NEXT GENERATION BLOG

Sú to ochorenia, ktoré postihujú mozog. Zapríčiňujú štrukturálne a biochemické zmeny, alebo zmeny elektrickej aktivity v mozgu, či v mieche. Každé z nasledujúcich ochorení (Alzheimerova,Parkinsonova,roztrúsená skleróza) sa prejavujú napríklad: poruchami pamäte a myslenia, trasom, stuhnutosti svalov, ochrnutím, alebo stratou citlivosti. Zatiaľ je možné tieto symptómy len obmedziť. úlohou vedcov je zistiť ako tieto príznaky zvrátiť.

Alzheimerova choroba

Je neliečiteľná. Postihuje väčšinou jedincov starších ako 60 rokov. Dochádza k odumieraniu mozgovej kôry, a kedže nervové bunky sa nedokážu regenerovať je to nezvratný proces. Ak je mozog postihnutý touto chorobou nadmerné ukladanie istého typu bielkovín vedie k vytvoreniu tzv. neuritických plakov v mozgovom tkanive. Tak sa vytvárajú zhluky degenerovaného tkaniv, ktoré poškodzuje funkcie mozgu.

Príznaky: 

Parkinsonova choroba

Predpona "nano" označuje mierku, v ktorej sa pohybuje najnovší vedecký vývoj: jedna miliardtina metra. Z termínu nanotechnológia sa vyvinul názov pre moderné odvetvie medicíny nanomedicína. Mnoho vedcov sa domnieva, že práve aplikáciou nanotechnológie v medicíne môžme spraviť veľký krok dopredu v oblasti medicíny. Hlavným cieľom použitia tohto špecifického odvetvia je vyvinúť postupy pre liečbu ochorení v tele na úrovni buniek, alebo molekúl. Vyvinuli sa prístroje menšie,než priemer ľudského vlasu a ďalší prevratný vývoj sa očakáva.

NANOTECHNOLÓGIA: 

Najnovšie prístroje vyvinuté v tejto oblasti sú také malé, že ich možno merať len v molekulárnej mierke. Nanotechnológia pracuje v mierke jedného nanometra (10-9 metra). V súčastnosti je jej použitie v optike a biomedicíne. Najdôležitejšie sú nanoprístroje používané na zistenie rakoviny v rannom štádiu. Nanočastice môžu byť 100 až 10 000 krát menšie než je ľudská bunka! Veľkosťou sú podobné väčším biologickým molekulám, napríklad enzýmom. 

NANOČASTICE: 

Tieto častice sú tisíckrát menšie než bodka na konci tejto vety. Vedci Robert Langer a Omid Farokhzad použili nanočastice v boji proti rakovine. Sú tvorené uhlíkovými polymérmi a fungujú ako riadené strely. Táto novinka by umožnila prekonať komplikácie súvisiace s chemoterapiou. Odhad je, že vývoj v tejto oblasti bude dokončený za niekoľko rokov.

Nádcha, či alergia? To je otázka. Kýchanie a slziace oči, vyrážka a dráždenie kože, opuchy a svrbenie sú len niektoré z bežných príznakov alergií, ktoré postihujú milióny ľudí na celom svete. Ale čo napríklad alergia na vodu, modernú technológiu, alebo cvičenie. Je to vôbec možné?

História

V Egypte sa objavila prvý krát astma po opakovanom vdychovaní  kadidla.

Neskôr anglický kráľ  Richard III, ktorý  využil svoju alergiu na jahody  na to, aby sa zbavil nepriateľa tak,  že  ho obvinil z pokusu otráviť ho.

Moderná éra alergiológie sa rozvinula až v 19.str, keď Charles Blackey zistil, že príznaky sezónnej alergickej nádchy sú spôsobené práve peľom tráv.

Srdcom guľkového pera je presne vybrú­sená kovová guľôčka dopravujúca na pa­pier rýchloschnúci atrament.

Vyrába sa z mäkkej alebo nerezovej oce­le s priemerom 1 milimeter (zabrúsenej s presnosťou na niekoľko milióntin mili­metra) alebo zo zlúčeniny volfrámu a uhlíka, ktorá tvrdosťou nezaostáva za diamantom.

Stáročia sa náplne ceruziek vyrábali z olo­va. Starí Egypťania, Gréci a Rimania pou­žívali malé olovené kotúčiky na linajkovanie hárkov papyrusu. Do nich potom pí­sali štetcom a atramentom. Európski umelci už v 14. storočí používali olovené, zinkové alebo strieborné tyčinky na kres­by svetlosivej farby. Hovorí sa im kresby striebornou ceruzkou. V 16. storočí po­tom Conrad Gesner zo švajčiarskeho Zúrichu vo svojej Rozprave o skamenelinách popísal tyčinku na písanie s dreveným obalom.

Hoci sklená stena elektrickej žiarovky nie je o nič hrubšia než papier tejto stránky, nepraskne ani pri drvivom zovretí či pri silnom tlaku počas nasadzovania do objímky.

Za vynález batérie vďačíme anatomickým pokusom v osemdesiatych rokoch 18. storočia, keď si Luigi Galvani, profesor anatómie na bolonskej univerzite, všimol mykajúce sa nôžky mŕtvych žiab zavesených na hákoch mriežky. Nesprávne usúdil, že ich pohyb spôsobuje akási „zvieracia elektrina“.

Podstatou ľudského vnímania plynutia času sa zaoberajú vŕtači ľudskej psychiky až do dnešných dní. Čo sa za rýchlosťou ubehnutia nášho dňa vlastne skrýva? Všetci to predsa poznáme, ako rýchlo nám uteká čas cez prázdniny a ako pomaly počas školského roka. Ako je to možné? Je to len zdanie? To teda určite nie, má v tom totiť prsty najzložitejšia štruktúra na tejto Zemi - náš mozog.