Pod pojmom cukor si každý predstaví klasický biely, prípadne hnedý cukor. Lenže v tejto skupine je toho oveľa viac a rôzne cukry majú rôzne vlastnosti. Povieme si teda pár základných informácií.
Čo sú cukry?
Je to skupina sladkých rozpustných karbohydrátov. Karbohydráty sa podľa svojho názvu skladajú z uhlíha (carbo-) a vody (-hydrate) a sú tiež známe ako sacharidy. Niektoré z nich nie sú sladké (napríklad viskóza).
Ich formula je Cx(H2O)y, kde x je počet atómov uhlíka v molekule. Podľa tohto názvu je cukor zaradený do kategórie (2 = dióza, 3 =
trióza, 4 = tetróza...)
Monosacharidy
Nazývajú sa aj "jednoduché cukry".
Ich základná formula je C6(H2O)6.
Patria sem:
Glukóza/dextróza/hroznový cukor - vzniká v rastlinách pri fotosyntéze. Nachádza sa v ovocí a rastlinných šťavách. Často vzniká pri trávení zložitejších sacharidov, ako je napríklad škrob.
Fruktóza/levulóza/ovocný cukor - nachádza sa v ovocí, niektorých druhoch zeleniny a v mede. Synteticky sa vyrába z kukuričného škrobu. Je to najsladší cukor.
Galaktóza - nie je veľmi sladká a nevyskytuje sa ako samostatný cukor, ale pomáha tvoriť zložitejšie molekuly.
Disacharidy
Skladajú sa z dvoch jednoduchých cukrov, ale chýba v nich jedna molekula vody.
Ich základná formula je C12(H2O)11.
Cukróza - je zložená z glukózy a fruktózy. Je ideálne sladká a je to práve ten cukor, ktorý používame v kuchyni. Získava sa z cukrovej trstiny a cukrovej repy. Pri trávení sa rozkladá enzýmom menom cukráza.
Maltóza - zložená z dvoch molekúl glukózy. Je menej sladká, vzniká napríklad v jačmenných klíčkoch, z ktorých sa vyrába slad (po anglicky "malt"). Rozkladá ju enzým maltáza.
Laktóza/mliečny cukor - skladá sa z glukózy a galaktózy. Na jej trávenie slúži, ako ste už možno uhádli, enzým laktáza. Deti ju majú, aby mohli stráviť materské mlieko, niektorí dospelí ju však strácajú.
Ďalej existujú oligosacharidy (3-9 molekúl monosacharidov) a najzložitejšie sú polysacharidy, tie však nejdem menovať, lebo ich je veľmi veľa druhov.
RNA a DNA
Ako všetci viete, tieto dve molekuly sa spájajú s genetikou. Ale akú rolu tu hrá cukor?
RNA (RIBOnukleová kyselina), ktorá kóduje, dekóduje a reguluje gény, obsahuje cukor - ribózu, ktorého molekula vyzerá takto:
Ribóza v RNA je pentóza, čiže má 5 atómov uhlíka. Sú očíslované v smere hodinových ručičiek. K prvej pozícii sa pripája jedna z báz RNA (adenín, guanín, cytozín alebo uracil). Na pozícii 5 je fosfátová skupina, ktorá spája ribózu s ďalšou ribózou do reťazca.
DNA (DEOXYRIBOnukleová kyselina), ktorá je v mnohých organizmoch nositeľom genetickej informácie, obsahuje deoxyribózu. Tá sa podobá na ribózu, rozdiel je v tom, že kyslík na 2. pozícii chýba (de - bez, oxy - kyslík), ako vidíte na obrázku. Na prvej pozícii môže byť pripojený adenín, guanín, cytozín alebo tymín.
Cukry a zdravie
Neexistuje niečo ako zdravý cukor. Sacharóza, med aj napríklad javorový sirup sa trávením rozkladajú v podstate na tie isté látky a dostávajú sa do krvi. Jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť možným zlým účinkom cukrov, je obmedziť pridané cukry v strave (muži max. 9 čajových lyžičiek denne, ženy max. 6 lyžičiek).
