POPULAČNÁ EXPLÓZIA, PREĽUDNENIE ZEME

GLOBÁLNE PROBLÉMY ĽUDSTVA

POPULAČNÁ EXPLÓZIA, PREĽUDNENIE ZEME 21.STOROČIE

RAST  A VÝVOJ OBYVATEĽSTVA

• doteraz na Zemi žilo celkovo 60 – 80 mld. ľudí (približne).
• súčasný počet (7,6 miliárd obyvateľov) predstavuje z nich 5 – 8 % a zároveň je to najpočetnejší stav obyvateľstva v celom jeho vývoji

• Faktory rastu:
  • zdroje a využívanie prírodného bohatstva
  • objavenie a použitie vedeckých poznatkov
  • nové technické objavy
  • ekonomický rozvoj

• Faktory spomaľovania rastu až úbytku obyvateľstva
  • epidémie
  • vojny
  • hladomory
  • rasové prenasledovanie
  • prírodné katastrofy

Priemerný vek

Okrem prirodzeného prírastku obyvateľov sa na jeho raste bude podieľať i predlžovanie strednej dĺžky života

- na začiatku letopočtu sa odhaduje, že bola 20 – 40 rokov

- v 19. st. sa zvýšila na 30 – 40 rokov

- v súčasnosti dosahuje stredná dĺžka života okolo 50 – 65 rokov v menej rozvinutých krajinách

a 70 – 90 rokov v rozvinutých krajinách.

Predpokladá sa, že vyrovnanie týchto úrovní nastane koncom 21.st. na úrovni

75 – 85 rokov.

Preľudnenie planéty (prekročenie hranice?!)

Vyše sto rokov zamestnáva ľudstvo otázka preľudnenia Zeme. Je situácia skutočne taká alarmujúca? Osídlená je predsa len jedna tretina súše. Jadro problému treba hľadať niekde úplne inde. Čo sa týka priestoru, tak planéta Zem nás dokáže prijať ešte oveľa viac. Je nutné sa však zamyslieť nad tým, o aký život pôjde.

Dátum 1.11.2011 sa zapísal do histórie. Štatistici zverejnili tú “úžasnú novinu”, že na svete je rovných 7 miliárd obyvateľov.

 Populačná explózia nastolila aj problém zakladania rodín. Štát môže odporučiť plánované rodičovstvo, no nikdy by nemal porušovať ľudské práva. Svoje by o tom vedela rozprávať Čína, ktorá povoľuje v rodine iba jedno dieťa a porušenie tohto nariadenia prísne trestá 

Zem síce dokáže prijať ešte omnoho väčší počet ľudí, no viete si predstaviť život na púšti, v pralese, na úpätiach hôr alebo v samotnom oceáne? Riešením hádanky o preľudnení ľudstva nie je hustota zaľudnenia, ale počet obyvateľov k pomeru  kapacity a dostupnosti zdrojov, ktoré udržujú priemer kvalitného každodenného života. Inak povedané, o preľudnení môžeme hovoriť, ak sa populácia nedokáže udržať pri živote – uživiť tak, aby celkom nevyčerpala neobnoviteľné zdroje.

Hoci až na 90% povrchu planéty nenájdeme človeka, aj tak hlasno a nepretržite bliká varovná kontrolka. Afrika za začína v istých častiach preľudňovať preto, lebo úrodná pôda a pralesy „padajú“ (sú vyrubované) obrovským tempom a nikto ich tu neobnovuje.

Aj každá bohatá krajina na sveta sa pokladá za preľudnenú, pretože jej vyschýna zlatý prameň a topí sa ľad pod jej nohami.

S určitosťou teda môžeme tvrdiť, že svet je preľudnený.

„Preľudnenie je striktne definované ľuďmi, ktorí okupujú svoj priestor a chovajú sa tak, ako sú zvyknutí – podobne ako zvieratá na pastvinách a nie ako hypotetická skupina, ktorá by ich mohla nahradiť,“

vyjadril sa už v roku 1982 Paul Ehrlich.

„Pri počte sedem miliárd existuje už len 10-percentná šanca, že ľudská civilizácia sa vyhne obrovskej humanitárnej katastrofe,“

Minulosť VS Súčasnosť 

 Situácia je skutočne alarmujúca i z toho pohľadu, že počet obyvateľov Zeme (ak rátame aj s prvými zdokumentovanými archeologickými aktivitami človeka moderného typu) dosiahol 1 miliardu za mnoho desiatok tisíc rokov. Potom nastala neuveriteľná explozívna reakcia a počet vzrástol na 6 miliárd za 200 rokov.

Vývoj od začiatku nášho letopočtu až do neskorého stredoveku priniesol mnohé vojny sprevádzané hladom a epidémiami. Napriek vysokému počtu narodených detí sa iba malá časť z nich dožila dospelosti a aj dospelí ľudia zomierali pomerne mladí. Preto sa až do polovice 18. storočia zvyšoval počet obyvateľov sveta iba veľmi pomaly. Asi do roku 800 n. l . sa svetová populácia udržiavala zhruba na úrovni 200 miliónov ľudí.  Trvalo viac ako 16 storočí, kým sa zdvojnásobil. Prelom v raste počtu obyvateľov sveta priniesol začiatok priemyselnej revolúcie v 18. storočí. Najväčšmi však vzrástla v 20. storočí. Približne odvtedy sa dá hovoriť o populačnej explózii – procese, ktorý v niektorých častiach sveta trvá aj teraz.

Vývoj počtu obyvateľov v minulosti

Veľmi ťažko možno zistiť počet obyvateľov v najstarších obdobiach, pretože sa nezachovali žiadne údaje. Počet obyvateľov v tých časoch sa preto odhaduje najmä na základe archeologických nálezov. Najstaršie odhady siahajú do poslednej doby ľadovej. Pred 20 000 rokmi žilo na našej planéte asi niekoľko 100 000 obyvateľov. Pred 10 000 rokmi sa ich počet odhaduje už na niekoľko miliónov.

Vývoj počtu obyvateľov sveta v rokoch 1650 – 1999

 1650   -   0, 5

1850   -   1

1930   -   2

1960   -   3

1976   -   4

1987   -   5

1987   -   6

Vývoj počtu obyvateľov v súčasnosti

Počet obyvateľov Zeme v porovnaní so začiatkom letopočtu sa zdvojnásobil až v 18. st. Približne v roku 1820 dosiahol už miliardu. Odvtedy sa rýchlosť rastu počtu obyvateľov zvyšuje. V roku 1900 dosiahol 1,6 miliárd, v roku 1960 3 miliárd. A v súčasnosti vyše 7 miliárd.  

Ročný prírastok obyvateľstva zeme je 12 – 13 %

 ( t.j. asi 80 miliónov ľudí ročne).

Ustavične prebiehajú nezadržateľné zmeny životné štýlu, ktoré sa, žiaľ, uberajú väčšinou tým negatívnym smerom.

Pôrodnosť (Natalita)

Predstavuje počet narodených za určité obdobie, zvyčajne za jeden rok. Najčastejšie sa vyjadruje v promile, udáva počet narodených v prepočte na 1000 žijúcich obyvateľov. V rozličných častiach sveta je pôrodnosť značne rozdielna. Veľmi nízka pôrodnosť je v západnej Európe, Severnej Amerike a Austrálii. Veľmi veľa detí sa rodí v menej rozvinutých krajinách sveta. Najvyššia pôrodnosť je v súčasnosti v takmer celej Afrike, Latinskej Amerike a juhovýchodnej Ázii.

Slovensko:

Úhrnná plodnosť, čiže počet detí na jednu ženu, sa v roku 1992 prepadla pod hodnotu 2,0 a odvtedy postupne klesá až na súčasnú hodnotu 1,239 (rok 2006). Do roku 2025 by sa mala zdvihnúť na hodnotu 1,6. Čistá miera reprodukcie v roku 2006 bola 0,596. Priemerný vek pri pôrode by sa mal zvýšiť zo súčasných 27,9 rokov (2006) na 29,2 rokov v roku 2025.

3 veľké oblasti s vysokou natalitou:

1. Afrika – niektoré štáty dosahujú 40-50‰ (promile)
2. Latinská Amerika (s výnimkou Argentíny a Chile)
3. Južná a Juhovýchodná Ázia

10 štátov s najvyššou pôrodnosťou na svete

(v roku 2007,  v ‰ - počet živo  narodených detí na 1000 obyvateľov)

1. Niger                                 50 ‰
2. Mali                                   50
3. Uganda                              48
4. Afghánistán                        46
5. Sierra Leone                       45
6. Burkina Faso                       45
7. Somálsko                           45
8. Angola                               45
9. Libérie                                44
10. DR Kongo                           43

10 štátov s najnižšou pôrodnosťou na svete

(v roku 2007,  v ‰ - počet živo narodených detí na 1000 obyvateľovl)

1. Japonsko                           8 ‰
2. Nemecko                           8
3. Andorra                             8
4. Taliansko                           9
5. Rakúsko                            9
6. Bosna a Hercegovina           9
7. Litva                                 9
8. Česká Republika              9
9. Taiwan                              9
10. Slovensko                          9

EU - priemer                        10 ‰

Svet - priemer                      21

Úmrtnosť (Mortalita)

Predstavuje počet zomrelých za určité obdobie, zvyčajne za jeden rok. Celkove sa úmrtnosť na celom svete zásluhou lepšej lekárskej starostlivosti znižuje. Predovšetkým sa zmenšila dojčenská úmrtnosť, predĺžila sa dĺžka života a výrazne poklesol počet ochorení na infekčné choroby.

• má klesajúcu tendenciu
• za posledných 30 - 40 rokov sa znížila úmrtnosť o polovicu z pôvodnej úrovne

      (20 - 25‰) na súčasných 9 ‰.

• najvyššie hodnoty dosahuje v Afrike (Sierra Leone, Niger, Čad, Guinea,Angola,Mozambik), presahuje kritickú úroveň úmrtnosti 20 ‰
• nízke hodnoty dosahujú európske krajiny, Severná Amerika, Austrália

      6 - 15‰                                                      

Rozmiestnenie obyvateľstva

• rozmiestnenie ob. na Zemi je veľmi nerovnomerné

Podľa kontinentov:

• Euroázia (72,3%)
• Afrika (13,5%)
• Južná Amerika (8,5%)
• Severná Amerika (5,1%)
• Austrália a Oceánia (0,6%)

- obyvateľstvom osídlená časť Zeme sa nazýva ekumena – 43% (pevnina)

- anekumena – 20% - hospodársky nevyužívané a neosídlené – polárne oblasti, púšte, vysokohorské územia

- subekumena – 37% - osídlené len dočasne v niektorých ročných obdobiach

Podľa štátov:

• Čína - 21%
• India - 17%
• USA - 5%

Slovensko:

• nížiny -  42%
• kotliny - 36
• pohoria -22%

Najľudnatejšie štáty sveta v mil. (2005)

1. Čína 1303 5. Brazília       184      9. Nigéria                    132
2. India 1103 6. Pakistan      162      10. Japonsko               128
3. USA 297 7. Bangladéš   144      11. Mexiko                 107
4. Indonézia 222 8. Rusko         143      12. Filipíny                 84

Najhustejšie osídlené štáty sveta (2005)

1. Bahrajn 1059 5. Holandsko  399      9. Izrael           337
2. Bangladéš 1002 6. Libanon      363      10. India         336
3. Taiwan 628 7. Belgicko     342      11. Rwanda    331
4. Kórejská republika 486 8. Japonsko 338      12. Salvador   327

Vo východnej a južnej Ázii žije takmer polovica ľudstva.

Tvrdá realita...

Ako vyzerá preľudnenie planét? 7 miliárd ľudí a 255 novorodencov za minútu. Ako to bude o pár rokov? Fotky naháňajú ozajstnú hrôzu, no zároveň poučujú. Šetrime miesto, kde žijeme.

 Ešte stále si myslíme, že máme dostatok miesta?  Ak sa miera pôrodnosti nezmení, alebo sa bude zvyšovať, za 86 rokov by naša populácia mohla dosiahnuť krásne číselko, 27 miliárd. Zrejme by sme mali začať uvažovať o možných spôsoboch sťahovania sa na inú planétu. Alebo to tu nejako uhráme? Fakty sú neúprosné. Sami si ničíme miesto, kde žijeme. Vedci hovoria, že ak to takto pôjde ďalej a naše potreby a požiadavky na planétu Zem sa nezmenia, v roku 2030 budeme potrebovať dve takéto Zeme. A ak by to všade na svete vyzeralo ako v Amerike, potrebovali by sme ich päť. Priateľská upomienka. Nemáme žiadnu extra Zem a ani planéty, kde by sme teoreticky mohli žiť. Alebo už skupuješ pozemky Marse?

Hrozí preľudnenie planéty?

Takže katastrofálne preľudnenie planéty nehrozí, ale problémy s pitnou, hladomory a choroby sú čoraz aktuálnejšie. Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká.

Na čo sa teda máme pripraviť?

• nedostatok potravy, podvýživa
• nedostatok pitnej vody, konzumácia znečistenej
• náchylnosť k chorobám
• zakrpatený vzrast – vrátane mozgu
• úbytok neobnoviteľných zdrojov
• klimatické zmeny
• okupovanie priestoru pre zvieratá
• zrútenie ekosystému
• všeobecný kolaps

Ďakujem, že ste si prečítali môj článok a d úfam, že sa vám páčil. Snáď si z neho zoberiete i niečo do života. 

Prajem pekný zvyšok dňa :)