HUDBA V 20.STOROČÍ
Hudba 20. storočia sa vyznačuje veľkou rôznorodosťou umeleckých smerov a skupín. Súvisí to
s politickým, hospodárskym a kultúrnym rozvojom. Umenie absorbovalo všetky dôležité udalosti.
Umenie sa stalo drsnejším, výraznejším a provokatívnejším.
Štýlové členenie hudby 20.storočia je neobyčajne zložité, pretože ešte stále doznieval romantizmus
a do toho vznikali nové smery. Veľmi výrazný bol expresionizmus, kde umelci vyjadrovali hlavne
zúfalstvo, prázdnotu a bolesť. Skladatelia používali nové kompozičné postupy.
Folklorizmus vychádza aj z expresionizmu, ale je na ňom vidieť všeobecný návrat k prameňom
ľudového umenia, návrat k prírode, čo sa prejavilo v hudbe ostrým rytmom.
Neoklasicizmus je ďalší štýl, ktorý sa postupne vyvinul. Neoklasickí skladatelia sa usilovali
o dokonalé usporiadanie hudobného materiálu, zreteľnú a jasnú stavbu skladby. Oživili barokové
hudobné druhy.
V 20.rokoch sa sformovala skupina skladateľov, nazývali sa Parížska šestka, ktorí hlásali nový
estetický program. Chceli tvoriť hudbu všedného dňa.
Druhá polovica 20.storočia bola plná techniky. Rozhlas, televízia, gramofón, magnetofón úplne
zmenili hudobný život. Vznikli elektronické hudobné nástroje a elektroakustická hudba.
SKLADATELIA ESPRESIONIZMU A II. VIEDENSKEJ ŠKOLY
Reprezentuje ju trojica rakúskych skladateľov, ktorí mali významný vplyv na vývoj súčasnej hudby.
Centrom sa stala Viedeň.
Arnold Schönberg (šengerg, 1874 – 1951)
Rakúsky skladateľ, zakladateľ, duchovný vodca a inšpirátor II. viedenskej školy, pedagóg, teoretik,
otec dodekafónie. Vo svojej tvorbe mal 4 obdobia: tonálne, atonálne, dodekafonické a americké.
Tento sled období znamenal postupné zrušenie tonálneho centra.
Dielo:
kantáta Piesne z Gurre
melodráma Pierrot lunaire
operný fragment Mojžiš a Áron
kantáta Ten, ktorý prežil Varšavu, husľový koncert, kantáta Kol Nidre
Anton Webern (1883 – 1945)
Rakúsky skladateľ a dirigent. Nechal sa inšpirovať Schönbergovým kompozičným štýlom, ale
hľadal nový výraz. Je „otcom“ nového kompozičného smeru – punktualizmu.
Dielo: prevažne komponované pre komorné zoskupenia
6 bagatel pre sláčikové kvarteto, 4 piesne pre spev a viac nástrojov, Koncert pre 9
nástrojov.....
Alban Berg (1885 – 1935)
Rakúsky skladateľ, predstaviteľ II. viedenskej školy.
Dielo: má pomerne málo skladieb, najznámejšie sú:
opera Vojcek
Husľový koncert „Na pamiatku anjela“
opera Lulu
SKLADATELIA FOLKLÓRIZMU
Béla Bartók (1881 – 1945)
Maďarský skladateľ, predstaviteľ folklórizmu. Zbieral a študoval ľudové piesne (maďarské,
slovenské, rumunské, bulharské, srbské...).
Dielo: originálnym spôsobom spojil ľudovú a umelú hudbu a bol novátorom vo využívaní rytmu a
zvukovosti.
balety Zázračný mandarín, Drevený princ
opera Hrad kniežaťa Modrofúza
orchestrálna skladba Hudba pre strunové nástroje, bicie a celestu
Allegro barbaro pre klavír
sláčikové kvartetá, skladby pre klavír, husľová sonáta, sonáty pre klavír, violový koncert...
Leoš Janáček (1854 – 1328)
Český skladateľ, predstaviteľ folklórizmu, najvýznamnejšia a najoriginálnejšia osobnosť českej
hudby 20.storočia. Vo svojej tvorbe rovnako ako Bartók využil ľudovú hudbu. Melodika je zhustená
a koncentrovaná na malú plochu, využíva nápevky – intonácia ľudskej reči. Má výraznú rytmiku,
harmónia nie je zložitá, v inštrumentácií využíva aj nezvyčajné kombinácie.
Dielo:
opery (9) Šárka, Osud, Její pastorkyně, Káťa Kabanová, Príbehy líšky Bystroušky, Vec
Makropulos.....
vokálna tvorba – kantáta Glagolská omša
orchestrálna tvorba: suita Lašské tance, Taras Bulba, Sinfonietta
klavírne skladby a komorné diela.....
NEOKLASICIZMUS
Igor Stravinskij (1882 – 1971)
Ruský skladateľ, klavirista a dirigent, jeden z najvýznamnejších umelcov 20. storočia, bol
priekopníkom neoklasicizmu. Pôsobil v Paríži, v Amerike a na konci života v Európe. Vyrastal
v umeleckom prostredí, svoje prvé diela skomponoval pod vplyvom Mocnej hŕstky. V Stravinského
skladbách je pozoruhodná inštrumentácia a ruské folklórne prvky, veľmi dominantný je rytmus.
Na základe ruských ľudových piesní vytvoril novú hudobnú reč a nový kompozičný systém.
Novosť jeho hudby bola v tóninách, rytme a inštrumentácií.
Dielo:
balety Vták Ohnivák, Svätenie jari, Pulcinella
opera-balet Príbeh vojaka
opery Osud zhýralca, Oidipus Rex
Žalmová symfónia
skladby pre klavír, dychové nástroje, husle, piesňové cykly Pribautky
Paul Hindemith (1895 – 1963)
Nemecký skladateľ, dirigent, violista, pedagóg, predstaviteľ neoklasicizmu. Snažil sa o nové,
revolučné, napokon sa priklonil k starej hudbe. Jeho tvorba je obrovská, patril k najvšestrannejším
skladateľom.
Dielo:
opery Vrah – nádej žien, Svätá Zuzana, Cardillac, Maliar Mathis, Harmónia sveta
oratórium Nekonečno
symfónie Maliar Mathis,
klavírny cyklus Ludus tonalis
množstvo koncertov, koncertnej hudby
Bohuslav Martinů (1890 – 1959)
Český skladateľ, predstaviteľ českého neoklasicizmu. Pôsobil v Čechách, vo Francúzsku a
v Amerike.
Dielo: je veľmi rozsiahle
opery (písal aj rozhlasové a televízne) Hry o Márií, Julietta, Mirandolína
balety (11) Špalíček
kantáta Otváranie studničiek, Kytice, Gilgameš
piesne Nový Špalíček, Pesničky na jednu stránku, Pesničky na dve stránky
pre orchester 6 symfónií, Half-time, Jazz-suita
klavírna tvorba, koncerty pre hoboj, dva orchestre, husle, klavír, komorná tvorba....
PARÍŽSKA ŠESTKA
V roku 1919 boli pod týmto názvom označení umelecky spriatelení skladatelia, Darius Milhaud,
Arthur Honegger, Georges Auric, Francis Poulenc, Louis Durey, Germaine Tailleferová. Chceli, aby
ich hudba odpovedala životnému štýlu doby. Veľkým inšpirátorom tejto skupiny bol Igor
Stravinskij, ale vzorom bol Eric Satie. Najvýznamnejšími skladateľmi boli Darius Milhaud a
Arthur Honegger.
Darius Milhaud (dárius mijó, 1892 – 1974)
Francúzsky skladateľ, bol neobyčajne plodným skladateľom, má okolo 450 skladieb takmer
vo všetkých skladateľských oblastiach. Základom je jasná melodická línia. Mal zmysel pre humor,
čo sa prejavilo aj v názvoch jeho skladieb.
Dielo:
piesňové cykly Katalóg poľnohospodárskych strojov, Katalóg kvetín
balet Vôl na streche, Stvorenie sveta
opery Únos Európy, Bolivar, Ohnivý zámok
inštrumentálne skladby – symfónie, koncerty, sonáty, sláčikové kvartetá....
Arthur Honegger (oneger, 1892 – 1955)
Najväčšia osobnosť Parížskej šestky, francúzsky skladateľ, tvoril zábavnú hudbu a hudbu pre filmy.
Jeho hudobná reč je drsná, melodika prevažne expresívna. Naväzuje na tvorbu J. S. Bacha, L. van
Beethovena a veľkých romantických skladateľov.
Dielo:
oratória Jana z Arcu, Tanec smrti, Kráľ Dávid
opery Judita, Antigona
symfonické diela Pacific 231, Rugby, Symfónia č.5 Di Tre Re, Symfónia liturgická
sláčikové kvartetá, husľové sonáty, klavírna tvorba...
RUSKÍ SKLADATELIA
Sergej Prokofiev (1891 – 1953)
Skladateľ nesmiernej vitality a nevyčerpateľnej invencie. Nebol priateľom prísnych racionálnych
systémov, komponoval veľmi bezprostredne. Jeho skladateľský štýl bol v neustálom vývoji. Jeho
dielo má okolo 137 opusových diel.
Dielo:
opery Láska k trom pomarančom, Hráč, Semjon Kotko, Vojna a mier
balety Rómeo a Júlia, Oceľový skok
hudba k filmom Alexander Nevskij, Ivan Hrozný
orchestrálne skladby – 7 symfónií, Peter a vlk
koncerty pre klavír, husle, sláčikové kvartetá, husľové sonáty, klavírne skladby
Dmitrij Šostakovič (1906 – 1975)
Skvelý skladateľ a klavirista. Jeho tvorba je úzko spätá s osudmi vlasti.
Dielo:
15 symfónií – 7. symfónia Leningradská
opery Nos, Katarína Izmajlovová
balet Zlatý vek
hudba k filmom, koncerty pre klavír, husle, violončelo, 15 kvartetov, piesňové cykly,
skladby pre klavír
ČESKÁ MODERNA
Vítězslav Novák (1870 – 1949)
Vytvoril českú skladateľskú školu.
Dielo:
symfonická tvorba – Toman a lesná panna, V Tatrách, Slovácka suita
opery Karlštejn, Lucerna
vokálne a klavírne diela
Josef Suk (1874 – 1935)
Spoluzakladateľ českej moderny, zať Antonína Dvořáka. Člen legendárneho kvarteta.
Dielo:
orchestrálna tvorba – Praga, Radúz a Mahuliena, Asrael, Rozprávka leta
klavírne cykly Jar, Letné dojmy, O mamičke
komorná tvorba a zborová tvorba
