Lienky (čeľaď Coccinellidae) sú u nás asi najznámejšími chrobákmi. Deti si o nich hovoria básničky a hľadajú ich na lúkach. Pamätáme si na ne ako na milé stvorenia, ktoré nám hovorili, "aké bude počasie".

V skutočnosti to síce nedokážu, ale sú to veľmi zaujímavé tvory. Z biologického hľadiska je lienka východná dravý chrobák pochádzajúci z východnej Ázie. V Európe bola vypúšťaná úmyselne a osvedčila sa v boji proti škodcom na rastlinách.

Sú veľmi zaujímavé napríklad vďaka žltej kvapaline, ktorú nechávajú na našich rukách, keď ich chytíme. Je to vlastne kombinácia horkého alkaloidu, ktorý má odradiť predátorov, a páchnuceho metoxypyrazínu. Obe látky sú súčasťou hemolymfy (krvomiazgy) lienky. Takže ste vlastne kedysi mávali ruky špinavé od hmyzej krvi.

Keď som sa dočítala, že lienky sa dajú chovať aj doma, povedala som si, že to vyskúšam. Koniec koncov, nevyzerá to príliš zložito.

Chov

1. zber

Lienky sa najlepšie zbierajú v zimoviskách - najčastejšie sú to juhozápadné strany budov (je tam teplejšie). Dajú sa nájsť v tmavých kútoch (v garážach, niekedy za skriňami)... Takto sa dajú zbierať do jari, keď vyliezajú naspäť do prírody. Môžete si ich, samozrejme, nazbierať na lúke. Ak máte záujem o lienky so špeciálnym sfarbením, môžete sa obrátiť na Jihočeskou univerzitu alebo na český Entomologický ústav Akademie věd, kde udržiavajú chov siedmich rôznych (aj veľmi vzácnych) farebných variánt lienky.

2. nádoby

Tieto chrobáky nie sú náročné na životný priestor. Postačí im zaváraninový pohár zakrytý silónovou sieťkou pripevnenou kancelárskou gumičkou, aby lienky neušli, ale aby mali dostatok vzduchu. V nádobe by mala byť malá fľaštička s vodou zazátkovaná buničinou (slúži ako zdroj pitia) a pár pruhov filtračného papiera poskladaných do tvaru harmoniky. Do pollitrového pohára môžeme dať aj 5 párov lienok, na 1 pár nám postačí aj Pertiho miska. Čím viac miesta lienke poskytneme, tým väčšia narastie. 

3. potrava

Hlavnou potravou lienok sú, ako iste viete, vošky parazitujúce na rastlinách. V chovoch sa často používa voška Acythosiphon pisum alebo vajíčka zavíjača Ephestia kuehniella, ktoré sa dajú kúpiť u niekoľkých chovateľov.

Lienky môžeme kŕmiť aj voškami získanými priamo z rastlín. Ak chcete lienky chovať dlhodobo, najvhodnejšie bude založiť si aj chov vošiek.

4. vývoj

Na filtračný papier, ktorý sme pripravili do nádob, budú lienky klásť 20-80 vajíčok. Asi 6 hodín pred vyliahnutím vajíčka zošednú. Keď sa larvy vyliahnu, začnú sa živiť ostatnými vajíčkami, ktoré sú neoplodnené a slúžia ako potrava (viď. obrázok).

Potom larvy začnú hľadať vošky.

Vajíčka vždy oddeľte od dospelých jedincov a nenechajte v jednej nádobe ani dve rôzne znášky vajíčok, keďže lienky sa vyznačujú kanibalizáciou. Larvy sa chovajú v malých Petriho miskách, neskôr ich môžeme presunúť do väčších nádob. Kvôli kanibalizmu sa odporúča izolovať larvy v menších počtoch.

Keď sa larva zakuklí, ostatné presunieme inam, aby ju nezožrali. Vyliahnuté imágo (dospelý jedinec) potrebuje niekoľko hodín, kým mu vytvrdnú krovky, potom s ním môžeme manipulovať.

Zaujímavosťou je, že ak sa kukla vyvíja pri vysokej teplote, lienka bude takmer celá červená, bez bodiek. Pri nízkej teplote bude naopak takmer čierna.

Ak teda so mnou zdieľate vášeň pre hmyz, rozhodne by ste mali tento experiment skúsiť aj vy. Veľa šťastia v chove!