Hoci sklená stena elektrickej žiarovky nie je o nič hrubšia než papier tejto stránky, nepraskne ani pri drvivom zovretí či pri silnom tlaku počas nasadzovania do objímky.
Za túto odolnosť vďačí predovšetkým svojmu tvaru, pri ktorého stavbe a princípe konštrukcie sa tvorca inšpiroval škrupinou vajca. Príroda totiž vytvorila charakteristický tvar vajca, aj mu dala potrebnú pevnosť: napriek svojej tenkosti (keby bola prihrubá. kurča by sa nemohlo vykľuť) odoláva škrupina okolitému tlaku, aký vytvára napríklad hmotnosť vtáka sediaceho na vajciach. Profil žiarovky (i vajca) je na každom mieste oválny. Äk chytíme žiarovku do hrsti, sila zovretia sa vďaka jej zaobleniu prenáša od miesta dotyku do všetkých smerov, rozkladá sa na veľkej ploche a nijaké miesto povrchu žiarovky sa nenamáha nadmerne.
Výroba žiaroviek z pásu skla
Výroba žiaroviek je zložitá a vysoko automatizovaná technológia. Do požadovaného tvaru sa žiarovky vyfukujú vo formách súvislého pása roztaveného skla. Nevyhnutnou súčasťou žiaroviek je ich vlákno - prstenec volfrámového drôtu s priemerom 0,01 milimetra, ktorý sa prechodom elektriny rozžeravuje dobiela a svieti. Nasadzuje sa do sklenej stopky a je spojený s hrubšími drôtmi, ktoré vnútrom stopky prechádzajú na dno žiarovky. Po vsadení stopky s drôtmi sa zo žiarovky vyčerpá všetok kyslík (zabráni sa tak oxidácii wolfrámového drôtu, ktorá by podstatne skrátila jeho životnosť). Potom sa žiarovka plní zmesou argónu a dusíka, zataví sa a na jej dno sa pripevní kovový klobúčik. Moderný stroj na výrobu žiaroviek vyrobí za niekoľko minút 30 žiaroviek, z ktorých každá svieti najmenej 1000 hodín. Po čase sa však pod vplyvom sublimácie vlákno pretrhne a svetlo zhasne.
Pískajúce žiarovky
Prečo niektoré žiarovky skôr, ako sa vypália, pískajú? Ak sa vlákno pretrhne počas svitu, žiarovka často svieti ďalej, pretože elektrický prúd porušené miesto premostí. A kto je teda ten tajomný hráč na píšťale? Elektrický oblúk.
