Darwin začal pôvodne študovať medicínu na edinburgskej univerzite. Už zakrátko však zistil, že nemá priveľký záujem o jej štúdium, a tak odišiel do Cambridge študovať teológiu. Tá ho však nudila ešte viac ako medicína, a tak sa začal venovať rôznym mladíckym záľubám, ako ženám, jazdeniu a streľbe.
Napriek tomu, že si vôbec dobre neplnil svoje študentské povinnosti, bystrosť a inteligencia jeho ducha očarila jedného z jeho profesorov natol ko, že mu zaobstaral miesto “prírodovedca” na dlhodobej expedičnej ceste, ktorú podnikla roku 1831 lod Beagle.
Darwin mal pri nástupe na päťročnú plavbu lode Beagle iba dvadsat-dva rokov. Jeho rodičia boli veľmi proti jeho rozhodnutiu, pretože hlavne otec bol presvedčený, že tu ide len o ďalší nezodpovedný čin nezrelého mladíka, ktorý nie je schopný nič dokončiť.
Po dlhom boji medzi otcom a synom dal nakoniec - na velké štastie ľudstva - Darwin senior svoj súhlas.
Cesta sa mala stať obrovským úspechom a mala vojsť do análov vedeckého sveta ako jeden z najvýznamnejších medzníkov vo vývoji vedy.
Beagle plachtila okolo najfascinujúcejších a osamelých ostrovov Indického, Tichého a Atlantického oceánu, ako aj exotických a tajuplných ostrovov Galapágy a tiež popri pobreží Južnej Ameriky a zastavovala sa tam. Na tejto vzrušujúcej a nesmierne obohacujúcej ceste nazbieral Darwin velké množstvo poznatkov, pozorovaní a skúseností z oblasti porovnávacej anatómie, paleontológie a živočíšnej a rastlinnej geografie.
O všetkom si robil podrobné zápisky, ktoré sa neskôr mali stať dôležitým základom všetkých jeho budúcich vedeckých prác.
Už krátko po návrate domov ho tieto poznámky inšpirovali k teórii o evolučnom vývoji druhov, ale až roku 1859 (mal vtedy päťdesiat rokov), bola zverejnená jeho kniha "O vzniku druhov prírodným výberom", v ktorej prezentuje svoje myšlienky o vývine všetkých dnešných organizmov z pôvodných jednoduchých foriem, a kde súčasne poukazuje aj na komplex príčin spôsobujúcich evolúciu.
Počas dvadsiatich rokov vydal Darwin celý rad významných kníh, ktoré z neho urobili jedného z najvýznamnejších svetových biológov. Už rok po návrate z expedície si bol istý, že živočíšna, ako aj rastlinná ríša neboli od svojho počiatku determinované ako nemenné, ale že sa v priebehu histórie vyvíjali.
Veľký biológ však zatiaľ ešte nevedel vysvetliť, čo bolo príčinou zmien, spôsobujúcich neustály vývoj. Dostať sa ďalej mu pomohla až práca istého Malthusa, kde objavil dôležité myšlienky, umožňujúce mu sformulovať teóriu selekcie, ktorá v skrátenej forme hovorí:
- Živé organizmy plodia viac potomkov, ako je nutné pre udržanie rodu. Napriek tomu ostáva počet indivíduí, ak sú podmienky konštantné, nepretržite ten istý.
- Potomkovia tých istých rodičov sa od seba odlišujú.
- Živé organizmy neustále súperia medzi sebou o potravu, revír a partnera.
Z toho Darwin usúdil, že v boji o prežitie sa presadia len tí jedinci, ktorí sú optimálne prispôsobení svojmu životnému prostrediu.
Darwin ďalej hovorí, že konkurencia sa odohráva nielen medzi indivíduami toho istého druhu, ale aj medzi samotnými druhmi, a síce vtedy, keď majú podobný, alebo takmer identický životný priestor (čo je nanajvýš zriedkavé), z ktorého čerpajú prostriedky na svoju existenciu.
Z toho vyvodzuje, že natrvalo môže prežiť len jeden druh, a ten, ktorý sa v konkurencii neuplatnil, musí vyhynúť.
Vydanie Darwinovej knihy "O vzniku druhov prírodným výberom" vyvolalo nepredstaviteľnú búrku protestov, ale aj súhlasu. Nijaká iná vedecká kniha dovtedy nevzbudila takú vlnu záujmu, diskusií a sporov. Zaujímali sa o ňu nielen vedci, ale aj celé masy obyčajných ľudí a celkom špeciálne cirkev.
Medzitým prešlo dvanásť rokov, keď Darwin uverejnil svoju ďalšiu významnú prácu "O pôvode človeka a selekcia vo vzťahu k sexualite", no vzrušené diskusie o jeho predošlej knihe ešte stále neutíchali. Nové dielo bolo však ešte kacírskejšie z hľadiska ortodoxnej konzervatívnej morálky, a tak vzblkla ďalšia vlna rozhorčenia a protestov.
Darwin nebol v tom čase v Anglicku a tak sa ani nemohol zúčastniť rozhovorov a sporov, vyvolaných jeho prácou. Nebol v najlepšom zdravotnom stave, nachádzal sa práve na lodi Beagle, kde prežil päť rokov svojej mladosti.
Medzičasom sa pridávalo stále viac renomovaných vedcov k jeho názoru o pôvode človeka, ostatne Darwin nikdy netvrdil - ako si dodnes omylom myslia mnohí ľudia - že človek pochádza z opice. Tvrdil len toľko, že človek a opica mali spoločného predka, a predovšetkým Thomas Huxley presadzoval s neobyčajnou odvahou a vehementnosťou názory Darwina.
V čase Darwinovej smrti akceptovala už prevažná väčšina vedcov princípy jeho evolučnej teórie. Vplyv Darwina na myslenie celého ľudstva bol enormný, jeho zásluhy možno porovnávať s kopernikovskou revolúciou v astronómii. Jeho dielo s konečnou platnosťou ukončilo ešte stále silné vplyvy stredovekého myslenia a oslobodilo ľudstvo - v každom prípade aspoň jeho značnú časť - od magicko-mystických predstáv o vzniku života.
Obdivuhodné na Darwinovom diele je to, že bol schopný vybudovať svoju teóriu aj bez znalostí zákonov genetickej dedičnosti. V jeho čase totiž nevedel ešte nikto, že charakteristické vlastnosti organizmov sa odovzdávajú dedením z generácie na generáciu.
Darwinovské myslenie nesmierne zasiahlo aj náboženské myšlienkové obsahy a predstavy ľudí, ktoré boli zakotvené ešte stále v hlbokom stredoveku. Od tej doby už nijaký moderný vedec nemôže obísť Darwinove teórie, musí sa s nimi konfrontovať, či už s nimi súhlasí, alebo nie.
Darwinova teória evolúcie upevnila ešte viac vieru vo vedu a jej schopnosti a otriasla dogmatickými teologickými konštrukciami stredovekej cirkvi.
