V dnešnom našom svete perfektne rozvinutej techniky, ktorá je úzko špecializovaná a rozdelená do nespočetných odvetví a kategórií by určite každý z nás poprel akúkoľvek možnú súvislosť medzi bicyklom a gigantickými lietajúcimi dýzovými obrami, typu Jumbo a či Tupolev, vznášajúcimi sa nad našimi hlavami s každodennou samozrejmosťou a nudnou rutinou.
Napriek tomu je bicykel veľmi blízky príbuzný každého lietadla, a otcami tejto príbuznosti sú dvaja Američania - bratia Wrightovci. Obaja boli povolaním bicykloví mechanici, žijúci v Daytone v štáte Ohio. Bola to vlastne až tragická smrť Otta Lilienthala, prvého človeka, ktorý sa vzniesol do vzduchu pomocou lietajúceho prístroja vlastnej konštrukcie, ktorá mimoriadne prebudila ich záujem o lietanie. Išlo tu len o bezmotorový klzák, a maximálna dĺžka letu, ktorú dosiahol, bola 250 metrov. Pri jednom zo svojich pokusov sa Lilienthal zrútil a zabil.
Prvé pokusy bratov so stavbou lietajúcich prístrojov začali v roku 1899, pričom sa hneď zamerali na vyriešenie problému udržania rovnováhy počas letu, pretože toto zapríčinilo Lilienthalovu smrť. Paralelne k tomu pracovali aj na ľahkom leteckom motore. V oboch prípadoch ďaleko prevýšili svojho predchodcu a už pre svoj prvý lietajúci klzák zvolili formu dvojplošníka, ktorú ponechali pre všetky neskoršie typy svojich lietadiel. Ich prvý exemplár postavený v roku 1903, mal už veľmi dobre vyriešené mechanické riadenie a mohol byť ovládaný a riadený do smeru všetkých troch priestorových súradníc. Spočiatku sa pri ich leteckých pokusoch muselo v lietadle ležať na bruchu. Z ich prvých klzákov vzniklo ešte v tom istom roku prvé motorové lietadlo na svete, nazvané Wright Flyer. Použitý motor mal 12 PS a poháňal pomocou bicyklových reťazí dve vrtule nachádzajúce sa za krídlami. Pre štart svojho lietadla si bratia Wrightovci vymysleli originálnu metódu, vybudovali 20 metrov dlhú drevenú dráhu a na jej začiatok položili malý štartovací vozík, ktorý bolo možné zrýchliť pomocou lana zapnutého na ťahací motor. Wright Flyer nemal totiž ešte žiadny podvozok s kolesami, ale len drevené lyže, síce vhodné pre pristávame, ale nie k štartovaniu. Keď vrtule už naplno bežali, bol uvedený do činnosti ťahový motor, ktorý zrýchlil štartovací vozík takou mierou, že lietadlo z neho vzlietlo skôr než prešiel celú dráhu.
V nasledujúcich rokoch bratia zahalili svoje ďalšie pokusy závojom tajomstva. V tomto čase sa pokúšali získať vo viacerých štátoch patent, aby tak chránili svoj vynález, pričom pochopiteľne nezabudli ani na jednania, týkajúce sa jeho komerčného využitia. Najprv vyjednávali s americkým ministerstvom vojny, neskôr aj s vládami iných krajín. Odpovedajúcu ofertu poslali aj pruskému vojenskému ministerstvu v apríli 1906.
V Európe vládla spočiatku značná skepsa voči bratom, a voči ich údajnému vysokému leteckému umeniu; súviselo to z veľkej časti s ich už spomenutým utajovaním všetkého, čo súviselo s ich dalšou prácou, ale sčasti aj s tým, že sa jednoducho neverilo tomu, že by sa odrazu malo podariť dvom obyčajným bicyklovým mechanikom, bez vyššieho vzdelania, realizovať stáročný, ba tisícročný sen ľudstva. Veď predsa na tomto preťažkom probléme si vylámalo zuby množstvo najschopnejších, vysokoštudovaných nadaných inžinierov a fyzikov (ale história potvrdzuje, že veľmi veľa významných objavov urobili práve "diletanti", autodidakti a "outsideri") a tak veľmi rýchlo začalo kolovať slovo o "luhajúcich bratoch" a nie o "bratoch lietajúcich."
To sa malo ale veľmi rýchlo zmeniť, keď v roku 1908 zavítal do Francúzska Wilburg Wright a predviedol v blízkosti Le Mans svoje letecké "kumšty" na Wright Flyer. Demonštroval perfektne štarty a pristávania, dokonalé kruhy, osmičky, zatáčky, a nakoniec ostal celé dve hodiny vo vzduchu, a to všetko pred očami tisíciek úžasom takmer skamenelých ludí, ktorí mu potom pripravili búrlivé ovácie. Celou Európou sa rozbehla vlna nadšenia a ohromenia, veď starý kontinent nevlastnil v tomto smere vôbec nič adekvátne.
O rok neskôr bol Wright Flyer predvedený aj v Nemecku, tento raz pre zmenu druhým bratom. "Letecký deň" sa konal v Berlíne a trval dva týždne za prítomnosti niekoľko stotisíc divákov. Motor lietadla mal 25 PS a bol upevnený vedľa pilota sediaceho na spodnej nosnej ploche, kde bolo ešte miesto pre jedného cestujúceho. Orville Wright bral so sebou každý deň viacerých ľudí, aby po prvý raz v živote mohli letieť. Bol dosiahnutý aj nový svetový rekord, lietadlo sa dostalo až do výšky 172 metrov.
Korvetný kapitán Engelhard sa stal jeho prvým leteckým žiakom v Nemecku, za pol roka získal letecký vodičský preukaz a stal sa vedúcim firmy Wrightovcov v Berlíne, v roku 1911 však zahynul pri havárii lietadla.
Genialita Wrightovcov spočívala menovite v tom, že vyriešili najdôleži-teší problém - $ ktorým si ani jeden z ich predchodcov nevedel poradiť - a tým bol letecký motor, ktorý v takomto prevedení dovtedy vôbec neexistoval. Všetky pokusy o motorové lietanie, urobené pred nimi, museli stroskotať na tom, že motory na paru boli pri požadovanom výkone, potrebnom pre lietanie, príliš ťažké, aby sa vtedajšia konštrukcia lietadla mohla s nimi zdvihnúť do vzduchu.
V čase keď prevádzali pokusy Wrightovci boli už síce vyvinuté veľmi účinné spaľovacie motory, ale aj v ich prípade bol pomer výkonu a váhy stále ešte natoľko nepriaznivý, že s nimi nebolo možné lietať. Bratia sa preto rozhodli pre novú vlastnú konštrukciu, a s pomocou jedného mechanika sa im skutočne podarilo zhotoviť motor s požadovanými vlastnosťami. Okrem toho vyrobili aj novú, oveľa účinnejšiu vrtuľu, ktorá ešte viac napomáhala vztlaku lietadla.
Čitateľ si snáď ani nevie predstaviť, koľko intenzívnej a pionierskej práce sa skrývalo za konečným výsledkom, keď po prvý raz vzlietlo zo zeme motorové lietadlo Orvilla a Wilbura Writhovcov, aby sa niekoľko minút udržalo medzi nebom a zemou, a tak umožnilo človeku konečne zažiť perspektívu a ľahkosť vtáčieho letu. Preto aspoň jeden detail týkajúci sa ich enormného pracovného výkonu - museli si postaviť vlastný veterný kanál a testovali v ňom asi 220 rôznych profilov a tvarov nosných plôch. Tieto precízne a náročné experimenty im potom umožnili zostrojiť veľmi dôkladné tabuľky, ktoré názorne ukazovali ako závisí vztlak krídla od jeho profilu a plochy.
Prvé lietadlá vyrobené v strednej Európe roku 1909 spoločnosťou Wright stáli 20 000 nemeckých mariek. V nasledovnom roku už boli tieto lietadlá produkované s podstatným zlepšením - obdržali kolesový podvozok, a tak sa konečne stali schopné samostatného štartu, čo veľmi zjednodušovalo vznesenie sa lietadla. V Nemecku bolo postavených celkove asi 60, a vo Francúzsku 50 takýchto lietadiel.
V apríli 1911, rok pred svojou smrťou, prišiel do Berlína služobne po prvý raz aj Wilburg Wright a pritom nevynechal príležitosť k návšteve vdovy bratmi veľmi obdivovaného Otta Lilienthala, a na jeho hrobe položil veniec.
