Pochádzal z Abdery, mesta, kde pôsobil ako mudrc, filozof a učiteľ Leukippos, ktorého bol žiakom a neskôr aj pokračovateľom. Leukippos bol pravdepodobne prvým človekom, ktorý nám podáva jasnú formuláciu zákona kauzality:
"Žiadna vec nevznikne bez príčiny, pretože všetko vzniká na základe nejakej príčiny a nevyhnutnosti".
Demokritos sa narodil v zámožnej rodine a zdedil značnú sumu peňazí, ktorú však celú vydal na dlhé študijné cesty až do Indie, Perzie a Egypta, pričom zvykol hovorievať: "Zo všetkých mojich súčasníkov som cestoval najďalej a počúval najväčší počet mudrcov..."
Keď sa po štyridsiatich rokoch vrátil opäť domov, viedol skromný, utiahnutý život a venoval sa plne iba štúdiu a hĺbavému premýšľaniu, nezaložil nijakú školu a nezúčastňoval sa ani verejných diskusií a debát.
O jeho famóznej všestrannosti nadobudneme až potom správny dojem, keď sa dozvieme, že jeho publikácie sa dotýkali matematiky, fyziky, astronómie, maliarstva, poľnohospodárstva, lingvistiky, navigácie, geografie, fyziológie, anatómie, psychológie, botaniky, medicíny, hudby a filozofie - nikto pred ním a ani po ňom (s výnimkou Aristotela) už nedosiahol v antike takú všestrannosť! Demokritos dokončil dielo svojho veľkého učiteľa Leukippa a vybudoval ho ako komplexný uzavretý systém.
Leukippos a Demokritos sú považovaní za prvých atomistov vedeckého poznania. Ich atomizmus je vrcholné finále heroickej epochy gréckej filozofie.
Učenie založené Leukippom rozšíril a doplnil Demokritos takým excelentným spôsobom, že úplne zatienil svojho učiteľa. Keď sa Aristoteles niekde odvoláva na najdôležitejšie časti atomisfického učenia, hovorí vždy len "Leukippos a Demokritos".
Podlá toho, čo vieme, bol Leukippos s najväčšou pravdepodobnosťou autorom len - podobne ako väčšina predsokratovských filozofov - jediného diela, Demokritos uverejnil naproti tomu viac ako 50 prác, Tento vynikajúci "sophos", mudrc, nebol len skvelým prírodovedeckým filozofom, ale aj významným etikom.
"V skutočnosti existujú v kozme len atómy a prázdno" - toľko hovorí o kozmickej realite (úplne v koincidencii s modernou fyzikou) jedna známa výpoved veľkého Abderčana, a súčasne je jedinou, priamo od neho zachovanou vetou, v ktorej použil slovo atóm, v gréčtine atomos- nedelitelný. Aká úžasne fascinujúca musela byť celá jeho atómová teória, keď už len táto jej elementárna výpoveď je tak exaktná a moderná, akoby ju formuloval Bohr, Einstein a či Max Planck! Demokritos bol prvý, kto použil slovo atóm a myslel presne to, čo mysleli vedci 19. a 20. storočia, keď hovorili o atómoch!
Jeho atómy sú nemeniteľné, nedeliteľné a reprezentujú najmenšie čiastočky hmoty, ktoré sú večné, preto ich nazýva aj bytostné (tu sa veľmi blíži de Chardinovi, ktorý spája každý hmotný partikel aj s elementárnym psychizmom), nakoľko aj bytostná existencialita, ako najdôležitejší fenomén kozmu, je principiálne nemenná a večná. Na rozdiel od Parmenidovho chápania bytostného princípu ako celku, hovorí Demokritos o nekonečnom počte parciálne frag-mentovaných súčastí bytostného princípu. Nasledovná výpoved Demokrita o priestore musí byť "exotickou pochúťkou" pre každého, kto má čo len trochu zmyslu pre fyziku a fyzikálne filozofovanie:
"Kozmický priestor nie je bytostný v tom zmysle ako sú bytostné atómy, pretože mu chýba všetko to, čo determinuje ich bytostnosť - individuálna forma, tvrdosť, konkrétny a teda konečný volumen, pohyb a elasticita. Preto nie je "atómovo-bytostný", má však aj spoločné vlastnosti s tým, čomu hovorím "bytostnosť atómov" - je práve tak ako ona večný a nemenný a z toho dôvodu existuje práve tak ako aj atómy, aj keď je prázdny a neobsahuje nič!"
Jednotlivé atómy nebolo možné podľa Demokrita vnímať, alebo zachytiť zmyslami, to však, čo je zložené z prázdna a mnohých atómov, to už je vnímateľné - v nekonečnom priestore musí existovať nekonečne veľa atómov a tieto sa pohybujú úplne nedeterminovateľným spôsobom. Atómy majú okrem určitej formy a veľkosti aj určitú váhu, ale dva atómy tej istej formy, ale rôznej veľkosti majú aj rôznu váhu, práve tak ako dva atómy rôznej formy môžu mať rovnakú veľkosť a teda aj rovnakú váhu.
Tu možno povedať len toľko "klobúk dole" pred "atómovou fyzikou" Demokrita, a to v čase, keď malo prejsť ešte 23 storočí, než bola privolaná do života!
Všade v prázdnom priestore vznikajú nové svety, ktoré však môžu byť - vždy odpovedajúco tvoriacim sa atómom - od seba úplne odlišné a vo väčšine prípadov tomu tak aj naozaj je. Nejaký svet skončí svoju existenciu, keď sa zrazí s iným svetom, alebo keď ho zničí nejaký masívny prúd atómov z kozmu - to značí, že nezanikne sám od seba. Veci vznikajú, keď sa kombinujú rôzne alebo tie isté atómy a zanikajú, keď sa atómy z nejakého dôvodu rozídu.
Viaceré Demokritove fyzikálne spisy sú venované problematike zmyslového vnímania, predovšetkým farbám a chutiam - v súvislosti s tým vysvetľuje v iných materiáloch poznatkovo-teoretické otázky. O Demokritovej teórii zmyslového vnímania sme našťastie dobre informovaní, nakoľko sa zachovala jedna Teophrastova práca, kde tento kriticky zhodnocuje demokritovské tézy. Podľa všetkého bol Demokritos prvým, kto sa pokúsil úplne podrobne a detailne popísať a rozobrať procesy a fenomenológiu zmyslových vnemov.
Podľa neho nebol objekt, tak ako ho vnímame, objektom skutočným, reálnym ("neodpisoval" Kant od neho, keď hovorí o "veci samej o sebe" a nie o veci vnímanej?), ale bol výsledkom interakcie medzi pozorovanou vecou a pozorovacím orgánom a či zmyslom, pričom Demokritos ešte zdôraznil, že aj prostredie, v ktorom sa táto interakcia uskutočňuje, môže hrať pritom istú rolu!
Demokritos už hovorí dokonca svojim spôsobom aj o chemických väzbách, keď mieni, že rôznosť vecí je daná veľkou variabilitou typických "po-spletaní" jednotlivých atómov, ktoré podľa neho "informujú" vzduch, nachádzajúci sa medzi vecou a pozorovateľom, o zložení svojich štruktúr a odtiaľto sa táto informácia dostane prostredníctvom lúčov svetla do oka! Nakoľko však je vzduch prakticky vždy v silnejšom alebo slabšom pohybe a okrem toho nikdy nie je celkom čistý (uvažoval už aj on o ekologických problémoch?), tak už aj z toho dôvodu nevidíme veci nikdy naozaj také, aké sú, ale skreslené a zdeformované.
Tento muž s neobyčajne ostrým a dômyselným mozgom urobil exaktné a úplne moderne pôsobiace vedecké výpovede aj v optike, čo dosvedčujú ďalšie riadky. Farebné optické vnemy vznikajú na základe rozdielnosti formy, lokalizácie a usporiadania atómov pozorovaného predmetu. Charakteristické atómové "úplety" jednotlivých vecí nazýva idolmi. Počas dňa, keď sa vlastne stále nejakým spôsobom namáhame, tak sme citliví len na "hrubohmotnej-šie idoly" a ostatné nevidíme, avšak v noci, keď naše zmysly odpočívajú a sú uvoľnené, tak vnímajú aj idoly úplne jemných štruktúr a preto snívame.
Podľa toho je potom aj sen istým druhom vnímania. Všetci ľudia vysielajú do priestoru okolo seba informácie o svojich idoloch, ktoré však nereprezentujú len ich vonkajšiu formu, ale aj ich myšlienky a pocity, a preto sa môžeme dozvedieť, čo myslia - za predpokladu, že sme schopní ich zachytiť pod úrovňou nášho vedomia (myslím, že všetci by sme sa mohli naučiť od tohto geniálneho človeka nesmierne veľa).
Tieto "materiálne" vyžarujúce myšlienky nás môžu ovplyvniť buď pozitívne alebo negatívne. Týmto spôsobom vysvetľuje Demokritos paranormálne fenomény (a ak by sme chceli byť presní, museli by sme ešte doplniť, že sa vlastne zaoberal aj parapsychológiou) ako napr. schopnosť vízií a telepatie, alebo "urieknutia" prostredníctvom zlého pohľadu. Aj naše predstavy o bohoch vznikli čiastočne týmto spôsobom, lebo existujú aj antropomorfné idoly, ktoré sa ukazujú práve v snoch mimoriadne účinne a až šokujúco výrazne.
Ako vidíme, Demokritos mal prakticky na všetky otázky aj odpovede, a vo väčšine prípadov naozaj blízke pravde alebo pravdivé, to znamená, že bol schopný v rámci svojho uzavretého filozofického systému zodpovedať aj elementárnu otázku, čo je podstatou vecí a v čom spočíva ich existencia. Naozaj originálne na jeho teóriách bolo predovšetkým to, že nevysvetľovali len vnímanú realitu, ale aj rozdiel medzi skutočnosťou a vnímanou realitou, ako aj princíp ich jestvovania.
Ďalšou veľmi zaujímavou časťou Demokritových fyzikálnych spisov bola skupina tzv. vysvetlení príčin, ktoré objasňujú veľmi uspokojujúcim spôsobom mnohé paradoxne sa javiace úkazy a súvislosti. Veľmi dobre sme informovaní aj o jeho zoologických prácach, z ktorých čerpal veľmi veľa Aristoteles.
Etické spisy tohto muža z Abdery netvoria nijaký uzatvorený systém, cieľom života je, podľa neho, dobrá nálada a zbieranie skúseností a poznania. Niet pochýb, že táto jeho výpoveď ovplyvnila tak epikurejcov ako aj sto i kov.
