A. Lutonského 716/11, Liptovský Mikuláš 031 01, SR
0911 803 335   

Planéty slnečnej sústávy - Merkúr

Planéty slnečnej sústávy - Merkúr

Planéta Merkúr je najbližšie k Slnku. Je to prehriata, takmer dokonalá, guľa s riedkou atmosférou, letiaca vesmírom a spaľovaná žiarou Slnka.

Za veľmi riedku atmosféru môže slabá gravitácia planéty a tiež bombardovanie slnečným vetrom, keďže planéta je veľmi blížko k Slnku. Nemá žiadny mesiac. Donedávna jediná sonda, ktorá ho navštívila a nafotografovala približne polovicu planéty (cca 10 000 snímok), bola v roku 1974 Mariner 10. V súčasnosti sa na výskume podieľa sonda MESSENGER, ktorá bola po troch preletoch v marci 2011 navedená na obežnú dráhu okolo planéty.

 Deň tam trvá asi tri pozemské mesiace (to je rekord v rámci slnečnej sústavy) a počas tohto obdobia je Merkúr taký horúci (+440°C), že by sa na jeho povrchu roztopilo aj cín alebo olovo. V noci je však chladnejší ako ľadový Jupiter (-180°C). Priemerná povrchová teplota je +179 °C .Merkúr má medzi planétami slnečnej sústavy ešte jeden rekord a to je najkratší rok – obieha okolo Slnka najrýchlejšie zo všetkých planét.

Hoci je Merkúr najbližšie k Slnku, nie je to najhorúcejšia planéta. Teplotný rekord patrí Venuši, ktorá je od Slnka síce ďalej, ale výrazne sa zohrieva vďaka silnému skleníkovému efektu.

Merkúr je malá planéta (jeho priemer je 38 % priemeru Zeme), je  ešte menší ako dva  mesiace v slnečnej sústave - Ganymedes Jupitera a Titan Satuma.

Povrch Merkúra veľmi starý, nezmenený počas milionov rokov.Je husto posiaty krá­termi, a tým sa veľmi podobá povrchu Mesiaca.  Sú dôkozom mnohých zrážok s planétkami a meteoritmi počas prvých niekoľko sto miliónov rokov po vzniku slnečnej sústavy. Hladké oblasti medzi krátermi na tejto planéte svedčia o tom, že Merkúr bol v minulosti vulka­nicky aktívny. Muselo to však byť v začiatkoch vzniku slnečnej sústavy - neskôr by boli prúdy lávy zaplnili zbombardované oblasti, ktoré ostali po dopadoch veľkých telies na jeho povrch.

Vzáialenosť Merkúra od Slnka sa mení na rôznych úsekoch jeho obežnej dráhy. Z jeho povrchu by sa Slnko zdalo byť 1,5-krát väčšie, keď je Merkúr k nemu najbližšie, ako keď je od neho najďalej.

Merkúr nemá prakticky žiadnu atmosféru, ktorá by odrážala slnečné svetlo, preto je tam obloha vždy čierna.

Hoci je Slnko na oblohe tri zo štyroch mesiacov, niektoré z najhlbších kráterov sú v tme niekoľko miliárd rokov. Merkúr je druhá najhustejšia planéta (asi 5 400 kg/m3), takže musí mať veľké kovové, pravdepodobne železné jadro. Železo mení svoj objem podľa zmeny teploty oveľa výraznej­šie ako kameň. Keď sa horúce jadro počas stoviek miliónov rokov po vzniku planéty ochladzovalo, začalo sa zmenšovať. Tvrdá kôra jadra sa uvoľňovala a zvráskavela ako šupka na vysušenom jablku. Tieto zvráskavené hrebene sa nazývajú brázdy. Takéto brázdy môžeme nájsť po celom povrchu planéty. Napríklad Brázda discovery  dosahuje výšku 3 km a tiahne sa do dĺžky približne 500 km.

Dominantnou črtou Mcrkúra je depresia Caloris basin. Je to starý kráter naplnený lávou s prieme­rom asi 1300 km, čo je štvrtina priemeru planéty. Tento kráter pravdepodobne vznikol tak, že do Merkúra narazilo obrovské teleso s priemerom asi 100 km. Otrasové vlny z nárazu sa pohy­bovali všetkými smermi po celom povrchu planéty a keď sa stretli na opačnej strane, vytvorili spleť hrebeňov. Keď sonda Mariner 10 fotografovala Merkúr, polovica Caloris basin bola v tme, takže neexistujú žiadne úplné zábery.

Merkúr možno len veľmi ťažko pozorovať, pretože sa príliš nevzďaľuje od Slnka a je teda väčšinu roka na dennej oblohe t.j. spolu so Slnkom. Voľným okom vyzerá ako pomerne jasná, žltá, neblikajúca bodka strácajúca sa v žiare Slnka na svitaní, alebo za súmraku.

Vzhľadom na to, že Merkúr je vnútorná planéta, z nášho pohľadu môžeme pozorovať jeho fázy podobne ako pri Venuši, alebo Mesiaci. Okrem fáz sa však malým ďalekohľadom nedá pozorovať nič. Niekedy sa Merkúr dostane presne medzi Zem a Slnko a vtedy môžeme pozorovať prechod Merkúra popred slnečný disk.

Ohodnoťte tento článok:
Planéty slnečnej sústávy - Venuša
Ako si pripraviť senný nálev na pozorovanie prvoko...
 

Účet blogera


Najaktívnejší blogeri

  • Patrik Hyll
    5 625 Bodov
  • Ulrich
    4 881 Bodov
  • Lukáš Janáčik
    4 647 Bodov
  • Janko
    1 676 Bodov
  • Dodo Farkaš
    1 174 Bodov
  • Martin Majtán
    693 Bodov
  • Natália Andrašková
    457 Bodov
  • Michal Chovanec
    455 Bodov
  • Adam Hančák
    353 Bodov
  • Lenka Baranovičová
    341 Bodov
 

Najčítanejšie články

Patrik Hyll
08. marec 2015
Biológia
V dnešnom blogu Vám ukážem že zvieratá nie sú len roztomilé, ale niektoré druhy aj poriadne škaredé. Matka príroda sa naozaj vyhrala do sýtosti, niektorých obdarovala priam neuveriteľnou roztomilosťou...
Hodnotiť:
34124 x čítané
Prochy
11. október 2014
Prečo je to tak
Keď hodíme kameň do jazera, okamžite začne klesať na dno. Drievko pláva na hladine. Niektoré veci sa potopia, iné sa len zľahka ponoria. Od čoho to závisí?...
Hodnotiť:
27326 x čítané
Lenka Baranovičová
05. marec 2015
Biológia
Asi každý má rád motýle, aj ja. Ale mám medzi nimi pár obľúbených druhov, ktoré sú niečím výnimočné v porovnaní s ostatnými. Dnes by som vám chcela povedať o šiestich z nich....
Hodnotiť:
26663 x čítané