V predošlom blogu som písal o podstate antických hier a snažil predstaviť olympijské hry. V antike však nesúťažili len muži, boli hry aj pre ženy- héraie. V dnešnom blogu sa Vám budem snažiť priblížiť pôsobenie žien počas olympijády a vysvetlím prečo taký skvost zanikol. Dúfam, že Vás zaujmem.
Začneme príbehom Kallipateiry:
(bronzová soška, asi 520-510 pre n.l.)
Ženy mali prísny zákaz zúčastňovať sa olympijskych hier, hrozil im trest - najčastejšie zhodenie z útesu. Hier sa mohli zúčastňovať iba muži, chlapci a navydaté dievčatá. Predsa sa však našla žena, ktorá tento zákaz porušila, rozhodla sa tajne vkradnúť na štadión a pozoravať svojho syna Gerkésa, ktorý súťažil. Volala sa Kallipateira. Jej plán bol prestrojiť sa za muža, a pozorovať svojho syna vo finále pästiarov. Tak si skrátila vlasy a prezliekla sa do bieleho plášťa, ktorý nosili rozhozcovia. Na štadión sa bez problémov dostala. Všetci si mysleli, že je rozhodca, nikto si ani nepovšimol, že je to žena. Kallipateira z najlepšieho rozhodcovského miesta pozorovala svojho syna vo veľmi napínavom duele. Po skončení olympijského finále všetci zvedavo čakali na výrok rozhodcu, výslédok finále. Ten pristúpil ku Gergésovi, zdvihol jeho ľavú ruku a pred celým olympijským štadiónom vyhlásil: "Vyhral si ty, Gergés!" Kalllipateira bola veľmi šťastná, keď videla, ako jej synovi volajú na slávu, zabudla na svoje tajomstvo . Opustila miesto medzi zohodcami a s otvorenou náručou sa rozbehla k synovi. Okolo Gerkésa sa zhromaždilo veľa ľudí. Každý mu chcel stisnúť ruku a povedať zopár uznanlivých slov. Kallipateira sa dlho predierala medzi divákmi, chcela sa dostať ku svojmu synovi, keď sa jej to nedarilo zvolala:"Pustite ma k nemu, veď som jeho matka."
Celý štadión stíchol, iba matka športovca zvolala: "Prosím nepotrestajte ma!"
Kallipateira mala obrovské šťastie. Kedže vyhral aj jej otec a jej traja bratia, rozhodcovia ju nepotrestali. Mohla sa tešiť z víťazstva svojho syna. Toto bol však len jediný zachovalý prípad, keď ženu nepotrestali. Slobodu dostali ženy až o ďalších 2 000 rokov neskôr.
Prečo sa ženy nemohli zúčastňovať hier?
Dôvod nie je známy, ženy sa mohli zúčastniť iných hier v Grécku, len v Olympii nie.
Sú však prípady, že niektoré disciplíny vyhrali ženy. Ako je to možné?
Ženy mohli získať iba nepriamo v jazdeckých súťažiach. V týchto disciplínach totiž olivový veniec nepatril jazdcovi, ale majiteľovi koňa. Vďaka tomu zvíťazila na 96. a 97. hrách v rokoch 396 a 392 pred n.l. Kyniska zo Sparty. Ako majiteľka najlepšieho štvorzáprahu sa stala provou olympijskou víťazkou. 
Ženy mali aj vlasné olympijské hry, volali sa: Héraie, konali sa hlavne v Argu na ostrove Samos, ale aj v Olympii. V Olympii šlo však skôr o oslavu plodnosti a beh na skrátený štadión. Skrátený štadión meral 160,5m. Olympijske hry boli zasvätené Diovi a Héraie boli zasvätené Diovej manželke Hére. Začiatok tejto súťaže je okolo 6. storočia. Ženy na rozdiel od mužov nesúťažili nahé, ale oblečené. Víťazka dostala olivový veniec a mäso z kravy, alebo býka, ktoré obetovali Hére a na jej sochu napísali svoje meno.
Všade okrem Sparty nebolo podporované, aby boli ženy športovcami. Sparťania boli výnimka, pretože verili, že silná žena porodí silné potomstvo. Ženy tu pretekali nahé, alebo v krátkych šatách. Muži boli diváci a usporiadatelia sa snažili týmto spôsobom nájsť mužom partnerky. V Sparte boli hry venované Dionýzovi- bohovi vína a radosti.
Héraie sa začali usporiadavať, pretože klasické hry boli veľmi polulárne.
Tak prečo hry zanikli, keď boli také populárne?
Slávne olympijské hry v Olympii usporadúvali viac ako tisíc rokov. Za taký dlhý čas v starovekom Grécku došlo k mnohým zmenám, a to sa odrazilo aj na olympijských hrách. Najväčší obrat nastal, keď Grécko podľahlo Rímskej ríši. Bolo to v 2. storočí pred naším letopočtom a odvtedy Grécko trpelo pod cudzou nadvládou. Jej predstavitelia nepodporovali olympijske hry, ktoré boli medzi ľudom stéle populárne. K úplnemu zániku starovekých olympijskych hier však vo veľkej miere prispela i jedna smutná udalosť. O niečo viac ako dvesto rokov po usporiadaní posledných hier, v 6. storočí postihlo Olympiu a jej okolie ničivé zemetrasenie. Rieky sa vyliali zo svojich korýt, celé mestá zasypali hrubé vrstvy piesku a kameňa. Z povrchu zeme zmizlo i krásny olympijský štadión v Olympii spolu s ostatnými športoviskami a na olympijské hry sa na veľmi dlhý čas zabudlo.
Prečo Rimania nedovolovali uskutočňovať olympijské hry?
Oficiálnym náboženstvom Grécka sa stalo kresťanstvo. Rímsky zástancovia tvrdo bojovali proti prežitkom pohanstva, ku ktorým podľa nich patrili aj olypijské hry. Posledné hry sa konali roku 393. Rímsky cisár Teodosius I. v roku 394 vydal prísny zákaz konania olympijských hier. Roku 426 vydal zákaz všetkých pohanských sviatkov, medzi ktoré opäť zaradil olympijské hry, a dal zrúcať chrámy, sochy a všetko zrovnal zo zemou. Po obrovských štadiónoch zostali len ruiny.
Na mieste štadiónov doteraz stoja zvyšky budov. Hry boli naozaj veľmi majestátnou záležitosťou.
Ďalšie hry sa konali až po strastiplnej ceste obnovenia v roku 1896, kto obnovil tieto hry?, aké mali pravidlá?, podobali sa na antické hry? Toto všetko a ešte viac sa dozviete v pokračovaní blogu.
Dúfam že sa Vám to páčilo.
By Patrik
