Talian Marconi je oficiálnym objaviteľom rádiovej techniky a ako taký aj vošiel do análov najdôležitejších vynálezov.Narodil sa v Bologni o bol mužom, ktorý pokračoval ďalej v pokusoch s elektromagnetickými vlnami v zmysle nemcom Hertzom započatých prác.
Z Maxwellových rovníc je možné odvodiť existenciu elektromagnetických rovníc, ktoré existujú nielen v hmote, ale ktoré môžu byť prítomné aj v prázdnom priestore. Maxwell bol a ostal len skvelým teoretikom, a bol to fyzik Heinrich Hertz, ktorý ich experimentálne vyrobil. Hertz patril k posledným veľkým reprezentantom klasickej fyziky. Zomrel veľmi skoro - už ako tridsaťšesťročný.
Nikdy by sa nebol ani len nazdal, že jeho pomerne veľmi jednoduché pokusné zariadenie na výrobu elektromagnetických vin (ktoré možno obdivovať v Nemeckom múzeu), raz povedie k úplne novému a fascinujúcemu odvetviu elektrotechniky - k elektrickému prenosu informácií na diaľku. Pritom už aj vtedy existovala jedna elektrotechnická aparatúra, ktorá niečo také signalizovala. Nikto si to však v tom čase ešte neuvedomoval. Išlo o telegraf, ktorý bol už vtedy v prevádzke a ktorý už v tom čase demonštroval, aké skvelé možnosti k prenosu informácií ponúkajú elektrické vlny šíriace sa rýchlosťou svetla. Pravda, telegrafické impulzy potrebovali k svojej činnosti kovové vedenie, a tak si nikto nevedel predstaviť možné analogické riešenie prenosu informácií prostredníctvom elektrickej energie volným éterom.
Marconi začal so svojimi pokusmi už v Taliansku, ale tam si jeho prácu nikto nevšímal a okolie ho pokladalo len za akéhosi pochybného čudáka.
Až ked sa presťahoval do Anglicka, do krajiny, ktorá priniesla technickú revolúciu a ktorá bola kolískou takých slávnych o uznávaných fyzikov ako Newton, Watt, Maxwell a dalších, takže tam boli podstatne lepšie podmienky pre fyzikálne objavy ako v Taliansku, vzbudili jeho práce záujem aj finančnú podporu.
Prvý pokusný vysielač sa mu podarilo postaviť roku 1895 a jeho bezdrôtové signály prekonali vzdialenosť vyše troch kilometrov. V nasledujúcom roku prihlásil svoj vylepšený vynález na patentovom úrade v Londýne a získal anglický patent ako vynálezca bezdrôtového prenosu signálov. O niečo neskôr založil firmu Wireless Telegraph Co. (bezdrôtovú telegrafickú spoločnosť) a začal dodávať svoje zariadenia na prenos informácií na majáky a na lode.
Marconi pracoval stále s plným nasadením na skvalitnení svojho prenosového zariadenia a onedlho dosiahol jeho podstatné zlepšenie. Bolo to roku 1901, kedy sa mu po prvý raz podarilo preniesť Morseho signály bezdrôtovou cestou cez celý Atlantik z Veľkej Británie až k brehom Newfoun-dlandu. Pritom sa jednalo o vzdialenosť 3600 km.
Ozajstné zadosťučinenie musel Marconi pociťovať, keď o jeho vynález konečne prejavila záujem aj jeho stará vlasť. Konkrétne to bol Vatikán, ktorý si objednal od jeho firmy vysielaciu stanicu. Slávnostného odovzdania do prevádzky sa potom zúčastnil osobne aj sám veľký Marconi, ktorému sa medzičasom dostalo uznania zo všetkých strán. V tom istom roku získal Marconi, spolu aj s K. F. Braunom, vynálezcom elektrónky, Nobelovu cenu za rádiotechniku.
Marconi už dávnejšie odhadol dôležitosť svojho vynálezu najmä pre lode, nachádzajúce sa ďaleko na otvorenom mori. V roku 1909 sa tento jeho názor potvrdil za mimoriadne dramatických okolností. Veľká nákladná loď, S. S. Republica sa počas silnej morskej búrky poškodila tak silno, že v priebehu dvoch hodín zmizla pod hladinou mora. Marconiho vysielacie zariadenie však katastrofu oznámilo a tak pomoc prišla pomerne rýchlo a okrem šiestich námorníkov bola zachránená celá posádka.
O rok neskôr sa Marconimu podarilo preniesť Morseho signály bezdrôtovou technikou už na vzdialenosť 6000 míľ - tento raz z írska do Argentíny. Hoci sa tieto signály dovtedy prenášali len systémom čiarka-bodka, predpokladalo sa, že už čoskoro bude možné prenášať aj ľudský hlas. Trvalo však až do roku 1915, kedy sa uskutočnil jeho prvý prenos prostredníctvom rádiových vln. Marconi sa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch zaoberal rádiovou technikou krátkych a stredných vín a aj tu dosiahol značné úspechy.
V roku 1937 zomiera v Ríme.
