Zmyslové orgány:
Sluch
Sluch predstavuje sústavu, pomocou ktorej počujeme a udržujeme rovnováhu. Ľudské telo dokáže zachytiť zvuk silný desať až 140 decibelov a rozlíšiť zvukové vlny s frekvenciou od desať do 20 000 hercov (Hz) (v minútovom cykle). Poloha uší umožňuje mozgu ľahšie lokalizovať zdroj zvuku.
Ako počujeme?
Zvukové vlny, ktoré zachytí ušnica, prechádzajú cez zvukovod a rozochvejú bubienok. Chvenie z bubienka sa prenesie na tri sluchové kostičky: kladivko, nákovku a strmienok (sú to zároveň aj najmenšie kosti v našom tele). Oválne okienko sa rozochveje, rozvlní tekutinu v strednom uchu a membrány v slimáku, kde zmyslové bunky zachytia vibrácie, vyšlú správu do sluchového nervu, ktorá postupuje do centra sluchu v mozgu (to sa nachádza v prednom mozgu, ako ste sa mohli dozvedieť v predchádzajúcom článku à Ľudské telo (part 3)).
Vo vnútornom uchu sú ešte tri dôležité kanáliky. Tie riadia rovnováhu. Každý má na starosti iný pohyb. Jeden sa stará o pohyb vpred, druhý sa stará o otáčavý pohyb a posledný sa stará o nakláňanie sa.
Čuch
Čuch človeka je oveľa slabší než čuch psa. Niektorí ľudia dokážu identifikovať až 10 000 vôní, ktoré sú kombináciou siedmich základných vôní. Vdýchnutý plyn podráždi 100 000 čuchových buniek s drobnými citlivými chĺpkami, ktoré sa nachádzajú na membráne v hornej časti nosových dutín. Čuchové bunky podráždia čuchové nervy a tie vyšlú impulzy do čuchových centier a odtiaľ do ústredia čuchu v spodnej časti čelových lalokov mozgu.
Zrak
Zrakom vnímame svetlo, ktoré predmety vyžarujú alebo sa od nich odráža. Oči vyzerajú ako dve gule naplnené želatínou. Každá má priemer asi dva a pol centimetra. Sú vsadené do jamôk v lebke po oboch bokoch nosa. Nervy vo vnútri každého oka vysielajú do mozgu informácie o tvare, veľkosti, farbe predmetu a jeho vzdialenosti od vás. Očné viečka a mihalnice chránia oči pred nečistotami a poranením.
Časti oka:
Rohovka: priesvitné tkanivo vpredu na oku
Dúhovka: farebný disk, riadi veľkosť zrenice
Zrenica: otvor, cez ktorý svetlo vniká do oka
Šošovka: sústreďuje svetelné lúče na sietnici
Sietnica: nervová bunky citlivé na svetlo
Zrakový nerv: prenáša informácie do mozgu
Regulácia ďalekozrakosti (hypermetropia)
Pri ďalekozrakosti šošovka nedokáže sústrediť lúče do jedného ohniska na sietnici oka – obraz sa premieta za sietnicou, a tak je obraz rozostrený.
Konvexné šošovky (spojky) upravia zbiehanie svetelných lúčov pred ich dopadom na šošovku oka. Lúče sa zbiehajú do jedného bodu na sietnici, a tak je obraz zaostrený.
Regulácia krátkozrakosti (myopia)
Aj v prípade krátkozrakosti šošovka nedokáže sústrediť lúče svetla na správne miesto (v jednom ohnisku na sietnici) à obraz sa premietne ešte pred sietnicou.
Smer lúčov sa dá regulovať konkávnymi šošovkami (rozptylkami) ešte pred dopadom na šošovku oka, ktoré ich potom dokážu správne nasmerovať na sietnicu.
Ako vidíme:
Svetlo, ktoré sa odráža od predmetu, prechádza cez rohovku , šošovku, komorovú vodu, ktorá pripomína tekutinu a sklovec. Tieto svetlolomné prostredia lámu svetelné lúče a sústreďujú ich do jedného bodu na sietnici, kde vznikne prevrátený obraz. Následne mozog spracuje tento prevrátený obraz a otočí ho do správnej polohy.
Veľkosť šošovky sa mení podľa toho ako vzdialený je predmet na ktorý sa pozeráme.
1 Keď sa pozeráme na vzdialený predmet, lom svetelných lúčov vo vnútri oka je mierny. Šošovka je mierne zaoblená.
2 Svetelné lúče odrazené od blízkeho predmetu musia mať ostrejší uhlo lomu, aby dopadli správne na sietnicu. Šošovka sa musí viac zaobliť (je akoby kratšia a vypuklejšia).
Hmat
Hmat je kožný vnem, ktorý nás informuje o tom, ako vyzerá predmet, ktorého sa dotýkame (to znamená aký má tvar, povrch, teplotu a tvrdosť). Pri dotyku pociťujeme teplo, chlad, bolesť a tlak. O bolesti nás informujú voľné nervové zakončenia v tkaniva. V koži sa nachádza niekoľko druhov hmatových receptorov. Niektoré sú umiestnené v blízkosti vlasov (chlpov), iné v neochlpených častiach tela alebo hlboko v tkanivách. Keď sa predmet dotkne nášho tela, vnímame ho ako tlak, ktorý spôsobuje zmenu polohy zmyslových orgánov, prípadne ako kontakt s vlasmi (chlpmi). Impulzy postupujú nervami do mozgu, ktorý nás informuje, čo sa deje.
Kožné receptory
Niektoré časti tela sú citlivejšie na dotyk ako iné, pretože dotykové receptory sú v tele rozmiestnené nerovnomerne. Sú zoskupené do zhlukov. Najcitlivejšie sú oblasti s veľkým množstvom receptorov. Najcitlivejšie miesta na dotyk sú špička jazyka, pery, a konce prstov. Najmenej citlivý na dotyk je chrbát.
Stavba kože
Špeciálne nervové zakončenia vysielajú signály, ktoré mozog registruje ako dotyk, bolesť, tlak, teplo a chlad.
1 Voľné nervové zakončenia (bolesť)
2 Merkelove disky (dotyk)
3 Meisnerove teliesko (dotyk)
4 Koráliková nervová sieť (dotyk)
5 Krauseho teliesko (chlad)
6 Ruffiniho teliesko (teplo)
7 Paciniho teliesko (tlak, ťah, a vybrácia)
8 Vlasové orgány (dotyk)
9 Vlas (chlp)
10 Pokožka
11 Zamša
12 Podkožné väzivo
13 Nervové vlákno
Chuť
Orgánom chuti je jazyk (na jazyku sú uložené chuťové poháriky). Potrava sa v ústach rozdrví, zvlhčí slinami, ktoré ju dopravia k chuťovým pohárikom. Chuť vnímame na jazyku na rôznych miestach. S chuťovými pohárikmi sa súčasne zaktivuje aj čuchový systém a informácie z jazyka aj nosa postupujú do mozgu, ktorý ich spracuje ako chuťový vnem.
Povrch jazyka
Na jazyku sa nachádzajú tri druhy jazykových bradaviek. Hubovité, nitkovité, ohradené.
Oblasti vnímania rôznych chutí na jazyku:
Špička jazyka – sladká
Nasleduje slaná po krajoch
Potom opäť po krajoch – kyslá
A vzadu je horká
Ďakujem, že ste si prečítali môj článok. Dúfam, že ste sa niečo naučili alebo ste sa svoje vedomosti oprášili. Čítajte moje články aj nabudúce ;).
Prajem pekný zvyšok dňa :)
PS: Ulrich nemám ťa rád :P
)
