A. Lutonského 716/11, Liptovský Mikuláš 031 01, SR
0911 803 335   

Svetlo

Svetlo

Svetlo je elektromagnetické vlnenie s určitou frekvenciou a vlnovou dĺžkou. Každá farba, ktorú vidíme, má inú vlnovú dĺžku – od fialovej po červenú. Biele svetlo je zložené z kombinácie vlnových dĺžok, ktoré majú farby: červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová (taká tmavá modrá), fialová.

 

Toto je sedem farieb dúhy. Nazývajú sa viditeľné spektrum.

Mnoho telies, ako napríklad Mesiac, skaly, rastliny, nevytvára svetlo. Možno ich vidieť iba vo svetle, ktoré odrážajú. Vlastné svetlo vyžaruje napríklad Slnko (a všetky statné hviezdy).

Šírenie svetla:

Svetlo sa šíri priamočiaro. Dá sa to ukázať na jednoduchom príklade so žiarovkou (tá tiež vytvára vlastné svetlo (pokiaľ ňou prechádza elektrický prúd)).

Tri listy papiera s malým otvorom na rovnakom mieste postavíme pred žiarovku tak, aby medzi nimi boli menšie rozostupy. Svetlo bude prechádzať cez otvory len vtedy, ak budú karty zoradené v jednej línii, priamo za sebou.

Svetlo sa však šíri i vo vlnách. Ak oproti Slnku postavíme dosku, tak pod doskou bude tieň (doska zabráni prenikaniu svetla). Asi tak pol metra od dosky budete vidieť jasné svetlo. Na okraji tieňa však bude vidno slabšie (nazvem to) rozostrené.

Viditeľné spektrum:

Biele svetlo sa skladá zo siedmich farieb viditeľného spektra (základné farby). Dokážeme ich pozorovať na dúhe. Keď prší a zasvieti slnko (biele svetlo), kvapky dažďa sa správajú ako malé optické sústavy podobné skleným hranolom (vysvetlím neskôr), na ktorých sa slnečné svetlo rozkladá na farby dúhy (viditeľného spektra – základné farby).

Tento jav dokážeme znázorniť aj inak. Keď do slnečného svetla vložíme sklenený hranol (3 boký – neviem či presne s nejakými rozmermi), tak nám ho dokáže rozložiť opäť na farby viditeľného spektra. Keď však k týmto farbám dáme ďalší hranol (rovnaký), tak aby zachytával všetky farby viditeľného spektra, spojí nám ich späť do bielej farby (bieleho svetla).

Nemusíte mať ani sklenený hranol. Toto môžete spraviť i doma.

Vezmite si papierový kruh, ktorý rozdeľte rovnomerne na 7 rovnakých častí od stredu kruhu. Potom na jednotlivé časti naneste farby viditeľného spektra (červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, fialová, tmavo-fialová). V strede vytvorte malý otvor, kde dáte niečo, na čom sa to bude točiť (špajľa alebo niečo podobné (v prípade potreby môžete uchytiť plastelínou)). Po roztočení si už iba pozrite, ako sa vám farby spoja do bielej farby.

Farebné zložky:

Keď dopadne biele svetlo na farebné telesá alebo povrchy, väčšina telies pohltí niekoľko vlnových dĺžok z viditeľného spektra a ostatné odrazí. Odrazené vlnové dĺžky tvoria farbu telesa. Napríklad biele teleso odrazí všetky farby spektra. Čierny povrch telesa naopak všetky farby viditeľného spektra pohltí. Keď ale biele svetlo dopadne na červený povrch, odrazí sa vlnová dĺžka iba červenej farby a ostatné pohltí (nemal by som teda písať, že stena je červená (fyzikálne nepresné), ale že stena dokáže pohltiť všetky vlnové dĺžky farieb okrem vlnovej dĺžky červenej farby :D ).

Intenzita svetla:

Intenzita svetla klesá s narastajúcou druhou mocninou vzdialenosti medzi zdrojom svetla a osvetľovaným povrchom.

Lom svetla:

Ak sa svetlo šíri nejakým prostredím, šíri sa priamočiaro. Ak však narazí napríklad na kvapalinu, nastane lom svetla. Svetlo sa prudko spomalí alebo zrýchli. Toto závisí od toho, či svetlo vchádza do prostredia s menšou alebo väčšou hustotou (Ak je hustota prostredia, do ktorého vchádza menšia, svetlo zrýchli. Ak však vchádza do prostredia s väčšou hustotou (logicky) spomalí). Nastáva teda lom svetla (zmení svoju trajektóriu).

 

b2ap3_thumbnail_obr22.JPG

 

Toto môžeme využiť napríklad keď lovíme ryby na oštep. Ak aj nájdeme vo vode rybu a hodíme oštep presne na miesto, kde ju vidíme, pravdepodobne ju netrafíme, pretože sa láme svetlo a ryba je teda pod vodou napríklad 15 centimetrov od miesta, kde sme oštep hodili. Taký tí lovci rýb na ostrovoch čo boli kedysi (ale aj dnes) si odhad miesta kde je ryba už natrénovali (majú skúsenosti). Ak by sme však išli loviť mi, potrebovali by sme veľa šťastia, aby sme nezomreli od hladu.

 

 

Dúfam, že sa vám článok páčil. „Pokus“ uvedený hore môžete skúsiť a presvedčiť sa o ňom sami. Nie je to nič zložité. Ja som si ho sám vyskúšal a je to dosť zaujímavé. Prajem pekný zvyšok dňa ;)

Ohodnoťte tento článok:
Najnebezpečnejší ostreľovači v histórií
OS WINDOWS

Súvisiace články

 

Účet blogera


Najaktívnejší blogeri

  • Patrik Hyll
    5 625 Bodov
  • Ulrich
    4 881 Bodov
  • Lukáš Janáčik
    4 647 Bodov
  • Janko
    1 676 Bodov
  • Dodo Farkaš
    1 174 Bodov
  • Martin Majtán
    693 Bodov
  • Natália Andrašková
    457 Bodov
  • Michal Chovanec
    455 Bodov
  • Adam Hančák
    353 Bodov
  • Lenka Baranovičová
    341 Bodov
 

Najčítanejšie články

Patrik Hyll
08. marec 2015
Biológia
V dnešnom blogu Vám ukážem že zvieratá nie sú len roztomilé, ale niektoré druhy aj poriadne škaredé. Matka príroda sa naozaj vyhrala do sýtosti, niektorých obdarovala priam neuveriteľnou roztomilosťou...
Hodnotiť:
32995 x čítané
Lenka Baranovičová
05. marec 2015
Biológia
Asi každý má rád motýle, aj ja. Ale mám medzi nimi pár obľúbených druhov, ktoré sú niečím výnimočné v porovnaní s ostatnými. Dnes by som vám chcela povedať o šiestich z nich....
Hodnotiť:
26302 x čítané
Prochy
11. október 2014
Prečo je to tak
Keď hodíme kameň do jazera, okamžite začne klesať na dno. Drievko pláva na hladine. Niektoré veci sa potopia, iné sa len zľahka ponoria. Od čoho to závisí?...
Hodnotiť:
25985 x čítané