Hodiny
V dávnej minulosti ľudia určovali čas podľa striedania dňa a noci, stačilo im pozorovať pohyb Slnka po oblohe. Z pozorovania Mesiaca určovali čas na mesiace a zo striedania ročných období zasa na roky. Na určovanie času používali pravidelne sa opakujúce deje.
Sviečka
Na meranie času sa v minulosti používala aj sviečka. Pri tomto spôsobe však bolo potrebné zabezpečiť rovnaké rozmery sviečok a knôtov, aby sa čas nameraný rôznymi sviečkami navzájom príliš neodlišoval. Podstata merania času spočívala v zisťovaní úbytku zhoreného vosku alebo parafínu, ktorý vyjadroval časové jednotky.Pretože horenie bolo ovplyvňované mnohými rušivými faktormi, sviečka sa na meranie času používala pomerne zriedkavo, zväčša v kláštoroch a kostoloch.
Do stredoveku sa používal gnómon, slnečné hodiny, vodné hodiny a presýpacie hodiny.
Gnómon je astronomické zariadenie používané už v staroveku, ktoré tvorí zvisle postavená tyč zakončená ihlanom. Pomocou gnómonu sa dá určiť sklon ekliptiky k rovníku, čas slnovratu a rovnodennosti, dĺžka roka a môže byť použitý aj ako slnečné hodiny.
Slnečné hodiny sú prastarým prostriedok na meranie času za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného zdanlivého pohybu Slnka po oblohe. Pohybujúce sa Slnko vrhá rovnako pohyblivý tieň, ktorý potom za pomoci tienidla a stupnice ukazuje čas.
Vodné hodiny sú akékoľvek hodiny, ktorých fungovanie ja založené buď na sledovaní času odtoku vody z nejakej nádoby alebo na sledovaní času vtoku vody do nádoby s otvorom, ktorá pláva na vode. Používali sa najmä v staroveku, ale ešte aj na začiatku novoveku v Európe. V Grécku sa používali aj ako forma telegrafu.
Presýpacie hodiny sú hodiny, ktoré na meranie času využívajú pohyb piesku spôsobený gravitáciou. Skladajú sa z dvoch sklenených baniek umiestených nad sebou a spojených úzkym hrdlom. Piesok z hornej banky sa postupne presýpa do spodnej banky. Keď uplynie meraný časový úsek je horná banka prázdna a hodiny sa musia obrátiť, aby mohol byť meraný ďalší úsek. Presýpacie hodiny sa používali už v 11. storočí. Boli prvým spoľahlivým, opakovane použiteľným a pomerne presným meradlom času.
Kyvadlové hodiny. Princíp kyvadla objavil okolo roku 1600 talianský učenec Galileo Galilei. Roku 1657 zostrojil holandský fyzik Christian Huygens kyvadlové hodiny. V starých kyvadlových hodinách kmitá kyvadlo sem a tam a každý kmit trvá rovnako dlho. Kyvadlo sa pohybuje súčiastkou zvanou kotva, ktorá visí na povraze a ktorá zabezpečuje presnú rýchlosť otáčania ozubených kolies i pohyb ručičiek tak, že ukazujú správny čas.
Atómové hodiny alebo molekulové hodiny sú doteraz najpresnejšie hodiny, ktorých základom sú oscilácie molekúl alebo atómov vhodnej látky, napr. plynového amoniaku. Atómové hodiny zmenia svoj chod o 1 sekundu asi za 1 000 rokov, udávajú atómový čas, možno nimi kontrolovať nerovnomernosť rotácie Zeme.
