RENESANCIA
Obdobie konca 14. a 16. storočia, hovoríme aj o prelome stredoveku do novoveku. Je to obdobie
viachlasu, obdobie, v ktorom sa začína písať rovnako vokálna (spievaná) a inštrumenálna
(pre hudobné nástroje) hudba. V kostoloch zneli viachlasné omše a motetá, na hradoch sa spievali
šansóny a madrigály. Z hudobných nástrojov bola obľúbená lutna. Pri viachlase v renesancií
hovoríme o kontrapunkte (spojenie dvoch alebo viacerých samostatných melódií do jedného
celku).
Hlavná predstavitelia:
Giovanni Pierluigi da Palestrina (čítaj džovani pierluidži sa palestrina, 1525 – 1594)
písal prevažne cirkevné skladby: omše, madrigály, motetá
najznámejšia skladba Missa papae Marcelli (misa pape marčeli)
Orlando di Lasso (1531 – 1594)
najuniverzálnejší skladateľ neskorej renesancie, písal všetky skladby tej doby
najznámejšie dielo Magnum opus musicum (magnum opus musikum)
BAROK
Barok je odvodený od slova barocco – perla. Obdobie medzi rokmi 1600 až 1750. Barokové
umenie, myslenie a kultúra sa vyvíjali v ťažkých spoločenských pomeroch. V tomto období neistôt
sa ľudia začali obracať k nadpozemskému svetu. Myslenie sa mení na melodicko-harmonické
(jedna hlavná melódia s akordickým sprievodom), cirkevná a svetská hudba sa dostávajú
na rovnakú úroveň a tiež sa zrovnoprávnili hudobné nástroje s ľudským hlasom. Vznikli tiež nové
hudobné formy a druhy: 1. vokálno-inštrumentálne (opera, oratórium, kantáta), 2. inštrumentálne
(concerto grosso, sinfonia, ouvertura, suita), 3. komorné (sólová a triová sonáta), 4. formy
pre klávesové nástroje (fúga, prelúdium, toccata, variácie....)
Významné miesto v dejinách barokovej hudby má opera. Zrodila sa vo Florencií
na začiatku 17. storočia, kde sa vytvorilo združenie skladdateľov, teoretikov a básnikov, nazývali sa
florentská camerata (kamerata). Spevák bol zároveň hercom, spieval za sprievodu hudobných
nástrojov. Prvé barokové opery zhudobňovali antické drámy. V opere, ktorá spája operu a drámu
mala spočiatku prevahu dráma. Prvou operou, ktorá sa zachovala je opera Euridice (euridiče)
z roku 1600. Prvá budova opery bola postavená v Benátkach.
Hlavní predstavitelia:
Claudio Monteverdi (klaudio monteverdi, 1567 – 1643)
Je prvým reformátorom opery. V operách vytvoril rovnocenné postavenie drámy a hudbyu. Písal
najmä opery: Orfeus (zachovala sa celá), Ariadna (zachovala sa len jediná ária).
Antonio Vivaldi (1678 – 1741)
Taliansky skladateľ, hovorí sa o ňom ako o husľovom virtuózovi. Zložil okolo 500 koncertov
pre husle, hoboj, flautu, fagot, sólové a triové sonáty, veľké množstvo cirkevnej hudby. Jeho
najznámejšou skladbou je concerto grosso Štyri ročné obdobia (Jar, Leto, Jeseň Zima), kde
zvukomalebnými a tónomalebnými prostriedkami zachytil prírodné javy.
Johann Sebastian Bach (1685 – 1750)
Nemecký skladateľ, najväčší majster vrcholného baroka, významný virtuóz v hre na organe a
klavíri. Pôsobil vo Weinmare, Köthene a v Lipsku. Bach mal 20 detí, z ktorých boli mnohí
významnými skladateľmi: Johann Christian, Johann Friedrich, Wilhelm Friedeman, Carl Philip
Emanuel. Po Bachovej smrti sa na jeho skladby zabudlo, až Félix Mendelssohn-Bartholdy znovu
uviedol jeho Matúšove pašie.
Bachove dielo predstavuje syntézu (zjednotenie) predchádzajúceho vývoja nemeckej, talianskej a
francúzskej hudby.
Dielo:
Inštrumentálne skladby pre organ a klavír:
Knižočka skladieb pre Annu Magdalénu Bachovú
Dobre temperovaný klavír – nazýva sa „Starým Zákonom“ v hudbe pre klavír
Umenie fúgy
Hudobná obeť
Goldbergové variácie
Toccata a fúga d-mol
Orchestrálne skladby:
6 Brandenburgských koncertov – opiera sa o formu concerta grossa
Komorné skladby: 6 sonát pre husle, 6 suít pre violončelo
Vokálno-inštrumentálne skladby:
Omša h mol
Jánove a Matúšove pašie
kantáty
Geogr Friedrich Händel (geord fridrich hendl, 1685 – 1759)
Bachov veľký súčasník, nemecko-anglický skladateľ, rodený Nemec, uznanie dosiahol v Anglicku.
Študoval právo a popri tom sa učil hrať na husliach, organe, čembale a komponoval. Händlova
tvorba zahŕňa operných, oratórnych, orchestrálnych, komorných, organových a klavírnych skladieb.
Dielo:
46 opier: Xerxes, Agripina, Rodrigo, Ottone, Flavio
22 orátorií: Mesiáš, Samson, Saul, Izrael v Egypte, Zuzana
Orchestrálne skladby Ohňostroj a Vodná hudba, koncerty pre hoboj, flautu, organ, 12 conccerti
grossi
KLASICIZMUS
Pod pojmom klasicizmus rozumieme obdobie druhej polovice 18. storočia a prvej polovice
- storočie (roky 1750 – 1830). Nástup a rozvoj hudobného klasicizmu sa prejavil hlavne tým, že
sa zmenil spôsob hudobného života. Hudba sa preniesla z kostolov do opier, zo zámkov
do koncertných sál. Prestalo sa komponovať pre účel (hudba k poľovačke, člnkovaniu....), začalo sa
komponovať pre počúvanie. Polyfóniu vystriedala homofónia, t.j. nadvláda jedinej melódie
sprevádzanej akordami. Vznikli nové hudobné formy – sonátová forma zložená s expozície,
rozvedenia a reprízy. Expozícia má dve kontrastné témy, rozvedenie s nimi pracuje, repríza opakuje.
Sonátový cyklus (uplatnil sa v symfónii) – je to štvorčasťová skladba, kde 1. časť je sonátová
forma, 2. časť je piesňová, pomalá, 3. časť je menuet, neskôr scherzo, 4. časť je opäť sonátová
forma, alebo rondo. Klasicizmus vytvoril predovšetkým inštrumentálnu hudbu: sonáty, symfónie,
sólové koncerty, sláčikové kvarteta, z vokálnych skladieb sú to vážne a komické opery.
Klasicizmus delíme na:
Raný klasicizmus – patria sem synovia Johanna Sebastiana Bacha, mannheimská škola a Christoph
Willibald Gluck
Vrcholný klasicizmus – Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, Ludwig van Beethoven
Christoph Willibald Gluck (1714 – 1787)
Nemecký skladateľ, ktorý tvoril na prelome baroka a klasicizmu. Napísal okolo 50 opier. Je
reformátorom opery – podarilo sa mu presadiť to, aby hlavným zmyslom opery bol hudobný výraz,
dramatický dej a divadelná akcia, a nielen čisto efektný spev.
Dielo: opery Orfeo, Paris a Helena, Armida
Joseph Haydn (1732 – 1809)
Nemecký skladateľ. Jeho dielo obsahuje všetky žánre. Vo svojej tvorbe pozdvihol sláčikové
kvarteto, právom ho označujú na „otca sláčikového kvarteta“.
Dielo:
má okolo 100 symfónií: 12 londýnskych symfónií, 6 parížskych symfónií, Lukavická,
Rozlúčková.....
komorná hudba – okolo 83 sláčikových kvartet, 30 klavírnych trií; najznámejšie sú
6 slnečných kvartet, Ruské kvarteta, Cisárske kvarteto
vokálno-inštrumentálne skladby:
10 oratórií – Stvorenie, Štvoro ročných období
15 omší – Paukenmesse, Theresienmesse
okolo 24 opier, ktoré neboli príliš úspešné
klavírne sonáty, divertimentá, violončelový koncert D dur, Husľové koncerty C dur, G dur a
mnohé iné skladby
Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791)
Rakúsky skladateľ, od malička bol považovaný za zázračné dieťa. Ako 3-ročný sa učil hrať
na klavíri a na husliach, 6-ročný bol vynikajúci klavírista a koncertoval po Európe.
Dielo: napísal vyše 650 skladieb
24 opier – Únos zo Serailu, Figarova svadba, Čarovná flauta, Don Giovanni (don
džovani)
54 symfónií – Symfónia C dur Jupiterská, Parížska symfónia, Pražská symfónia,
Linecká symfónia
sláčikové kvartetá, klavírne koncerty (d mol, A dur, D dur....), husľové koncerty (A dur, G
dur, D dur), koncerty pre dychové nástroje, Malá nočná hudba, Omša C dur,
Korunovačná omša, smútočná omša Requiem, ktorú nedokončil, dopísal ju jeho žiak
Franz Xaver Sűssmayer
Ludwig van Beethoven (1770 – 1827)
Nemecký skladateľ, predstaviteľ vrcholného klasicizmu, ktorý položil základy romantickej hudby.
Otec chcel mať z neho zázračné dieťa. 20-ročný odišiel do Viedne, kde koncertoval, vyučoval a
dirigoval svoje skladby. Okolo 30 rokov začal strácať sluch, vrcholné diela napísal hluchý.
Dielo: písal predovšetkým inštrumentálne diela
9 symfónií – 3. symfónia Es dur Eroica, 5. symfónia c mol Osudová, 9. symfónia d mol
S ódou na radosť
jediná opera Fidélio
predohry Coriolan, Egmont
koncerty – 5 klavírnych koncertov, husľový koncert D dur, trojkoncert pre husle, violončelo
a klavír
32 klavírnych sonát – Appasionata, Sonáta Mesačného svitu, Patetická...
10 husľových sonát – Jarná, Kreutzerová
kvartetá, oratórium Kristus na Olivovej hore, omša Missa solemnis
