niektoré druhy baktérií obsahujú baktériochorofyl, organické látky si tak dokážu tvoriť samy fotosyntézou (podobne ako rastliny), pri tejto reakcii sa však kyslík neuvoľňuje.
Niektoré baktérie žijúce v pôde alebo vo vode samé vytvárajú organické látky z oxidu uhličitého. Energiu získavajú oxidáciou najmä anorganických látok.
Väčšina baktérií si nedokáže sama vytvoriť organické látky – cukry. Parazitické baktérie ich získavajú z tiel živých organizmov, saprofytické baktérie z rozkladajúcich sa tiel odumretých rastlín alebo zivočíchov.
K saprofytickým baktériám patria rozkladné a kvasné baktérie.
Rozkladné baktérie získavajú energiu z oxidácie organických látok, ktoré sú zdrojom uhlíka. Rozkladajú organickú hmotu z odumretých organizmov (napríklad časť humusu) na jednoduché anorganické látky, ktoré rastliny prijímajú spolu s vodou koreňmi. Podieľajú sa na kolobehu v prírode.
Mnohé druhy kvasných baktérií a z nich najznámejšie mliečne baktérie získavajú energiu kvasením organických látok (cukry, tuky, alkohol, organické kyseliny).
Kvasenie je premena organických látok (najmä cukrov) na jednoduchšie látky za pomoci enzýmov. Proces kvasenia prebieha väčšinou bez prítomnosti kyslíka (využíva sa napríklad pri výrobe mliečnych výrobkov, octu, kvasených uhoriek, kapusty).
Hľuzkové baktérie:
Hľuzkové baktérie čerpajú živiny (organické látky – cukry) z koreňových vláskov bôbovitých rastlín (vika, hrach, bôb), s ktorými spolunažívajú (žijú v symbióze).
Na proces dýchania potrebuje väčšina druhov baktérií kyslík.
Niektoré baktérie nepotrebujú kyslík (žijú v bezkyslíkatom prostredí), iné môžu žiť v jeho prítomnosti, ale dokážu žiť aj bez kyslíka.
Huby:
Huby získavajú živiny – organické látky – z okolitého prostredia. Neprebieha v nich fotosyntéza, pretože neobsahujú zelené farbivo (chlorofyl). Preto si nevedia samy vytvoriť organické látky (cukry).
Saprofytiké huby:
Saprofytiké huby – plesne (pleseň hlavičkatá, papleseň štetkovitá) a niektoré huby s plodnicou (pečiarka, muchotrávka) sa živia rozkladom organických látok z odumretých organizmov (odumretý strom, živočích) alebo zo zvyškov organického pôvodu (lístie, humus). Tento spôsob výživy húb je v prírode najčastejší.
V prírode majú huby dôležitú úlohu ako rozkladače a zúčastňujú sa na kolobehu látok v prírode. Jednobunkové huby - kvasinky – získavajú energiu kvasením (rozkladajú cukry, čo sa využíva pri výrobe piva, vína a pekárskych kvasníc.
Parazitické huby:
Parazitické huby ako sneť, hrdza, trúdnik a niektoré druhy plesní, získavajú organické látky parazitovaním na povrchu alebo vo vnútri tela živých organizmov (rastlín, živočíchov, človeka).
Symbiotické huby:
Symbiotické huby sú niektoré huby s plodnicou (kozák osikový, hríb dubový). Spolunažívajú hubovými vláknami s koreňmi drevín, so sinicami a riasami, ktoré ich vyživujú. Rastliny (riasy) dodávajú hubám cukry (produkt fotosyntézy) a huby na oplátku zabezpečujú pre rastliny vodu.
Huby dýchajú kyslík rovnako ako väčšina baktérií, rastlín, živočíchov a človek.
Rozmnožovanie baktérií a húb
V príride život neustále vzniká, vyvíja sa a zaniká. Mechanizmom tohto nepretržitého procesu je rozmnožovanie – reprodukcia.
Rozmnožovanie je základný znak živých organizmov. Zabezpečuje vznik nových jedincov a zachovanie druhu.
Baktérie
Baktérie sa rozmnožujú nepohlavne.
Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nový jedinec z časti tela len jedného organizmu (jedinca). Jedinec, ktorý vznikne, je z hľadiska dedičnosti úplne zhodný s rodičovským jedincom.
Priečne delenie:
Baktérie sa najčastejšie rozmnožujú priečnym delením. Je to rýchly spôsob rozmnožovania (trvá približne 10 až 30 minú).
Pučanie:
Niektoré druhy baktérií sa rozmnožujú pučaním. Na povrchu baktérie sa vytvorí hrbolček alebo výrastok (nová bunka). Tá postupne dorastie a odtrhne sa od pôvodnej bunky baktérie. Začne existovať ako samostatný jedinec, schopní ďalej sa rozmnožovať.
Rozpadom alebo delením vláken sa rozmnožujú vláknité baktérie. Z oddeleného vlákna dorastie nový jedinec.
Huby
Huby sa rozmnožujú nepohlavne – najčastejšie pučaním (kvasinka pivná) alebo rôznymi typmi výtrusov (pleseň hlavičkatá, pečiarka ovčia, hríb dubový).
Pučanie:
Pri rozmnožovaní húb (kvasiniek) pučaním sa na materskej bunke vytvorí púčik (nová bunka). Podobne ako pri baktériách sa postupne zväčšuje a oddelí sa od materskej bunky.
Parazitické huby:
Parazitické huby, ktoré napadnú korene rastlín, sa rozmnožujú časťami hubových vláken alebo podhubia. Najčastejším spôsobom je rozpad podhubia na menšie jednoduché časti.
Huby s plodnicou
Huby s plodnicou sa väčšinou rozmnožujú výtrusmi, ktoré sa tvoria vo veľkom množstve vo výtrusniciach na plodniciach. Preto je ich rozmnožovanie veľmi rýchle.
Výtrusy sú odolné, dokážu prežiť nepriaznivé podmienky. Prenášajú ich:
Vietor, voda, živočíchy (najmä hmyz a človek).
Pohlavné rozmnožovanie húb:
Huby s plodnicou sa rozmnožujú aj pohlavne, väčšinou na jeseň. Pohlavné rozmnožovanie sa uskutočňuje splynutím pohlavných buniek, pohlavných výtrusov alebo splynutím pohlavných orgánov a pri niektorých druhoch húb aj spájaním.
V pôde sa z výtrusov vyvíjajú vlákna. Keď vlákna rôznych výtrusov splynú, vznikne podhubie, na ktorom sa neskôr vytvárajú plodnice. Spojenie takýchto dvoch vláken sa nazýva pohlavné rozmnožovanie húb – spájanie.
Zaujímavosti na koniec:
Tím amerických a európskych vedcov objavil baktériu, ktorá dokáže z hematitu (to je minerál) uvoľňovať kyslík.
V cytoplazme niektorých druhov baktérií sa nachádzajú zásobné látky (napríklad glykogén), ktoré využívajú pri nedostatku zdrojov živín a energie.
Niektoré druhy mliečnych baktérií (probiotické baktérie) sú prospešné pre zdravie človeka. Ich prostredím sú kyslomliečne výrobky (napríklad jogurty). Pomáhajú udržiavať rovnováhu mikroorganizmov, podporujú trávenie a posilňujú imunitný systém.
Heterotrofne sa vyživujú klíčiace semená, Organické látky získavajú zo zásobných látok v klíčnych listoch, preto svetlo (na priebeh fotosyntézy) pri klíčení nepotrebujú.
Mäsožravé rastliny rastúce na pôdach s malým obsahom dusíka si ho dopĺňajú príjmom organických látok zo živočíšnych tiel. Obsahujú chlorofyl, prebieha v nich fotosyntéza a vyživujú sa aj autotrofne.
Najintenzívnejšie dýchajú klíčiace semená a púčiky rastlín. Na dýchaní sa zúčastňujú aj korene rastlín.
Parazitické a saprofytické huby, ktoré vytvárajú slizovité povlaky na dreve, sa rozmnožujú pohlavne aj nepohlavne (napríklad delením alebo výtrusmi).
Niektoré druhy húb (najmä plesne) vytvárajú veľké množstvo výtrusov, ktoré sa prenášajú vetrom a môžu vyvolávať alergie u ľudí.
Výtrusy sú odolné voči nepriaznivým podmienkam a majú schopnosť klíčiť aj niekoľko rokov. Niektoré prežijú v pôde aj dvadsať rokov.
Výtrusy majú mikroskopické rozmery, dosahujú dva až sto mikrometrov.
Ďakujem, že ste si prečítali môj článok o batériách a húboch. Dúfam, že sa vám páčil a že ste sa niečo nové naučili.
Prajem pekný zvyšok dňa :)
