NEXT GENERATION BLOG

Ako sa Lenin so Stalinom dostali k moci

Nastolenie boľševickej diktatúry v Rusku:

Rusko patrilo k veľkým, ale hospodársky zaostalým krajinám. Dôsledky vojny sa tam prejavili mimoriadne tvrdo. V krajine bol hlad a Rusko už roku 1917 nedokázalo naďalej viesť vojnu. Nespokojnosť s vojnou a cárskym režimom sa prejavovala po celej krajine. Po Februárovej revolúcii doku 1917, ktorá zvrhla cára, pokúsili sa niektorí demokraticky zmýšľajúci politici vytvoriť vládu, ktorá by zaviedla v Rusku demokratický politický systém. Krajina však pokračovala vo vojne a kríza sa tým naďalej prehlbovala. Situáciu využili ruskí boľševici na strane s Leninom, ktorí sa v novembri roku 1917 zmocnili vlády v Rusku (Októbrová revolúcia). Boľševici si medzi ľudom získali určité sympatie tým, že vystúpili z vojny a podpísali s Nemeckom a jeho spojencami mier. Sľubovali roľníkom pôdu, všetkým chlieb a národom ruskej ríše slobodu. Po nej, aby sa udržali pri moci, nastolili tvrdú diktatúru. Roku 1922 premenovali bývalé ruské impérium na Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Stalinova krutovláda:

Po Leninovej smrti roku 1924 sa dostal k moci Stalin, ktorý boľševickú diktatúru premenil na skutočnú krutovládu. Milióny ľudí, ktorí zmýšľali inak ako boľševici, ale napokon aj ich stúpenci a blízky Stalinovi spolupracovníci, skončili v pracovných táboroch alebo boli bez súdu popravení. Boľševická diktatúra sa usilovala ovládnuť krajinu nielen mocensky a hospodársky, ale chcela sa tiež zmocniť myslenia ľudí, prenasledovala cirkev a v umení začala presadzovať iba jeden povolený smer , takzvaný socialistický realizmus. Toto všetko sa dialo s navonok vyhláseným cieľom vybudovať komunizmus, čiže sociálne spravodlivú spoločnosť. Preto sa boľševická strana premenovala na komunistickú stranu.

Pochádzal zo starej majetnej francúzskej šľachtickej rodiny z mesta Touraine a patril k tým málo šťastlivcom, ktorí nemuseli zarábať peniaze na živobytie, preto mu ostávalo veľa času na jeho vedecké štúdiá. Vyššie vzdela­nie nadobudol na jezuitskom kolégiu v meste La Fléche a už tam sa prejavo­vala jeho veľká záľuba v matematike, vďaka ktorej sa stal skeptickým voči ostatným vedám. Descartes je veľmi zaujímavá, rozporná a ambivalentná osobnosť - v jeho živote sa takmer s pravidelnosťou striedajú obdobia rigo­róznej utiahnutosti a intenzívnej koncentrácie s obdobiami nestáleho, doslo­va dobrodružného života.

Celý život tohto vynikajúceho hvezdára, astronóma, a z donútenia okol­nosťami aj astrológa, mal dokonalú románovú dramaturgiu. Cas, v ktorom sa narodil, bol neporovnateľne nepokojneší a nekľudnejší ako náš súčasný; voj­ny a konflikty zúrili takmer vo všetkých častiach Európy. Religiózne spory a potláčanie náboženskej slobody so všetkými negatívnymi sprievodnými jav­mi ako nenávisť k inovercom, prenasledovanie kacírov a siekt, ale aj strašné epidémie, teror nespočetných lúpežných bánd, chronický nedostatok peňazí a mnohé ďalšie deprimujúce udalosti zatieňovali a ovplyvňovali jeho cestu životom.

Mendel, rodák z Moravy, patrí k tomu druhu géniov, ktorým sa dostalo uznania až po smrti, pretože ich objav ešte nemohol byť docenený v čase ich života, lebo prišiel priskoro. Po maturite vstúpil v Brne do augustínskeho rádu roku 1843, potom o štyri roky neskôr bol vysvätený za kňaza.

Objav tohto skromného, nenápadného Holanďana, ktorý sa dožil v dobrom zdraví vysokého veku, patrí k najvýznamnejším v oblasti prírodných vied a medicíny. Narodil sa v remeselníckej rodine v meste Delft, kde sa vy­školil za účtovníka, potom odišiel do Amsterdamu, kde bol zamestnaný do roku 1654 ako účtovník. Zaujímala ho však veľmi optika a tak sa vrátil opäť do svojho rodného mesta a venoval sa jej teoretickému i praktickému štúdiu.

Heisenberg sa považuje za spoluzakladateľa atómovej fyziky a s Nielsom Bohrom, svojím slávnym učiteľom a priateľom, najviac vyformoval kvan­tovú mechaniku a tak prispel nesmierne k tomu, že sa stala najdôležitejším odvetvím súčasnej fyziky.

Po úspešnej maturite v Mníchove musel mladý Werner dlho premýšľať, či má ísť študovať matematiku alebo fyziku, nakoniec sa predsa len rozhodol pre fyziku, lebo odkedy sa po prvý raz stretol s Einsteinovou teóriou relativity, práve fyzika nesmierne vzrušovala a priťahovala jeho nadovšetko hĺbavého a zvedavého ducha, pretože ukrývala také hlboké a fascinujúce tajomstvá.

Je obdivuhodné, kolko veľkých osobností priniesla taká malá krajina, akou je Škótsko so svojimi vyše päť miliónmi obyvateľov! Alexander Fleming z Lochfield Darrelu je dalším Škótom nášho poradovníka. Pochádzal zo sta­rej škótskej rodiny, jeho otec bol advokátom, takže financie neboli u nich problémom. Po maturite na gymnáziu odchádza na vysokú školu do Londý­na, kde promuje za lekára a potom pracuje vo výskumnom ústave imunolo­gického bádania.

Narodil sa vo Folkestone v Anglicku, kde bol jeho otec lekárom, ktorý svojou prácou nadobudol pomerne značný majetok, takže mohol synovi umožnit štúdium na známej padovskej univerzite v severnom Taliansku. Tu ešte prekvitala tradícia znamenitej anatómie, tak ako ju vybudoval a učil skvelý belgický lekár Andreas Vesalius, ktorý bol už ako dvadssaťtriročný profeso­rom chirurgie a anatómie na univerzite v Pádové.