Najznámejší portrét Gutenberga, muža, ktorého vynález spôsobil úžasný prevrat na celom svete, pochádza z roku 1584 a ukazuje sympatického muža s dlhou, vo dvoje rozdelenou bradou, presne v duchu módy jeho čias. Narodil sa ako syn šľachtickej rodiny Gensfleisch v Mainzi. Neskôr prijal meno podľa názvu rodičovskej kúrie, zvanej Gutenberg.
Spor medzi šľachticmi a cechmi mesta Mainzu, ktorého sa aktívne zúčastnil aj on, ho prinútil už ako mladého muža odísť do Štrasburgu. Podľa všetkého bol mimoriadne technicky nadaný a vyslovene praktický typ. Živil sa rôznymi, v tom období ešte dosť neznámymi technickými činnosťami. V tom čase začínal postupný rozmach novej triedy - meštanov. Bolo pre nich charakteristické, že prejavovali značný záujem o intelekt a poznanie. V dôsledku toho rástol dopyt po knihách. Zvlášť právnici boli v tomto smere optimálnymi zákazníkmi. Ďalším velkým záujemcom boli univerzity, ktorých počet veľmi vzrástol. Preto bolo naliehavou požiadavkou doby zhotovovať knihy lacnejšie a hlavne rýchlejšie.
Gutenbergov vynález prišiel teda nanajvýš vhod a bol skutočne svetoborný. Je však omylom tvrdiť - ako sa to často robí - že vynašiel tlač kníh. Tá totiž existovala už aj pred ním. Len jej spôsob, založený na princípe pečiatky, bol úžasne zdĺhavý a neekonomický. Rezbári najprv vyrezali do drevených doštičiek text, stranu po strane, a samozrejme inverzne - obrátene (aká to bola otrocká práca, nemusíme ani zdôrazňovať), potom ich natreli čerňou a pečiatkovali. Že sa pri tom mäkké drevené písmená vel mi rýchlo opotrebovali a kvalita ďalších výtlačkov, veľmi rýchlo zhoršovala, je len samozrejmé.
Gutenbergov objav niekedy okolo roku 1450 bol práve taký geniálny ako aj jednoduchý , a predsa s vtedajšími technickými možnosťami obtiažne realizovatelný. Gutenberg musel investovať do svojho vynálezu celý majetok a ešte pred dokončením svojho diela sa finančne zrútil.
Základom jeho idey bolo to, že nepracoval s pevným blokom písmen určených pre jednu stranu alebo pre istý počet riadkov - ako to bolo dovtedy zaužívané - ale mal k dispozícii pohyblivé a mnohonásobne použiteľné kovové písmená.
Pohyblivé písmená boli síce vynájdené už v 11. storočí v Číne, a v Kórei sa od 15. storočia používali už aj kovové písmená, ale tieto národy v ďalšom priebehu neboli schopné vyvinúť tomu zodpovedajúcu modernú tlačiarenskú techniku. Okrem toho Gutenberg vyvinul svoj vynález sám, bez znalosti ázijských objavov.
Súčasný tlačiarenský proces je založený na štyroch faktoroch. Najprv sú to pohyblivé kovové písmená, ktoré sa vsadia do vhodnej tlačiarenskej formy. Potom musí byť k dispozícii tlačiarenský lis. Ďalej je potrebné kvalitné tlačiarenské farbivo a konečne papier.
Z týchto štyroch komponentov mal Gutenberg k dispozícii len papier, ktorý používali v Číne už dávno. Okrem tohto vymyslel tento muž z Mainzu viaceré ďalšie zlepšenia, vyvinul špeciálnu kovovú zliatinu, obzvlášť vhodnú pre písmená, ďalej odliatkovú formu, ktorá bola zárukou veľmi kvalitných a precízne formovaných písmen. Jeho vynálezom bol i vel mi výkonný tlačiarenský lis a tlačiarenská čerň s mimoriadne dobrými vlastnosťami.
Čo je však pri kníhtlači najdôležitejšie, to je náklad, čiže počet vytlačených exemplárov. A práve v tom spočíva Gutenbergov rozhodujúci príspevok, pretože bol schopný vyvinúť z jednotlivých úkonov na tie časy znamenite fungujúci proces tlačenia. V jeho prípade tu teda nešlo o vynájdenie nejakého komplexného zariadenia, ale o plynulé zlúčenie jednotlivých tlačiarenských operácií do kompaktného celku.
Teda, čo potom vyzeralo ako nanajvýš jednoduchá záležitosť, bol v tej dobe úžasný technický výkon, ktorý bol výsledkom dlhotrvajúcich a ťažkých pokusov a skúšok prakticky jediného muža, i keď samozrejme tu a tam mal i pomocníkov, ale tí vykonávali iba jeho pokyny a príkazy.
Výsledok tejto namáhavej, veľa času vyžadujúcej objaviteľskej práce predčil každé očakávanie. Ako prvú knihu vytlačil Gutenberg, ako sa dalo očakávať, Bibliu.
Toto dielo, vytlačené po prvý raz pohyblivými kovovými písmenami, patrí k tým najkrajším a najvzácnejším prácam tlačiarenského umenia vôbec.
Gutenberg nepoužíval len bežné písmená abecedy, ale vytvoril aj 290 rôznych znakov a symbolov a preto bola jeho tlač navyše ešte aj skvostným umením. Vďaka pestrej rozmanitosti tlače pôsobí jeho kniha pozoruhodne individuálne a špecificky, a navyše akoby bola ručne písaná.
Gutenberg však na svojom skvelom vynáleze nezarobil vôbec nič. Celú úrodu zožal jeho veriteľ Johann Fust, s ktorým sa aj súdil. Keďže proces napokon prehral, musel mu odovzdať celé svoje tlačiarenské vybavenie, a tak prvú modernú tlačiareň, pracujúcu podľa gutenberského modelu, si založil aj so svojím spoločníkom bohatý Fust.
Význam Gutenbergových zásluh môžeme najlepšie posúdiť, ak porovnáme kultúrny a technický rozvoj Európy s Čínou. V 15. storočí, keď žil Gutenberg, boli obe civilizácie približne na tej istej úrovni. Po Gutenbergovom objave sa však začala situácia rapídne meniť v prospech Európy. Čína, kde sa aj naďalej tlačilo tradičnou metódou, prakticky stagnovala. Určite to neboli len knihy, ktoré spôsobili kultúrno-technický pokrok, ale rozhodne boli veľmi významným faktorom.
