Senný nálev je taká mikrofarma , ktorý v biológii používame na pestovanie predovšetkým prvokov (Protozoa) aby sme ich potom hodili pod mikroskop a čučali na nich ako na zjavenie . Príprava je veľmi jednoduchá, následné použitie tiež a preto to je super pomôcka pre laboratórne práce v školách.
Prečo sa nálev pripravuje?
Kmeňe nálevníkov, ktoré chceme vypestovať dokážu tvoriť takzvané cysty, svoje puzdrá, umožňujúce prečkať nehostinné podmienky a nevadí ani keď k úplnému vyschnutiu. Tieto cysty sa nachádzajú všade v prírode a za priaznivých podmienok „zázračne ožijú“a prejdu z kľudového štádia cysty do štádia žijúceho organizmu. Stačí preto odobrať vzorky pôdy a rastlín, kde je pravdepodobný výskyt cýst a obnovením priaznivých podmienok prvoky umelo "prebudiť" a potom pozorovať.
Ako na to?
Zober pohár na zaváranie, nasyp napr. seno, hlinu, zmes zalej vodou z mláky alebo z rybníka a polož na svetlé a teplé miesto. Za 4 dni sa začnú diať s nálevom žiadúce premeny, začne hniť , smrdieť a do týždňa sa objavia prvé organizmy. Doporučuje sa , nechať ich v kľude ešte aspoň 2 týždňe a potom šup s tým pod mikroskop.
Pozorovanie našich nálevníkov
Potom čo nálev dostatočne odstál a „vykvasil“, môžeme pipetou naniesť vzorku na podložné sklíčko a sledovať živé nálevníky. Čo uvidíme? Napríklad črievičku končistú, bôbovku, šibavca, vírivku, cicavku, lozivky, slávinky. Nálevníky sa živia baktériami, riasami a niektoré sú dravé.
Čo sú to zač?
Nálevníky sú jednobunkové organizmy, ktoré žijú prevažne v sladkých vodách – sú indikátorom znečistenia. Určite uvidíš, že majú na tele brvy, ktoré slúžia na pohyb, ale aj priháňanie potravy k bunkovým ústočkám. Keď sa potrava dostane do nálevníka, vytvorí sa tzv. potravová vakuola – potrava sa uzavrie a putuje cez celú bunku a počas tohto pohybu sa potrava rozkladá pôsobením enzýmov. Nestrávené zvyšky potravy sú vyvrhnuté v oblasti, ktorý voláme bunkový ánus.
Predpokladá sa, že prvoky vznikli z organizmov podobných baktériám; samotný proces trval milióny rokov.