RENESANCIA
Obdobie konca 14. a 16. storočia, hovoríme aj o prelome stredoveku do novoveku. Je to obdobie
viachlasu, obdobie, v ktorom sa začína písať rovnako vokálna (spievaná) a inštrumenálna
(pre hudobné nástroje) hudba. V kostoloch zneli viachlasné omše a motetá, na hradoch sa spievali
šansóny a madrigály. Z hudobných nástrojov bola obľúbená lutna. Pri viachlase v renesancií
Reč a hudba sa vyvíjali súčasne. Dôkazom toho sú reč a spevy dnešných primitívnych kmeňov v Afrike, Ázií, Austrálií a v Južnej Amerike. Reč a hudba (spev) ako taká sa začali rozvíjať v praveku, asi 40 000 rokov pred našim letopočtom. Spočiatku slúžila len na dorozumievanie sa, neskôr spĺňala magickú a obradnú funkciu. S hudbou sa súčasne vyvíjali aj hudobné nástroje. Najstaršie boli jednoduché hrkálky a zložitejšie blanozvučné bubny. Najstaršie dychové nástroje boli vyrobené z dreva a kosti zvierat, poprípade iného dostupného materiálu. Prvým strunovým nástrojom bol lovecký luk, neskôr hudobný luk.
STAROVEKÉ NÁRODY
Umenie kedysi a dnes:
Paleolit - 60 000 r.pnl. - 12 000 r.pnl.
Prvé umelecké prejavy človeka pochádzajú z obdobia staršej doby kamennej. Sú to hlavne odtlačky rúk. Vznikali odtláčaním rúk natretých prírodnými farbami na povrch jaskýň, alebo fúkaním tekutiny rozpustenej v ústach na ruku priloženú na podklad (fixír). Známe sú aj nástenné jaskynné maľby (jaskyne vo Francúzsku a Španielsku ako Lascaux, Altamira..) zobrazujúce zvieratá graficky a plošne radené za sebou, či nad seba. Sú to zobrazenia bizónov, býkov, divých koní a.i. Niekedy ich zobrazovali aj s vnútornosťami, čo značilo o dobrej znalosti ich anatómie. Maľby vytvárali najmä za účelom zabezpečenia hojného úlovku (takto "ovládali" zvieratá).
Ľudia sa živili lovom a zberom lesných plodovVládlo mnohobožstvo - polyteizmus. Uctievali prírodné sily (boh hromu..). V paleolite boli tieto náboženstvá:Totemizmus - uctievanie predka, vytesaného do totému.Fetišizmus - uctievanie fetišov - vecí zosobňujúcich božské sily.Animizmus - uctievanie duše - anima (alebo aj kult mŕtvych).Rodové zriadenie je matriarchát - uctievanie ženy - matky. Preto sa nám zachovali z tohto obdobia sošky venuší - napr.: Viestonická (Věstonická), Moravianská, Mentónska. Majú dekoratívne jednoducho vyriešenú hlavu, zakrpatené ruky a nohy, hlavné sú znaky materstva.Ďalej sa používali dostupné materiály, ako kosti, kamene , mušle, ulitníky, kly.... zhotovovali ozdoby- náhrdelníky, náramky...
Prvý roľníci (10 000-4000):
Minimálna mzda ako východisko
Minimálna mzda je rovnako rozporuplným pojmom, ako rovnosť či spravodlivosť. Ekonómovia sa v určitom čase zhodovali v názore, že minimálna mzda pôsobí rovnako, ako iné regulačné mechanizmy zabraňujúce dosiahnutiu rovnováhy na trhu. V ostatnom čase však skôr pribúdajú názory, že je to práve minimálna mzda, ktorá môže do určitej miery zmierniť osud chudobných či znížiť nerovnosť. Zákonom stanovená minimálna mzda zakazuje zamestnávateľom platiť zamestnancom menej, ako je stanovená hodinová sadzba. Argumentom proti zákonom stanovenej minimálnej mzde je, že odvrátenou stranou tohto zákona je to, že zamestnávatelia zamestnávajú menej pracovníkov, čo následne vedie ku zvyšovaniu nezamestnanosti. Okrem toho to vedie aj k nespravodlivosti v tom zmysle, že zamestnanci, ktorí si zachovajú svoje pracovné miesta, si zarobia viac než predtým a to práve na úkor tých prepustených. Na druhej strane to však neznamená, že zostávajúci zamestnanci budú za každých okolností zarábať viac než predtým. To vo významnej miere závisí od dopytu po práci. Ak je dopyt nižší, pracujúci si zarobia menej; ak je dopyt po práci vyšší, zarobia viac, ako keď je stanovená minimálna mzda. Dobre stanovená minimálna mzda môže poskytovať stabilitu, istotu, podporovať rast zainteresovanosti a tým i produktivity a pomôcť redukovať chudobu. Minimálna mzda bola pôvodne zavedená za účelom zlepšiť pracovné podmienky a tým i postavenie pracovníkov, najmä robotníkov v tých sektoroch, kde boli z rôznych dôvodov veľmi zle platení. Na Novom Zélande a v Austrálii boli minimálne mzdy vo vybraných odvetviach stanovené už na prelome 19. a 20. storočia. Po druhej svetovej vojne sa realizovali tri rôzne prístupy. Škandinávske krajiny, Nemecko, Rakúsko, Taliansko a Švajčiarsko stanovujú minimálnu mzdu vo veľmi obmedzenom rozsahu iba pre okrajové kategórie zamestnancov. Veľká Británia a Írsko stanovujú minimálnu mzdu v tých odvetviach, kde chýbajú odborové štruktúry a mzdy sú neprimerane nízke. USA, Kanada, Japonsko, Luxembursko, Francúzsko a Holandsko zdôvodňujú stanovenie minimálnej mzdy potrebou vytvorenia rovnakých podmienok pre podnikanie. V mnohých rozvojových krajinách reálna minimálna mzda sa natoľko znížila, že stratila svoju relevanciu. Minimálna mzda môže do určitej miery poskytovať stabilitu, posilňovať väzbu pracovníkov na prácu, podporovať rast produktivity a pomáhať redukovať chudobu.
)
Problém nerovnosti nadobúda na význame obzvlášť v súvislosti s narastajúcou chudobou a nezamestnanosťou v globalizovanom svete. Ide o problém, ktorý zasahuje do všetkých oblastí spoločenského života, predovšetkým však do ekonomickej a sociálnej sféry, ale je aj problémom etickým, psychologickým, vzdelanostným. Dotýka sa aj takých dôležitých oblastí, ako je daňový systém, sociálne dávky, minimálna mzda.
)
GLOBÁLNE PROBLÉMY ĽUDSTVA
POPULAČNÁ EXPLÓZIA, PREĽUDNENIE ZEME 21.STOROČIE
RAST A VÝVOJ OBYVATEĽSTVA
Aj veda a vedci dokážu byť nebezpečný. Presvedčil sa o tom aj tento vedec, ktorý predstihol svoju dobu, a tak si svoj významný objav nedokázal vychutnať. Stačilo by mu iba pár rokov a teraz by bol veľmi známy.
