Bez ropy si dnes nevieme predstaviť život. Nie nadarmo ju voláme čierne zlato.Ako sa vlastne ropa z morského dna a zo zeme ťaží?
Na razenie ropných vrtov sa používajú špeciálne tvrdené hroty, ktoré prevrtajú všetko, čo im príde do cesty. Na cestu "do stredu Zeme" sa používa oceľový alebo diamantový hrot, ktorý sa nasadí na koniec pevnej sústavy oceľových tyčí, poháňanej motorom, ktorá rotuje a prebíja si cestu cez zemský plášť.
Do vrtu sa vnáša materiál - tzv. vrtná kaša, ktorá vytláča vyvŕtané horniny na povrch. Táto kaša je zmes chemikálií a vody, ktorá vynáša odkrojenú horninu a ochladzuje vrtnú hlavicu.
Ako hrot postupuje zemským plášťom, je potrebné po každých deviatich metroch k oceľovej sústave tyčí pridať ďalšiu tyč a to jednoduchým mechanickým systémom. Obruba na jej konci zapadne na vrtnej plošine do rotujúcej dosky ako kľúč do matice. Keď sa pridáva ďalšia tyč, ostatné pospájané tyče sa zdvihnú, obruba sa odstráni, nová tyč sa pripojí na vrtné zariadenie, obruba sa vráti na pôvodné miesto a vŕtanie pokračuje ďalej. Ak na vašej záhrade niekedy vrtali studnu tak je to podobný systém.
Podľa druhu horniny sa vrtný hrot občas vymieňa. Tyče je potrebné z vrtu vytiahnuť, systém rozobrať na kusy dlhé 27 metrov a poukladať na vrtnej plošine. Ak je vrt hlboký, celá táto procedúra môže trvať aj 10 hodín. Aby sa steny vrtu nezosunuli a nezasypali už vyvrtanú rúru, vkladajú sa do vrtu oceľové rúrky. Priemer takého vystuženia sa s pribúdajúcou hĺbkou vrtu zmenšuje a môže sa pri vrte hlbokom 4,5 kilometra zmenšiť z priemeru 76 centimetrov na povrchu na priemer 18 centimetrov na dne.
Pri natrafení na ropu, zohrá svoju úlohu vrtná kaša, ktorá svojou hmotnosťou zabráni úniku ropy. Na vrchole oceľového obloženia je umiestnený špeciálny ventil, ktorý, nedovolí rope vytrysknúť a je teda akousi poistkou, keby vrtná kaša zlyhala a ropu prepustila na porvrch. Rýchlosť hĺbenia ropného vrtu závisí od typu horniny, ktorou vrtná hlavica prechádza a môže sa pohybovať od 30cm za hodinu do 60cm v ideálne mäkkej hornine. Keď je hĺbenie vrtu dokončené a vrt je vystužený oceľovými rúrkami, spustí sa doň perforačné delo, ktoré nesie malé nálože. Ich odpálením sa prederaví oceľový plášť obloženia a hornina na dne vrtu. Vznikajú otvory, ktorými potom do vrtu prúdi ropa. Neskôr sa použijú elektrické alebo mechanické pumpy. Efektívnosť ťažby je dosť malá, napriek technickému pokroku sa len zriedkavo podarí vyťažiť z ložiska viac ako 50 % ropy.
Ako objavujeme nové ropné ložiská
Jedného dňa sa doterajšie ropné ložiská vyčerpajú a ja dúfam, že to bude čoskoro. Už teraz sa vo veľkom hovorí o alternatívnych zdrojoch energie a je to dobre. Určite budeme viac používať vodík a elektrinu. Najviac je na tom potešiteľný fakt, že krajiny OPEC náš už nebudú držať v šachu a pravdepodobne dôjde k energetickej revolúcii. Ropu budeme stále potrebovať na množstvo iných produktov, najmä plastov a hnojív. Preto bude potrebné objaviť nové ropné polia, ktoré sa pravdepodobne budú nachádzať v menej dostupných oblastiach.
Na miestach, kde príroda vytvorila ropné polia sa museli stretnúť tri základné podmienky. Musela tam existovať vhodná sedimentačná hornina (z ktorej ropa vznikla), vhodná porézna hornina (v ktorej sa hornina uskladnila) a nepriepustná hornina, ktorá ako vrchnák ropné ložisko pokryla.
Sedimentačná hornina vznikla z tiel mrtvych živočíchov a rastlín, ktoré sa pomalým tepelným rozkladom za milióny rokov premenili na ropu a zemný plyn. Porézna hornina do seba ako špongia nasiakla ropu a nepriepustná hornina ropné ložisko prikryla ako sarkofág.
Geológovia sa pri hľadaní nových ropných nálezisk zameriavajú na tieto tri druhy hornín. Používajú pri tom rôzne vedecké metódy, ako napríklad meranie magnetizmu (robí sa to z lietadiel) a gravitácie. Metóda merania magnetizmu je založená na tom, že každá hornina má špecifické magnetické parametre, pomocou ktorých možno horninu identifikovať.Z nameraných hodnôt sa potom zostaví mapa podložia. Ďalším pomocným faktorom je hustota horniny, ktorý sa využíva pri gravitačnom meraní. Vychádza sa pritom z porovnávanie hustoty rôznych vrstiev hornín. Používa sa pritom gravimeter – prístroj, ktorý meria zmeny gravitácie s presnosťou jednej stomilióntiny zemskej príťažlivosti. Dáta potom spracuje počítač a výsledky vyhodnotia geólógovia. V oblastiach s dobrými výsledkami sa robia detailné testy.
Drobnými explóziami alebo vibráciou na zemskom povrchu sa do vnútra Zeme vysielajú vlny, ktorých rýchlosť sa líši podľa druhu horniny. Ak taká vlna narazí na rozhranie dvoch hornín, odrazí sa od neho. Jej návrat sa sníma mikrofónmi a zaznamenávajú sa prístrojmi. Aj keď je táto metóda veľmi spoľahlivá a získané výsledky nádejné, nedá sa nikdy s istotou tvrdiť, že sa v hĺbke naozaj skrýva ropa. Je veľmi ťažké presne predpovedať, či hornina ropu zachytila, alebo či ropa horninou len presakuje.
