POČIATKY HUDBY
Reč a hudba sa vyvíjali súčasne. Dôkazom toho sú reč a spevy dnešných primitívnych kmeňov v Afrike, Ázií, Austrálií a v Južnej Amerike. Reč a hudba (spev) ako taká sa začali rozvíjať v praveku, asi 40 000 rokov pred našim letopočtom. Spočiatku slúžila len na dorozumievanie sa, neskôr spĺňala magickú a obradnú funkciu. S hudbou sa súčasne vyvíjali aj hudobné nástroje. Najstaršie boli jednoduché hrkálky a zložitejšie blanozvučné bubny. Najstaršie dychové nástroje boli vyrobené z dreva a kosti zvierat, poprípade iného dostupného materiálu. Prvým strunovým nástrojom bol lovecký luk, neskôr hudobný luk.
STAROVEKÉ NÁRODY
Hudba prekonala obrovskú cestu, už neslúžila len na dorozumievanie sa ľudí, ale znela pri rôznych príležitostiach. V každej krajine mala hudba svoj pevný systém stupníc melódia mala presný význam. Hudba bola jednohlasná. Najväčšie kultúry, ktoré mali veľký vplyv na rozvoj hudby boli: Čína – mali 5-tónovú bezpoltónovú stupnicu, pre notáciu využíva značky písmen, ktoré určujú výšku tónov
Japonsko – mali 5-tónovú stupnicu už s poltónmi
India – mali 22-tónový stupnicový systém s poltónmi a štvrťtónmi
Egypt – mali 7-tónový systém, podľa planét
Arabi – mali 17-tónový systém, vysoko rozvinuté nástrojové umenie, do Európy priniesli sláčikové nástroje
Židia – vysoko rozvinutá hudobná kultúra, zbierka ľúbostných nápevov Pieseň piesní, používali psalmódiu – prednes, spev žalmov (psalmi), mali 2 druhy spevov:
- antifonický – odpovedali si 2 zbory
- responzoriálny – sólistovi odpovedá zbor
Vyvrcholením starovekej hudby bola hudba starých Grékov, ktorá bola navyspelejšia. Hudbu spájali so slovom a tancom. Grécka (antická) kultúra sa delí na 3 obdobia:
- mytické obdobie (opiera sa o mytológiu)
- klasické obdobie (7 – 5 st. p.n.l.) – vývoj hudobných nástrojov (lýra, kithara, aulos, syrinx, hadroaulos – organ), vzniká grécka teória – zakladateľom je Pythagoras
- helenictické obdobie (do 476 n.l.) – grécka hudba sa dostáva do Ríma, najstaršia pamiatka je Seikilová pieseň
STREDOVEK
Duchovný život spoločnosti určovala cirkev. Hudobné umenie raného stredoveku bolo cirkevné, jednohlasné a spievané. Je to obdobie gregoriánskeho chorálu. Gregoriánsky chorál je 1-hlasný liturgický spev na latinský text, najstaršia pamiatka obdobia kresťanstva. V 9.storočí dostal pomenovanie podľa pápeža Gregora I. Spievali ho mnísi v kláštoroch, v neskoršom období ho obohatili aj o druhý hlas.
Významným druhom jednohlasnej cirkevnej hudby boli aj duchovné piesne. Jednou z najstarších je staroslovanská pieseň Hospodine, pomiluj ny. Popri cirkevnej piesni sa rozvíjala aj svetská pieseň. V ranom feudalizme dochádza k postupnému prechodu od jednohlasu k viachlasu. Hovoríme tu o období, ktoré sa volá Ars antiqua – staré umenie (12. - 13. storočie) a Ars nova - nové umenie (14. storočie).
