Kolumbov najväčší čin - objavenie nového kontinentu - len dokumentuje skutočnosť, že väčšina veľkých objavov bola urobená úplne náhodne, alebo vznikla len ako "náhodný odpad" pri hľadaní niečoho úplne iného!
Kolumbus totiž objavil Ameriku úplne nechtiac a takpovediac neúmyselne pri hľadaní západnej cesty z Európy do Indie. Jeho meno je popri Bud-hovi, Ježišovi a Mohamedovi na svete najznámejšie, a poznajú ho aj tí najjednoduchší ľudia vo všetkých, aj tých najzapadnutejších končinách zemegule. Ani len o takom Cézarovi, Homérovi, Napoleonovi, Hitlerovi, Alexandrovi Veľkom, Goethem a či Einsteinovi však nemôžeme povedať, že by ich mená boli známe juhoamerickým Indiánom niekde v Peru, kmeňom v sibírskych stepiach, austrálskym domorodcom, alebo v zastrčených španielskych osadách vysoko v Pyrenejach. Ale že Zem pozostáva z piatich kontinentov, a jedným z nich je Amerika, objavená Kolumbom, to vie takmer každý človek na svete.
Pred 500 rokmi verili takmer všetci ľudia, že Zem je plochá, a kto sa ocitne na jej okraji, zrúti sa do nekonečnej hĺbky vesmírneho vzduchoprázdna. K tým niekoľkým, ktorí to vedeli lepšie, patril aj Kolumbus. Už ako štrnásťročný išiel za námorníka. Keď mal dvadsaťpäť, bojoval na jednej portugalskej plachetnici proti janovskej flotile, hoci pochádzal z Janova. Už vtedy sa prejavoval ako svetobežník, ktorý nie je viazaný nijakou vlasťou. Počas tejto bitky jeho loď zhorela a on sa zachránil ako jediný, keď ho vlny vyniesli na breh pri portugalskom meste Sagres, vtedy známom centre moreplavby. Táto zázračná záchrana zapôsobila na neho ako osvietenie zhora. Pravdepodobne už vtedy skrsla v jeho hlave myšlienka, že Boh ho vyvolil pre veľké a slávne činy.
Veď dokonca už akoby aj jeho samotné meno niečo také prezrádzalo: Cristobal (odvodené od Cristofer) značí toľko ako "prinášač" Krista a Columbus (Colon) značí "novoosadník". Mohol teda naozaj veriť, že je Bohom určený za misionára a kolonizátora!
V roku 1478 sa oženil s Felipou Monizovou, dcérou poprednej portugalskej rodiny. Toto spojenie mu prišlo veľmi vhod, pretože jeho švagor mal obchodnú misiu na Porto Santo, susednom ostrove Madeira a bol majitelom niekoľkých lodí, a tak Kolumbus premával ako jeho kapitán medzi Porto Santo a africkým Zlatonosným pobrežím. Takto sa pohyboval na samotnom okraji dovtedy známeho sveta. Kolumba už vtedy ovládala myšlienka na cestu do Indie smerom na západ. To znamená, že musel byť presvedčený o gulatosti Zeme. Zápisy z jeho lodného denníka potvrdzujú, že bol toho názoru, že kusy dreva, zvyšky tropických plodov a ďalšie predmety, ktoré jeho námorníci vylovili z Atlantiku, musia byť z nejakej, na západe ležiacej pevniny.
Po návrate do Lisabonu sa Kolumbus, teraz už mimoriadne skúsený a ostrieľaný moreplavec, náruživo venuje všetkým písomnostiam a rôznym mapám, ktoré by nejakým spôsobom mohli poskytnúť informácie v súvislosti s jeho zamýšľanou expedíciou na západ. Počas audiencie u portugalského kráľa roku 1484 je však jeho návrh na vystrojenie flotily odmietnutý ako príliš fantastický a riskantný.
Sklamaný kapitán odchádza do Španielska, kde mu vplyvní ludia vybavia prijatie u kráľa Ferdinanda a kráľovny Izabely. Jeho argumenty urobili na nich istý dojem, pretože poverili kráľovskú komisiu, aby ich preskúmala. Overovanie trvalo nesmierne dlho a po štyroch rokoch, roku 1490 bol Ko-lumbov návrh zamietnutý.
Plný zlosti a zatrpknutosti opúšťa španielsky dvor. Ale už zakrátko sa zoznamuje s ľuďmi, ktorí sú veľmi dôležití pre jeho dobrodružné a smelé plány. V meste Huelva sa stretne s majetným lodiarom Alonzom Pinzonom a mníchom a astronómom Antoniom de Marchenom, ktorí už o ňom a o jeho ideách počuli. Oznámili mu, že sa dozvedeli od pápežského kozmografa v Ríme tajuplné veci o neobjavených krajinách na Západe (aj Kolumbus mal z iných prameňov viacero takýchto informácií). Už zakrátko sa stanú spojencami a spolupracovníkmi. Pinzon chce investovať do Kolumbovej výpravy. Kolumbus sa opäť vracia na španielsky dvor, tento raz plný sebavedomia a neohrozeného odhodlania k činom. Už nevystupuje ako prosebník, ale sám kladie požiadavky, a to nie malé: kráľ ho nielenže má urobiť šľachticom, ale ho aj má vymenovať za veľkoadmirála a vicekráľa všetkých ním objavených teritórií. Okrem toho žiada 10 % všetkých bohatstiev získaných pre kráľa pod svojím vedením. Ferdinand je z takej opovážlivosti šokovaný. Dochádza k jednaniam, Kolumbus však nezľaví vôbec nič. Už tu sa ukazujú niektoré dôle
žité vlastnosti budúceho najslávnejšieho objaviteľa - sebavedomie, tvrdohlavosť a sebaocenenie v najvyššej možnej miere. K dohode však nedôjde.
Znova opúšťa dvor, aby sa vydal do Francúzska a Anglicka na tamojšie dvory. Avšak teraz sa ukázalo, že jeho absolútna sebaistota a perfektne líčené vyhliadky (samozrejme, s veľkou dávkou fantázie) na obrovské bohatstvá vystrašili Ferdinanda - údajne sa za Kolumba vehementne prihovárala Izabela - že by nové územia mohli obsadiť jeho francúzski, alebo anglickí konkurenti a nakoniec súhlasil s jeho podmienkami. Zo štátnej pokladne obdr-žal milión maravedis a spolu s Pinzonom k tomu doložili ešte pol milióna.
3.8.1492 vyráža s tromi neveľkými loďami (najväčšia 36 m, zvyšné dve len 15 m) ku Kanárskym ostrovom, poslednej zastávke na ceste do neznáma. Na palube je aj Žid Luis de Torres, hovoriaci hebrejsky, chaldejský a arabsky. Kolumbus myslí, že sa bude môcť nejako dohovoriť s Veľkým chánom, ktorého dúfal stretnúť. 6.9.1492 opúšťa najzápadnejší kanársky ostrov Hie-ro, kde zažil krátku, ale vášnivú milostnú romancu s krásnou princeznou. Na tomto mieste si povieme, čo urobilo Kolumba takého istého a presvedčeného o správnosti svojej idei. Podľa vlastných údajov to bol Starý zákon, 2. kniha Ezrova, kde sa z jeho proroctiev dočítal, že Zem je guľatá, že pozostáva zo šiestich dielov súše a z jedného dielu vody, a keďže je cesta zo Španielska do východnej Ázie po suchu veľmi dlhá, musí byť cez more z východu na západ relatívne krátka.
Kolumbova slepá viera v biblické proroctvá nebola náhodná. Muž, ktorý oddelil svojím famóznym objavom ostrou a hlbokou líniou stredovek od novoveku a takto pomohol formovať moderných ľudí, bol hlboko nábožensky založený. A nielen to, sám patril ešte vo veľkej miere do stredoveku, pretože sa pokladal za posledného križiackeho rytiera! Ešte pred cestou predložil španielskemu kráľovi plán na dobytie Jeruzalema. Takéto niečo muselo aj vtedy, takmer po troch storočiach od posledných križiackych aktivít v Palestíne a po dávnom stroskotaní starej križiackej idey na oslobodenie Božieho hrobu, pôsobiť buď nanajvýš naivne, alebo úplne bláznivo. Ferdinand však reagoval blahosklonne, veď bol koniec koncov aj sám dlho zapletený do boja s Maurmi, ktorých zvyšky porazil práve v roku objavenia Ameriky v bitke o Granadu, a ktorí boli vzdialenými príbuznými palestínskych Saracé-nov. Ale celkom iste ani len nepomyslel na to, aby sa zaoberal týmto Kolumbovým plánom.
12. októbra 1492, po vyše dvoch mesiacoch nekonečnej plavby šíravami oceánu dorazil Kolumbus na ostrov, ktorému dal meno San Salvador, a ktorý je jedným z početných ostrovov Karibského mora, teda už relatívne blízko americkej pevniny. V tento deň dostala história Západu nový kulminač-ný bod a osudy národov sa začali vyvíjať úplne iným, dramatickým spôsobom,
plným nečakaných zvratov. 15. marca 1493 sa veľký admirál vrátil s obrovským triumfom do Španielska.
Doviezol lode plné zlata a pokladov a na ukážku i zajatých Indiánov. Kolumbus sa ale ešte stále domnieval, že objavil druhú cestu do Indie. Až cestovateľ Amerigo Vespucci mal zistiť, že sa nejedná o Áziu, ale o nový kontinent, ktorý je na jeho počesť pomenovný po ňom. Po veľkom Kolumbovi nazvali len štát Kolumbia.
Kolumbus podnikol do Ameriky ešte ďalšie tri cesty. Jeho veľký pioniersky čin však zapadol pomerne rýchlo do zabudnutia a on do nemilosti u kráľa. Osamelý a zaznávaný umiera roku 1506.
V súvislosti s Kolumbovým objavením Ameriky nemožno zamlčať smutnú a zarážajúcu pravdu - v mene kresťanstva sa v Amerike odohrala najväčšia tragédia ľudstva a najväčšie masové vraždenie; 70 miliónov mŕtvych Indiánov hovorí o tom jasnou rečou! Hoci sa vzdali na milosť a nemilosť dobyvateľským kresťanským rytierom a ich pátrom-misionárom, boli napriek tomu takmer vyhubení! A tak spočíva nesmierna, nezmazateľná vina na nás Európanoch, a je navždy spojená práve s objavením Ameriky.
