Dnes je to 25 rokov od kuriózneho omylu, ktorým bezradná východonemecká vláda zlikvidovala najznámejší symbol studenej vojny, rozdelenia Berlína, Nemecka a celej Európy – Berlínsky múr.
Prečo ho postavili
Po skončení II. svetovej vojny bolo Nemecko na základe Postupimskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo rozdelené aj hlavné mesto Berlín. Jeden zo sektorov bol pod správou Sovietskeho zväzu, ostatné sektory patrili do správy USA, Veľkej Británie a Francúzska. Z okupačnej zóny Sovietskeho zväzu vznikla NDR (Nemecká demokratická republika). Ostatné okupačné zóny utvorili NSR (Nemeckú spolkovú republiku), do ktorej patril Západný Berlín nachádzajúci sa v NDR, v rámci tohto "nepriateľského" štátu obkolesený múrom.
Postupne dochádzalo medzi dvoma mocenskými blokmi k zvyšovaniu napätia.
Veľký význam pre vybudovanie berlínskeho múru mala skutočnosť, že od roku 1949 do roku 1961 územie NDR opustili takmer tri milióny obyvateľov, z veľkej časti odborníci s dobrým vzdelaním. Väčšina z nich sa rozhodla opustiť NDR cez Berlín, kde hranica prebiehala stredom mesta a nebola tak kontrolovateľná. Ľudia jednoducho volili nohami a utekali za lepším životom.
Ako a kedy ho postavili
Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností vykonať opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov.
V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR (armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií) hranice k Západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi Východným a Západným Berlínom. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch došlo k vztýčeniu a zveľaďovaniu hranice, ktorá sa stala symbolom železnej opony.
Niekoľko neblahých faktov
Múr mal celkovú dĺžku 165 km (45 km ako hranica medzi Západným a Východným Berlínom a 120 km medzi Západným Berlínom a NDR).
Počas 28-ročnej existencie Berlínskeho múru tu pri pokuse o útek zomrelo najmenej 238 občanov, často aj v dôsledku vykrvácania, pretože východonemecká pohraničná stráž nechala zranených niekoľko hodín v oblasti strážnych pásov bez pomoci ležať.
Ako múr padol
Pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 sa však odohral rovnako prekvapujúco rýchlo ako jeho stavba. Z NDR počas roka 1989 utekali jeho obyvatelia cez Československo, ktoré už nebolo schopné takéto množstvá manažovať a hrozilo uzavretím hranice s NDR. V NDR spôsobil počet odchádzajúcich krajanov veľké problémy. Zatvárali sa školy, v nemocniciach chýbali lekári. Dokonca disidentské hlasy žiadali utekajúcich prostredníctvom denníka Neues Deutschland, aby zostali vo svojej rodnej zemi.
Úradníci pracovali celú noc, aby pripravili nový cestovný zákon, ktorý mal uvoľniť obrovský pretlak. Konečná verzia neotvárala Berlínsky múr, uvádzala len, že ktokoľvek s pasom alebo s vízom môže prekročiť hranicu medzi Východným a Západným Berlínom. Stále ale musel žiadať o povolenie k výjazdu na pasovom úrade – týmto si chcel štát zaistiť určitú mieru kontroly.
Keď si Egon Krenz, ktorý bol následníkom Ericha Honeckera vo funkcii generálne sekretára Zjednotenej socialistickej strany Nemecka, dokument prečítal, nevidel v ňom nič, čo by mohlo znamenať, že ktorýkoľvek občan môže prísť ku kontrólnemu stanovištu Berlínského múru a prejsť na druhú stranu. Nebol z neho nadšený, ale predpokladal, že takto získajú komunisti čas na upokojenie situácie.
Okolo 17:40 prišiel do Krenzovej kancelárie Günter Schabowski, ktorý vystupoval na tlačových konferenciách východonemeckých komunistov ako spoľahlivý hovorca. Na žiadnej schôdzi ohľadom nového zákona nebol prítomný, vedel ale, že sa prejednáva. Krenzovi povedal, že zakrátko odchádza na tlačovú konferenciu a spýtal sa ho, či je niečo, o čom by sa mal zmieniť ten večer.
Krenz mu podal plný text zákona spolu s tlačovou správou a povedal mu:“ Toto, kamarát, toto je niečo, čo nám dosť prospeje“.
Schabowski si to rýchle preletel behom cesty autom do Medzinárodného tlačového centra a odložil do tašky. V poslednej dobe toho bolo naňho veľa. Málo spánku, málo jedla, veľa adrenalínu. Konferencia začala presne o šiestej a väčšina obsahu bola plná nezaujímavých, všedných záležitostí spojených s administratívnymi reformami. Ubehla už skoro hodina, keď sa Schabowski dostal k cestovným predpisom a začal čítať text zákona, ku ktorému dodal, že „umožní každému občanovi NDR využiť ktorýkoľvek hraničný priechod NDR a opustiť zem.“ V danej chvíli nemal tušenie aká búrka sa má následne rozpútať. Bol požiadaný o vysvetlenie a preto začal predčítavať z tlačovej správy: „Takže, o súkromné vycestovanie do cudzích zemí môže byť požiadané bez predloženia súčasných vízových podkladov alebo bez preukázania potreby cestovať alebo rodinných zväzkov. Cestovné povolenie bude vydané v priebehu krátkeho časového obdobia...“
Reportér americkej stanice NBC Tom Brokaw položil onú zásadnú otázku: „Kedy tento nový predpis vstúpi v platnosť?“. Schabowski sa v tomto momente veľmi potil a vyzeral neisto. Začal sa prehrabovať v papieroch pred sebou a po niekoľko sekundovej pauze odpovedal: “ Pokiaľ viem, tak....ehm....okamžite a bez odkladu.“ Nevšimol si, že predpisy vstupujú do platnosti až nasledujúci deň a ani to, že na správu je až do dopoludnia nasledujúceho dňa uvalené informačné embargo.
V 19:30 už spravodajské agentúry po celom svete prinášali správu o tom, ako sa v Berlíne otvoria hranice.
zdroj: Wikipédia
foto: Wikipédia
Odporúčame:
Skrátené vyhlásenie G. Schabowského:
Kompletný dokument o Berlínskom múre:
viac o páde Berlínskeho múru v tomto dokumente
