Pasteur sa narodil v malom mestečku vo východnom Francúzsku. Ako mladík neprejavoval nijaké nadpriemerné nadanie a ani počas svojich prírodovedeckých univerzitných štúdií v Paríži nemal povesť mimoriadne dobrého študenta. Až roku 1847, kecľ promoval za lekára, sa malo čoskoro ukázat, čo v ňom driemalo. Svojimi výskumnými prácami a experimentmi, ktorými dokázal optickú aktivitu kyseliny hroznovej, po prvý raz upozornil na seba vo vedeckom svete - mal vtedy iba dvadsatšest rokov.
O desať rokov neskôr sa veľmi intenzívne venoval štúdiu procesov kvasenia a dokázal, že sú ovplyvňované mikroorganizmami, ktoré urýchlujú tieto procesy. Okrem iného zistil aj to, že niektoré druhy mikroorganizmov spôsobujú pri kvasení nápojov ich chuťové znehodnotenie. Na základe tejto skutočnosti vzal do úvahy možnosť, že môžu existovat aj isté druhy baktérií, ktoré zapríčiňujú negatívne pôsobenie na ludské, ale i na živočíšne organizmy. Tak vytvoril základnú ideu mikrobiológie, v ktorej hlásal, že početné choroby sú infekčného pôvodu.
Domnienku, že choroby môžu vznikať i prostredníctvom neviditeľných mikroorganizmov, vyslovili dokonca už i niektorí lekári v antickom Ríme, ked hľadali príčiny strašných epidémií, ktoré skosili v krátkom čase tisícky ludí. Pretože vtedy chýbali možnosti dôkazu takejto neobvyklej tézy, bola postupne zasa zabudnutá. Až v 16. storočí postuloval lekár Fracastoro svoju teóriu, ktorá sa veľmi približovala tejto pravde. Zadelil prenos infekčných chorôb do troch kategórií:
1. Priamy prenos dotykom, 2. nepriamy prenos - z postelného prádla infikovaného človeka, ak niekto spal v jeho posteli 3. - prenos vzduchom.
Fracastoro správne dedukoval, že mikróby, spôsobujúce infekcie, sú také malé, že sú voľným okom neviditeľné. O 300 rokov neskôr presvedčivo dokázal Viedenčan Markus Plenciz, že isté choroby naozaj zapríčiňujú žijúce mikroorganizmy.
Takto bola teda pripravená pôda pre Pasteura. Niektoré objavy, ktoré sa mu pripisujú, boli však už dávnejšie urobené inými. Napr. Agostino Bassi tvrdil, že chorobu húseníc hodvábnika morušového vyvoláva istá parazitická plieseň a vo svojej práci, ktorá bola uverejnená roku 1836, ukázal aj to, ako ju možno eliminovať. Napriek tomu patrí primát Louisovi Pasteurovi vďaka jeho intuícii a nápadom, a tiež svedomitým a dôkladným výskumom.
Významnejšia z oboch veľkých Pasteurových zásluh v medicíne, na ktorých spočíva jeho sláva, je skvelá práca o identifikácii špecifických mikróbov. Ani v tomto prípade nebol ich prvým objaviteľom, ale bol prvý, kto dokázal presvedčivo demonštrovať isté dôležité súvislosti a objavil tak cestu k rýchlej a ľahkej identifikácii početných druhov mikróbov.
Aby bolo možné lepšie porozumieť mechanizmu infekčných ochorení, predpokladal, že nie je potrebné snažiť sa o zničenie bacilov, ale skôr zistiť prečo z nich, alebo ich prostredníctvom, vznikajú nebezpečné vírusy. Onedlho sa ukázalo, že mal pravdu, lebo moderné výskumy potvrdili, že určitý bacil sa stane príčinou infekcie až vtedy, keď sa nachádza vo "vyhovujúcom" prostredí. Na základe toho bolo možné ďalej predpokladať, že organizmus niektorích ľudí našiel spôsob, ako zneškodniť eventuálne nebezpečný bacil.
Ďalej Pasteur objavil aj to, že škodlivé baktérie môžu napadnúť človeka aj prostredníctvom potravín a nápojov. Vypracoval - dnes všade známu -dokonalú metódu na ich zničenie, ktorá bola pomenovaná po ňom pasterizácia; ňou sa zničili škodlivé baktérie, kým užitočné sa zachovali. Zvlášť aktuálna bola pre mlieko.
Pasteurovi vďačíme za množstvo významných objavov, a tiež za to, že mnohí vedci, opierajúci sa o jeho teórie, objavili dôležité očkovacie látky, ktoré chránia ľudstvo pred nebezpečnými epidémiami. Do série jeho najskve-lejších prác patrí spôsob očkovania ľudí proti besnote.
Pasteur bol mimoriadne húževnatý, pracovitý a dôkladný vedec. Urobil veľa aj pre národné hospodárstvo, pretože vynašiel očkovaciu látku proti slepačiemu moru, ktorý vykynožil veľa hydiny. Pasteurovou velkou zásluhou je aj to, že sa priemerný ľudský život markantne predĺžil a strašné utrpenie ľudstva, spojené s častými a masovými epidémiami, voči ktorým bolo prakticky úplne bezmocné a po celé stáročia vydané napospas, bolo celkom minimalizované. Tento muž ovplyvnil významným a progresívnym spôsobom modernú medicínu, ktorá mu vďačí za to, že jej boj o ľudské životy bol od jeho priekopníckych objavov vedený nanajvýš úspešne.
