Keď niekto spomenie slovo vedec vybavím si tohto človeka geniálneho fyzika, ktorého učitelia považovali v mladosti za priemerného. Vytvoril teóriu relativity, teóriu o zrýchlení a gravitácii, premene látok na energiu a ďalšie. Preto by som si ho chcel uctiť tým , že som napísal tento článok.
Jeho začiatky boli skromné narodil 14. marca 1879 v nemeckom Ulme. Ako malé dieťa začal neskoro chodiť a hovoriť, jeho rodičia mali obavy, či nejde o mentálne zaostalé dieťa. Našťastie opak bol pravdou.
Albert v škole nevykazoval obdivuhodné výsledky hlavne v predmetoch, ako je dejepis a literatúra ale predsa sa mu podarilo v roku 1900 získať učiteľský diplom. V roku 1902 sa zamestnal na Švajčiarskom patentovom úrade v Berne, kde posudzoval patenty a vynálezy. Sám pritom nezaháľal a študoval práce vynikajúcich fyzikov.
Teória relativity
Rok 1905 bol pre Einsteina oným vytúženým zázračným rokom: v Zürichu obhájil doktorát, podal teoretické vysvetlenie Brownovho pohybu .Medzitým pracoval na svojej teórii relativity, ktorej základy postavil vo svojej eseji už ako šestnásťročný ! V roku 1905 vytvoril teóriu relativity ako samostatnú vedu a v rokoch 1911 – 1919 formuloval všeobecnú teóriu relativity, čo je výkon, ktorý v histórii vedy nemá obdoby.
Jedným z poznatkov tejto teórie je, že prítomnosťou hmoty sa priestor zakrivuje, čo je spojené s účinkami gravitácie.
Jeho geniálna teória relativity mu nepriniesla len slávu, ale aj mnoho nepríjemnosti, nepochopenia, hrozieb a vyhnanstvo. Na ich margo Einstein poznamenal: „Keby som to bol vedel, radšej by som sa stal inštalatérom.“
Nobelová cena
V roku 1921 Albert Einstein získal Nobelovú cenu za prácu na rozvoji teoretickej fyziky, predovšetkým objav zákona fotoelektrického efektu. Okrem teórie relativity sa Einstein venoval mnohým ďalším skutočnostiam, ktoré mali prevratný vplyv nielen na fyziku, ale aj na kozmológiu.
Radšej inštalatérom
V roku 1909 sa stal mimoriadnym profesorom na univerzite v Zürichu, o dva roky v Prahe na nemeckej časti Karlovej univerzity. V roku 1933 sa presťahoval do USA. V roku 1939 sa dostal do spojitosti s atómovou bombou, keď z obavy pred následkami nacistického víťazstva napísal list prezidentovi Roosveltovi, v ktorom ho vyzval, aby USA začali jednať skôr než Nemci. Výsledkom toho bol Projekt Manhattan, a tým zrod nukleárnej epochy. Zomrel 18. apríla 1955 v americkom Pricetone.
