Jeden z najväčších psychológov a zakladateľ psychoanalýzy sa narodil v meste Príbor na Morave. Keď mal štyri roky, presťahovali sa Freudovci do Viedne, kde prežil prevažnú čast života. Už ako žiak a študent prejavoval mimoriadne nadanie a mal veľmi blízky vzťah k svojej matke, ktorá mu neprestajne dávala najavo, že v ňom vidí a cíti budúceho génia.
Napriek tomu absolvoval svoje lekárske štúdium so značnou nechuťou. Oveľa neskôr - po štyridsiatich rokoch lekárskej praxe - sa vyjadril, že vždy mal pocit, že nikdy nebol lekárom v skutočnom slova zmysle. Medicínou si len zarábal na živobytie (mal šesť detí) a naozaj žil len vtedy, keď celé noci pracoval a písal svoje psychologické knihy.
Freud sa zbytočne pokúšal predĺžiť si svoje štúdium, pretože sa chcel preorientovať na fyziológiu; jeho chudoba a plány oženiť sa s dievčinou ešte chudobnejšou ako bol sám, ho prinútili rezignovať a prijať miesto v jednej viedenskej nemocnici.
Už ako mladý sedemnásťročný chlapec bol neobyčajne silnou a húževnatou osobnosťou. V tomto čase sa sám naučil španielsky, aby mohol čítať Cervantesa v origináli. Jeho humanistické a hlboko filozofické myšlienky mali veľkú duševnú hĺbku už počas jeho štúdií.
Spočiatku Freud vykonával anatomické výskumy mozgu, roku 1885 začal pracovať v Paríži u neurológa Jeana Charcota a zaoberal sa úkazmi hypnózy a hystérie. Stretnutie s týmto mužom mu dalo rozhodujúce impulzy do ďalšieho života.
V nasledujúcom roku si otvoril prax vo Viedni a roku 1893 vyvinul spolu s Breuerom katarznú metódu k uvoľňovaniu a oslobodeniu sa z nespracovaných traumatických zážitkov.
O dva roky neskôr sa uviedol ako autor svojou prvou prácou "O psychických mechanizmoch hysterických fenoménov". Nasledujúca kniha "Výklad snov" vychádza roku 1900 a je jednou z jeho najdôležitejších prác, čerpá z nej aj pri vypracovávaní svojej teórie psychoanalýzy. V tom čase jej však skoro nikto nerozumel; pri náklade len 600 výtlačkov trvalo vyše desať rokov, kým bola rozpredaná.
Teóriou o snoch položil Freud základný kameň celej psychoanalýzy a definoval pojem podvedomia a nevedomia. Sen je pre neho okrem iného i strážcom spánku.
Ďalšou jeho vynikajúcou prácou je "Psychopatológia všedného života". Táto práca dokázala v menej mysterióznej oblasti, ako ju opisovala jeho predošlá kniha o snoch, správnosť psychoanalytického modelu, konštruovaného pre fenomenológiu snov a hystérie. Jej osnova je podobná ako vo "Výklade snov", ale po teoretickej stránke je jednoduchšia a laikovi ľahšie zrozumiteľná. Aj Freud sám pri prednáškach o psychoanalýze používal pre laikov príklady z tejto práce.
V roku 1907 dochádza k jej ďalšiemu vydaniu, a tu sa objavuje veľa doplnkov týkajúcich sa poverčivosti človeka. Jeho postoj k tejto psychologickej problematike je čisto racionálno-vedecký. Freud hovorí, že poverčivosť je realitou ľudskej existencie a že psychoanalýza je v stave podať k tomu logické argumentatívne vysvetlenie. Nie je bez zaujímavosti, že aj sám Freud má silný komponent poverčivosti, ktorý však drží v šachu svojím nadmerným racionalizmom. Ostatne vždy sa k tomu aj sám priznával.
Ešte roku 1902 založil vo Viedni psychologický diskusný krúžok, ktorého členmi boli aj Alfréd Adler a C.G. Jung, neskôr psychológovia svetového mena. Obzvlášť s podstatne mladším Jungom ho spájalo intenzívne priateľstvo, napokon sa však rozišiel s oboma.
Veľmi prekvapujúco znejú závery Freudovej teórie determinizmu:
Skutky a činy, ktoré pripisujeme buď náhode alebo našim slobodným rozhodnutiam, nie sú v skutočnosti ničím iným ako mechanickým priebehom, ktorý spôsobuje a iniciuje naše nevedomie.
Zaujatím tejto pozície Freud vlastne popiera existenciu našej slobodnej vôle! O náhode tvrdí, že existuje len v materiálnom svete, nikdy ale nie vo svete psychickom, a teda ani vo svete snov - tam je podľa neho všetko striktne determinované!
Úžasne dôležitú úlohu zohral Freud ako sexuológ. Začiatky tejto jeho činnosti boli nesmierne obtiažne a nebezpečné, veď vtom čase ešte ovládala sexualitu represívne ju tabuizujúca viktoriánska, puritánska morálka.
Dielo Sigmunda Freuda je také obsiahle, že tu možno z neho uverejniť len nepatrný zlomok. To, čo tento muž vytvoril, je ešte tým obdivuhodnejšie, že trpel viac ako dvadsať rokov ústnou rakovinou a musel sa podrobiť vyše tridsiatim operáciám.
Podľa Freuda bolo hlavným impulzom každého ľudského snaženia a každej ľudskej aktivity libido, ku ktorému neskôr pripojil ešte aj pud sebazáchovy. Tieto pudy, a či motorické pohony človeka, vychádzali z najvzdialenejších hĺbok ľudského nevedomia.
Život dospelého videl zakódovaný alebo priamo odvodený z jeho detskej biografie, to značí, že človek bol determinovaný svojimi detskými skúsenosťami. U dieťaťa zohrával významnú úlohu oidipovský komplex a jeho silná intenzita mohla veľmi nepriaznivo ovplyvniť život dospelého.
Freud bol aj autorom veľmi komplexných teórií o neuróze a psychóze a napísal tiež množstvo prác z oblasti davovej psychológie, mytológie a náboženskej psychológie.
Jeho dielo mimoriadne silno ovplyvnilo spoločnosť a jej etiku, a prispelo veľkou mierou k úplne novým pohľadom na sexualitu.
Na sklonku života odchádza z Viedne do Anglicka, pretože ako Rakúšan židovského pôvodu sa obával zlovôle nacistov.
