František Jozef I.
Narodil sa : 18. augusta 1830
František Jozef I. bol rakúsky arcivojvoda, rakúsky cisár a prezident nemeckého spolku z habsbursko-lotrinského rodu, najstarší syn arcivojvodu Františka Karola Habsburského a Žofie Bavorskej.
Pochádzal z Abdery, mesta, kde pôsobil ako mudrc, filozof a učiteľ Leukippos, ktorého bol žiakom a neskôr aj pokračovateľom. Leukippos bol pravdepodobne prvým človekom, ktorý nám podáva jasnú formuláciu zákona kauzality:
"Žiadna vec nevznikne bez príčiny, pretože všetko vzniká na základe nejakej príčiny a nevyhnutnosti".
Pytagoras sa narodil na ostrove Samos, pochádzal z aristokratickej rodiny a už veľmi skoro musel odísť pre svoje názory z vlasti, nakoľko sa nachádzal v konfrontačnom kurze s tyranom Polykratom. Podnikol veľa rôznych ciest (študijných) do vzdialenejších krajín a pravdepodobne sa dostal až do Indie - aspoň mnohé tomu v každom prípade nasvedčuje.
Patrí nesporne k jednej z najfascinujúcejších osobností našej kultúry, mnohí ho dokonca považujú za najväčšieho génia, aký kedy na tejto zemi žil.
Nejednou zo svojich smelých hypotéz a ideí predbehol dobu, v ktorej žil, o stáročia. Jeho osoba reprezentovala niečo tak unikátne, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou v tej kvalite už nikdy nezopakovalo - tento atraktívny, dobre vyzerajúci muž (ešte aj v tomto smere bola príroda k nemu nadmieru velkorysá) bol priam ideálnym stelesnením vynikajúceho renesančného umelca a geniálneho inžiniera-vynálezcu, s priam moderným zmyslom pre techniku.
Priemyselná revolúcia, ktorá vyšla z Anglicka, by sa určite nebola zrodila bez senzačného vynálezu parného stroja, ktorý sa omylom pripisuje Škótovi Jamesovi Wattovi, nakoľko jeho princíp bol už dávno známy.
Prvé správy o možnosti technického využitia pary pochádzajú dokonca už z 1. storočia, ich autorom je Alexandrijčan Herón.
V Anglicku si Thomas Savery nechal patentovať už roku 1698 druh parného stroja, ktorý mohol byť použitý na pumpovanie vody a jeho rodák Thomas Newcomen si potom roku 1712 dal patentovať zlepšené prevedenie tohto stroja. Tieto parné stroje mali však spoločnú nevýhodu - velmi nízky výkon, takže ich bolo možné používať len pri pumpovaní vody v baniach.
Cestujúcemu z konca 18. st. boli k dispozícii v podstate tie isté dopravné možnosti ako cestujúcemu v antickom Ríme alebo v Sokratových Aténach. Mohol ísť peši, nechať sa odniesť v nosidlách alebo cestovať v koči s konským záprahom, eventuálne na koni. Prakticky všetko sa úžasne vyvinulo v týchto vyše dvoch tisícročiach okrem dopravných prostriedkov.
O začiatkoch modernej doby možno povedať, že strojcom jej nového svetonázoru bol Kopernik, ale že naozaj začala až Galileom Galileim.
Každý dobre vie, koľko ťažkostí spôsobila tomuto vynikajúcemu učencovi cirkev, no určite vie málokto, že keď mal štrnásť rokov a trpel ťažkou očnou chorobou, pomýšľal vážne na to, že sa stane mníchom. Bol to však jeho otec, ktorý ho od tohto úmyslu odhovoril.
Otec, sám dobrý matematik a hudobník, chcel, aby syn študoval medicínu. Na univerzite v Pise však mladý muž veľmi rýchlo objavil záľubu v matematike a netrvalo dlho, a mal preštudované celé Euklidove "Základy". Potom už nechcel počuť o ničom inom. Otec napokon privolil, ked sa sám presvedčil o enormných matematických znalostiach svojho syna, aby študoval matematiku.
V dnešnom našom svete perfektne rozvinutej techniky, ktorá je úzko špecializovaná a rozdelená do nespočetných odvetví a kategórií by určite každý z nás poprel akúkoľvek možnú súvislosť medzi bicyklom a gigantickými lietajúcimi dýzovými obrami, typu Jumbo a či Tupolev, vznášajúcimi sa nad našimi hlavami s každodennou samozrejmosťou a nudnou rutinou.
Napriek tomu je bicykel veľmi blízky príbuzný každého lietadla, a otcami tejto príbuznosti sú dvaja Američania - bratia Wrightovci. Obaja boli povolaním bicykloví mechanici, žijúci v Daytone v štáte Ohio. Bola to vlastne až tragická smrť Otta Lilienthala, prvého človeka, ktorý sa vzniesol do vzduchu pomocou lietajúceho prístroja vlastnej konštrukcie, ktorá mimoriadne prebudila ich záujem o lietanie. Išlo tu len o bezmotorový klzák, a maximálna dĺžka letu, ktorú dosiahol, bola 250 metrov. Pri jednom zo svojich pokusov sa Lilienthal zrútil a zabil.
