A. Lutonského 716/11, Liptovský Mikuláš 031 01, SR
0911 803 335   

Niccoló Paganini

Niccoló Paganini
b2ap3_thumbnail_nx.jpg

Detstvo a mladosť

Niccoló Paganini bol taliansky skladateľ, pedagóg a husľový virtuóz. Narodil sa 27.10.1782 v Janove ako tretí v poradí zo 6 detí Antónia Paganiniho a Teresy Bocciardo. Niccola učil hrať na husle jeho otec, ktorý bol na neho veľmi prísny.  Niccolò musel denne cvičiť sedem hodín. Keď si jeho otec myslel, že necvičí dosť usilovne, prikročil k fyzickým trestom alebo mu nedal jesť. Malý Niccoló vedel už v siedmych rokoch zahrať z notového listu všetko. Hru na husle ďalej študoval u Giovanniho Costu, kapelníka katedrály v Janove, u vynikajúceho huslistu Alessandra Rollu v Parme a u Gaspara Ghirettiho. Keď Rolla počul 13-ročného Niccola hrať, vrátil ho domov s odôvodnením, že ho už nemá čo naučiť. Kompozíciu študoval u Ferdinanda Paëra a Francesca Gnecca. Od roku 1794 ako dvanásťročný koncertoval v talianskych mestách. Po tom ako Francúzsko napadlo Taliansko, sa v roku 1800  Paganini so svojím otcom presťahoval do Livorna, kde Paganini hral na koncertoch a jeho otec sa ďalej venoval práci na mori. Na jeseň roku 1801 koncertoval uprostred omši v kostole Santa Croce v Lucce. Hral 28 minútový koncert, kde napodobňoval zvuky zvierat a iných hudobných nástrojov. Publikum bolo ním nadšené. Už vtedy mal obrovský úspech. Od roku 1805 po 1810 pôsobil ako kapelmajster kňažnej Elisy Bacchiochi, sestry Napoleona Bonaparte, s ktorou mal vraj ľúbostnú aféru.  Princezná z neho urobila dvorného huslistu a on sa tým stal významnou osobnosťou na dvore, čo si patrične užíval. V tom istom čase Paganini zložil najťažšie dielo pre husle v živote – 24 caprices. Po mnoho rokov nik iný okrem neho nebol schopný zahrať toto technicky náročné dielo. Jeho slávu ako huslistu kazila povesť sukničkára a hazardného hráča.

Po roku 1810 začal Paganini cestovať do okolia Parmy a Janova. Napriek tomu, že bol veľmi populárny medzi miestnym publikom, nebol stále dostatočne dobre známy vo zvyšku Európy. Jeho prvý zlom prišiel v roku 1813, keď koncertoval v La Scale v Miláne. Jeho koncert zožal veľký úspech, a preto si získal pozornosť aj od ostatných prominentných ľudí. Jeho sláva sa rozšírila po celej Európe s koncertným turné, ktoré sa začalo vo Viedni v auguste roku 1828. Cisár Rakúska mu udelil čestný titul cisárskeho komorného virtuóza. . Počas tohto turné mal koncerty vo väčších mestách Nemecka, Poľska, Čiech až do februára  roku 1831. Potom nasledovalo turné v Paríži a Británii.

Paganiniho technika

Hudobná inšpirácia a nová ním objavená technika hry na husle umožnila Paganinimu počas koncertu improvizovať a prekvapovať neuveriteľnou muzikálnosťou, spojenou so zázračnou husľovou virtuozitou. Stal sa stelesnením romantického umelca, vyžaroval fantastické až démonické sily, vyvolával nadšenie. Mal neuveriteľné pohyblivú hmatovú techniku ľavej ruky, dokázal hrať extrémne široké zmeny polôh, používal „skákajúci sláčik“, dvojitý trilok, hru sláčikom a pizzicato ľavou rukou súčasne, dvojhmaty: tercie, sexty, oktávy, štvorhmaty, rozoznieval umelé a prirodzené flažolety, dvojitý flažolet, prelaďovanie strún robil podľa potreby. Niekedy zložil z huslí 3 struny a hral iba na samotnej strune G. To bol jeden z jeho majstrovských kúskov. Obecenstvo nefascinoval len svojou dokonalou technikou a virtuozitou, ale aj svojím démonickým zjavom. Na koncerty prichádzal v čiernom koči ťahaným čiernymi koňmi. Nosil zásadne čierne oblečenie. Čierny redingot, ktorý ešte viac predlžoval jeho vychudnutú postavu. Mal dlhé tmavé vlnivé vlasy, veľké uši, hlboké oči a mŕtvolne vychudnutú tvár. Paganini nerád predvádzal svoju techniku, ale počas koncertu v Paríži v roku 1832 hral svoju Sonátu nepretržite v rýchlosti dvanástich nôt za sekundu. Iní hudobníci by za taký čas nestačili ani prečítať notový záznam. Jeho majstrovstvo bolo výsledkom geniálnej pamäti. Na koncerte si vystačil sám, nepotreboval podporu ostatných hudobníkov. Paganini hrával na koncertoch len svoje skladby, ale väčšinou ich nedovolil vydať tlačou, lebo ich považoval za svoje umelecké tajomstvo. Hudobný génius Paganini a jeho excentrický vzťah viedli k chýrom, že mu pri mimoriadnej hre pomáha sám diabol. Jeho publikum si často nevedelo vysvetliť úžasný spôsob jeho hry, preto vznikali chýry, že uzavrel zmluvu s diablom. Preto ho nazývali aj „Diabolský huslista“ alebo „Diablov huslista“. Paganiniho fantázia, výrazová sila, zdanlivá neobmedzenosť tvorenia a jeho bezhraničné schopnosti silne zapôsobili aj na skladateľov a interpretov v 19.storočí.

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 6254

Ivan Krasko (Ján Botto)

Ivan Krasko (Ján Botto)
b2ap3_thumbnail_1.jpg
b2ap3_thumbnail_2.jpg
b2ap3_thumbnail_3_20150614-185441_1.jpg
b2ap3_thumbnail_4_20150614-185444_1.jpg

Ivan Krasko (Ján Botto)

Život

Rodina

otec: Ján Bottomatka: Rozína, z rodiny Blážová

 

Narodil sa 12. júla 1876 v gemerských Lukovištiach v roľníckej rodine. Jeho

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 6175

Hodiny

Hodiny
b2ap3_thumbnail_Meranie_casu_7r_oktober_html_m690d3e5.png
b2ap3_thumbnail_4.jpg
b2ap3_thumbnail_Meranie_casu_7r_oktober_html_21fe77b7.png
b2ap3_thumbnail_3.jpg
b2ap3_thumbnail_5.jpg
b2ap3_thumbnail_6.jpg

Hodiny

V dávnej minulosti ľudia určovali čas podľa striedania dňa a noci, stačilo im pozorovať pohyb Slnka po oblohe. Z pozorovania Mesiaca určovali čas na mesiace a zo striedania ročných období zasa na roky. Na určovanie času používali pravidelne sa opakujúce deje.

Sviečka

            Na meranie času sa v minulosti používala aj sviečka. Pri tomto spôsobe však bolo potrebné zabezpečiť rovnaké rozmery sviečok a knôtov, aby sa čas nameraný rôznymi sviečkami navzájom príliš neodlišoval. Podstata merania času spočívala v zisťovaní úbytku zhoreného vosku alebo parafínu, ktorý vyjadroval časové jednotky.Pretože horenie bolo ovplyvňované mnohými rušivými faktormi, sviečka sa na meranie času používala pomerne zriedkavo, zväčša v kláštoroch a kostoloch.

 

Celý článok
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 8462

Gitara

Gitara
b2ap3_thumbnail_gitara.png

Gitara je brnkací strunový hudobný nástroj, ktorý má vypasované telo s bokmi prehnutými dovnútra v páse gitary so 6 alebo 12 strunami. Klasická gitara so 6 strunami má rezonančnú skrinku s kruhovým ozvučeným otvorom, krk zakončený plochou hlavicou so skrutkovým ladiacim zariadením. Od neho prechádzajú struny ponad hmatník. V hudobnej praxi bola gitara najmä sprievodným, ale aj sólovým nástrojom.  Gitara ako brnkací strunový nástroj s bokmi prehnutými dovnútra, vznikla podľa znalcov dejín gitary až niekedy v 15. storočí. Pôvod gitary je zaznamenaný v Prednej Ázii, kde prvý hudobný nástroj podobný gitare tzv. kinor bol pozorovaný u Sumerov. Gitary sa robia prevažne na báze dreva. Existujú však gitary na báze syntetických materiálov (uhlíkové vlákna so svojimi dobrými elastickými vlastnosťami – RainSong Graphite Guitars) alebo sa využíva kov – oceľ na stavbu tela gitary (Dobro, Lap–steel). Bola skonštruovaná dokonca aj gitara s mramorovým telom. Rozoznávame viacero druhov a typov gitár, najčastejšie sa stretávame s týmto rozdelením:

Akustická gitara - je tvorená rezonančnou skrinkou v podobe korpusu, ktorý má za úlohu zvuk zosilniť a vyžiariť do prostredia s adekvátnym zafarbením tónu. Podľa názoru niektorých historikov vznikla gitara v stredovekom Španielsku prestavbou starej fiduly na brnkací nástroj. Akustické gitary sa delia na klasické, inak prezývané aj "španielky" (struny z nylonu (v minulosti zo zvieracích čriev), v počte od 6 vyššie) a gitary s kovovými strunami (obvykle 6 alebo 12).

Akustické gitary s kovovými strunami môžme ďalej rozdeliť na: 1.Jumbo 2.Dreadnought alebo tiež niekedy nazývané Western

Elektrická gitara - podstatu tónotvorného zariadenia tejto gitary tvoria struny z feromagnetického materiálu, ktorých kmitanie je zachytávané snímačmi, ktoré sú prepojené s tzv. efektom (nie nutne), zosilňovačom a reproduktorom. Najčastejšie má 6, 7 alebo 12 strún.Basová gitara (basgitara) - Delia sa taktiež na elektrické a akustické. Basgitara má štyri a viac strún naladených o oktávu nižšie ako na bežnej gitare s primárnym účelom rozširovať zvuk o hlboké tóny.
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 8471

Povstania v Uhorsku

Povstania v Uhorsku

Protihasburské povstania:

Protihabsburgské stavovské povstaniaboli ozbrojené vystúpenia sedmohradských a uhorských stavov, vedených sedmohradskými kniežatami alebo uhorskými magnátmi proti Habsburgovcom v rokoch 1604 (začiatok Bočkajovho povstania) až 1711 (Satmársky mier).Odohrávali sa väčšinou n území dnešného Slovenska, ale aj na území Uhorska

Príčiny:

Povstania zapríčinili obmedzovanie stavovských privilégií, násilná protireformácia a presadzovanie habsburského absolutizmu. Boli aj súčasťou väčších vojnových konfliktov –pätnásťročnej vojny (1593 – 1606) a tridsaťročnej vojny (1618 – 1648), v ktorých sedmohradskí a uhorskí povstalci vystupovali ako spojenci habsburgovských nepriateľov –Osmanskej ríše alebo protihabsburských koalícií v strednej a západnej Európe.

Prvé povstanie:

Bočkajovo povstanie (1604-1606)

Štefan Bočkaj si hneď na začiatku získal prísľub podpory od Turkov, ktorý nikdy neváhali vstupovať do vnútorných uhorských sporov. Začal formovať povstaleckú armádu a odrazil prvé nerozhodné operácie cisárskej armády v Sedmohradsku. Jedna z prvých bojov sa odohrala neďaleko hradu Kiskereki (Cherechiu). Vážne oslabil cisársku armádu zničením zásobovacej kolóny, ktoré zásobovali generála Belgiojosa . Zneistený a dezorientovaný Belgiojoso sa radšej stiahol naspäť na územie Slovenska k mestu Košice, kde bola jeho základňa.

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 3923

Stara Bystrica a jej orloj

Stara Bystrica a jej orloj
b2ap3_thumbnail_slov_orloj.jpg
b2ap3_thumbnail_astrolab01.jpg
pribina
svatopluk
bernolak
stur
stefanik
hlinka
cyril sm
metod sm
gorazd sm
andrej-svorad sm
benadik sm
vojtech sm
bystrik sm

Stará Bystrica je malučká obec na Kysuciach. História nieje presne známa, ale vznikla okolo roku 1585. V histórií obci je asi najzaujímavejšie, že obec mala vlastnú židovskú synagógu, bola tu rozšírená cholera, v roku 1910 malo Tepličské panstvo v obci pivovar, mlyn, pílu a hámre na ťažbu železa. 

Dnes má táto obec 2740 obyvateľov. Je to veľmi malá obec odrezaná od sveta, ale aj ju robí niečo zaujímavou. Podaktorí to možno viete a niektorí zas nie, ale v tejto obci sa nachádza jediný slovenský orloj. 

Je to prvý a na svete jediný takýto orloj, zároveň je aj najväčšou drevenou sochou na Slovensku. Na svete je jediný pretože je riadený počítačom a je teda najpresnejším orlojom na svete. Toto majstrovské dielo navrhol akademický sochár Viliam Loviska a zrealizoval ho architekt Ivan Jarina. Orloj sa na svetle sveta objavil 18. júla 2009.

Orloj v Starej Bystrici ako jediný z jestvujúcich orlojov na svete ukazuje prvý slnečný čas a okrem toho aj polohu mesiaca na oblohe, fázy mesiaca a polohu slnka v znamení zverokruhu. V priestore pod orlojom sa nachádza informačno-turistická kancelária.

Kompozíciu orloja tvorí sediaca Madona- sedem bolestná Panna Mária, patrónka Slovenska. Vo výklenku sa nachádza 6 brondzových sôch a 7 drevených sôch významných osobností Slovenskej histórie.

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 2621

Dejiny hudby- Slovensky skladatelia

SLOVENSKÍ SKLADATELIA  Ján Levoslav Bella (1843 – 1936)Predstaviteľ slovenského romantizmu, osvojil základy hry na klavíri, organe, generálneho basu, aleaj  hry na viacerých sláčikových a  dychových nástrojoch, skladby a dirigovania, št udoval teológiuna viedenskej  univerzite,  študoval  hudbu  u Simona  Sechtera  a  u  dvorného kapelníka  GottfriedaPreyera.  Pôsobil  v Banskej  Bystrici,  ako  mestský  hudobný  riaditeľ  v  Kremnici  a  organizátorhudobného  života,  bol  kantor  v  sedmohradskej  Sibini,  kde  vyučoval  hudbu  na reálke,  dirigovalmiestny hudobný spolok a Spevokol Hermania. Po skončení 1. svetovej vojny presídlil do Viedne,neskôr sa vrátil na Slovensko a žil v BratislaveDielo:–    opera Wieland der Schmied (Kováč Wieland) – chcel ju písať ako 1.slovenskú národnúoperu, ale námet aj text slovenské neboli, preto sa ňou nestala–    Jaroslav a Laura dramatická báseň pre tenor a orchester (javiskové dielo) –    diela pre symfonický orchester:      –    skladby pre sólový hlas a orchester Symfónia h molKoncertná predohra Es durOsud a ideál – symfonická báseňKoncertná skladba v uhorskom štýle –    skladby pre spev, zbor a orchester:   Svadba Jánošíka – kantátaDivný zbojník pre sóla, zbory a orchesterMissa pro die Dominica (Es dur) pre sóla, zbor aorchester–    skladby pre zbor a orchester: Te Deum pre miešaný zbor a orchesterVeni sancte pre miešaný zbor a sláčikyAve Maria pre miešaný zbor a orchester–    skladby pre organ, klavír, komorná hudba, sláčikové kvartetá: Dumky pre husle a klavír–    piesne pre sólový hlas s klavírom: Matka nad kolískou pre soprán a klavír–    úpravy folklórnych piesní:    Slovenské štvorspevy, I. zošitSlovenské štvorspevy, II. zošitDeväť slovenských národných piesní pre miešaný zborŠtyri slovenské národné piesne–    skladby pre miešaný zbor, mužský zbor, ženský zbor   Viliam Figuš-Bystrý (1875 – 1937)Pôsobil  ako  pedagóg  na rôznych  miestach:  v Piliši  (Maďarsko),  v Ostrej  Lúke,  vo ZvolenskejSlatine,  v Padivej  (Juhoslávia),  od roku  1907 žil  v Banskej Bystrici,  kde  pôsobil na evanjelickejškole,  absolvoval  Hudobnú  akadémiu  v Budapešti,  od roku  1921  pôsobil  na Učiteľskom  ústavev Banskej Bystrici, tiež ako zbormajster, organista a dirigent.Dielo:–    opera Detvan op. 64, libreto: E. B. Lukáč podľa A. Sládkoviča–    Pod Poľanou op. 109 – ľudová hudobno-spevná scéna–    pre symfonický orchester: Z mojej mladosti op. 56–    pre klavír: Lístky do pamätníka op. 44     Pestré lístky op. 54–    skladby pre organ, koromné diela–    vokálno-inštrumentálne skladby –    skladby pre sólový hlas a klavír: Svrčok a svätojánska muška op. 9Sny op. 8Po poliach a lúkach op. 53, dva zošityTúžby op. 76Slniečko zapadlo op. 82Mati moja! op. 85Blška úprava melódie M. Schneidera-TrnavskéhoJesenné piesne op. 95 –    úpravy folklórnych piesní:    Slovenské ľudové piesne (Veľká Slatina) 5 zošitovSlovenský zborníkTisíc slovenských ľudových piesní 10 zväzkovPoľné kvietkyZbojnícke piesne–    zborové skladby: Hojže, Bože…     Hej, Slováci!     Miešané zbory op. 60     Zborník pre stredné školy a učiteľské ústavy op. 73, 3 zošity–    hudba pre rozhlas: Bačov žart op. 104  Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 – 1958)Študoval  na konzervatóriu  v Budapešti  (kompozícia),  na konzervatórium  vo Viedni  (kompozícia),v Prahe (organ a kompozícia). Do smrti pôsobil ako regenschóri v Katedrále sv. Mikuláša v Trnave,   tiež sa venoval koncertnej a osvetovej činnosti a bol inšpektorom hudobných škôl. V roku 1956 mubol udelený titul národný umelec.Dielo:–    Bellarosa – opereta–    Piesne z Kokavy pre orchester–    pre symfonický orchester:    Dumka a tanecPribinov sľub op. 68Symfónia e mol „Spomienková“Slovenská suita–    pre komorný orchester: Čardáš budzogáň–    skladby pre klavír:     JánošíkOkolo mlynaSlovenská sonatína op. 75Lístok do pamätníka–    skladby pre organ–    komorné diela, sláčikové kvartetá –    sólový hlas s klavírom: Pôvodné slovenské piesne na texty S. H. Vajanský,R. ŠtefánikSbierka slovenských ľudových piesníSlzy a úsmevy na texty J. Jesenský, I. Krasko, S. H. Vajanský,RoyZo srdcaZa HviezdoslavomNad kolískouSbierka slovenských národných piesní 5 zošitovOre Janík, oreZaleť sokolKeby som bol vtáčkomSobotienka ideEj, točí sa mi, točíEj, zalužické poľo –    zborové skladby: Lamentácie Proroka Jeremiáša Venec slovenských národných piesníTeba, Boha chválime   Otče náš op. 59Išiel MacekMládencom vínečkoA ty dievčaŠtidiri, štidiriTen vaďovský kostelíčekEj, pred hostincomV zelenom háji–    skladby pre mužský zbor, pre ženská zbor, detský zbor–    okolo 600 piesni pre JKS  Mikuláš Moyzes (1872 – 1944)Pôsobil ako organista a učiteľ v Maďarsku, po návrate na Slovensko ako pedagóg na Učiteľskomústave  v Kláštore  pod Znievom  a  ako  pedagóg  na dievčenskom  učiteľskom  ústave  v Prešove,od 1918 ako riadny profesor  hudby a spevu na základe  aprobácie  Maďarskej kráľovskej akadémiiv Budapešti.Dielo: –    javiskové: Lesná pannaČertova rieka –    pre symfonický orchester:    Naše Slovensko predohra suita pre veľký orchesterMalá vrchovská symfónia –    pre komorný orchester:  –    skladby pre klavír a organ  suita pre malý orchesterŠarišský pochod –    sláčikové kvartetá, dychové kvinteto–    inštruktívne diela:     Škola na organŠkolský spevníček pre slovenské materské a ľudové školy(jednohlas až trojhlas)Malá škola spevu, I. diel, sošit 1-3 (pre 1.-4. ročník ľudových škôl)Našim deťomKlavírna škola pre vyučovanie začiatočníkov I., II.Našej mládeži. 12 klavírnych skladieb –    úpravy ľudových piesní: Tri piesneVeniec slovenských národných piesní   Deväť šarišských ľudových piesníNárodné spievanky. Sbierka miešaných sborov–    skladby pre zbor miešaný, mužský, ženský, detský    Alexander Moyzes (1906 – 1984)základy modernej symfonickej hudby, bol umeleckým riaditeľom SĽUKu. Považuje sa za „otca“slovenských skladateľov. Jeho žiakmi  sú napr. Vašo Patejdl, Pavol  Krška, Peter Breiner, LadislavBurlas a mnohí ďalší.Dielo:Jeho tvorba je rozsiahla, obsahuje všetky žánre, dominuje orchestrálna a zborová tvorba.–    12 symfónií–    orchestrálna suita Dolu Váhom–    orchestrálne predohry: Nikola Šuhaj  Jánošíkovi chlapci–    Musica Istropolitana pre orchester–    opera Udatný kráľ – jeho jediná opera, hráva sa ako rozhlasová opera–    cykly piesní:   Hudbou ženeO láskeSpievajú, hrajú, tancujú–    zbory: Trávnice–    komorná hudba pre klavír  Ján Cikker (1911 – 1989)Slovenský skladateľ, zakladateľ slovenskej národnej hudby. Narodil sa v Banskej Bystrici, pôsobilako profesor na VŠMU v Bratislave, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Patrík  najväčším  majstrom  opernej  tvorby  20.  storočia.  Za  celoživotné  a  humanistické  dielo  bolvyznamenaný cenou UNESCO.Dielo:Jeho tvorba obsahuje takmer všetky hudobné žánre.–    inštrumentálne skladby: trilógia symfonických básní O živote    Dramatická fantázia    Symfónia 1945–    komorná hudba: Tatranské potoky pre klavír   –    hudba k filmom: Vlčie diery    Svetlo a tieň–    hudba k divadelným hrám, skladby pre súbory SĽUK a Lúčnica–    opery:  Juro JánošíkBeg BajazidVzkriesenieHra o láske a smrti  EUGEN SUCHOŇ (1908 – 1993)Základné hudobné skúsenosti získal v domácom prostredí, navštevoval Hudobnú školu v Bratislave(klavír), neskôr Hudobnú a dramatickú  akadémiu  v Bratislave (kompozícia a  klavír, dirigovanie),kompozíciu  na majstrovskej  škole  pražského  Konzervatória  (Vítězslav  Novák).  Bol  profesoromteoretických  predmetov  a  od  1948  na Hudobnej  a  dramatickej  akadémii  v Bratislave  (1941poštátnená a premenovaná na Štátne konzervatórium v Bratislave). Tiež bol profesorom a vedúcimKatedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, prednášal hudobnú vedu avýchovu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Za svoj život a dielo získal Eugen Suchoňmnoho významných ocenení.Dielo:–     opery:  Krútňava, podľa predlohy Mila Urbana, je to 1. slovenská národná operaSvätopluk–     opereta: On a jeho sestra–     balet: Angelika–     skladby pre orchester: Malá suita s passacagliou op. 3–     skladby pre symfonický orchester:   Baladická suita op. 9 pre veľký orchesterHoralská suitaMetamorfózy päť variácií na vlastné témy pre veľkýsymfonický orchesterSymfonietta rustica pre veľký orchester–     skladby pre komorný orchester–     skladby pre hlas a orchester:  Nox et solitudo op.4 na básne Ivana KraskaAd astra op.16 piesňový cyklus, na text Š. ŽáryŽalm zeme podkarpatskej op. 12 pre tenor, miešaný zbor aveľký orchester–     Keď sa vlci zišli pre detský zbor a sláčikový orchester–     Burleska pre husle a orchester op. 7   –     Fantázia pre husle a orchester op. 7–     Rapsodická suita op. 20 pre klavír a orchester–     Kaleidoskop (Evoluzioni armoniche)–     Symfonická fantázia na B-A-C-H pre organ, sláčikové a bicie nástroje–     Obrázky zo Slovenska - šesť cyklov skladieb pre klavír alebo rôzne súbory–     skladby pre klavír:    Listy do pamätníkaSuita č. 1Pierott a ColombínaMalá suita s passacagliou op. 3–     skladby pre organ–     Rapsodická suita op. 20 pre dva klavíry–     komorná hudby: sláčikové kvartetá, dychové kvinteto–     Svätá Alžbeta melodráma pre spev a klavír–     úpravy folklóru: Slovenské ľudové piesne pre miešaný zbor, sólo tenor a malý orchesterSpievankyVarila myšička kašičku hudba k obrázkom Ľ. Fullu na texty detských   riekaniek pre detských sólistov, detský zbor a orchester –     zborové skladby:  –     teoretické diela: Aká si mi krásnaO horách op. 8 cyklus mužských zborovVšeobecná náuka o hudbe, vysokoškolské skriptáNáuka o harmónii I., II. vysokoškolské učebné textyTeória kontrapunktu, vysokoškolské skriptáAkordika od trojzvuku po dvanásťzvuk –     hudba k filmu: Boj sa skončí zajtra  Ostatní slovenskí skladatelia  NEŽIJÚCIAndrej Očenáš (1911 – 1995)študoval u A. Moyzesa  Tibor Frešo (1918 – 1987)študoval u A. Moyzesa   Ivan Hrušovský (1927 – 2001)študoval na Hudobnej škole v Žiline (dnešné konzervatórium), žiak A. Moyzesa  Šimon Jurovský (1912 – 1963)študoval u A. Moyzesahudba pre divadlo, hudba k filmom (Posledná bosorka, Varúj...!, Zemianská česť), úpravy folklóru  Dezider Kardoš (1914 – 1991)studoval u A. Moyzesahudba pre rozhlas, hudba k filmom, zbory, symfonické dielaTadeáš Salva (1937 – 1995)študoval na Konzervatóriu v Žiline klavír, akordeón, violončelo, neskôr kompozíciu na VŠMU u A.Moyzesa a J. Cikkera  Ilja Zeljenka (1932 – 2007)študoval u J. CikkeraMusica slovaca pre komorný orchester na ľudové motívy z Čičmian a Dolného Vadičova  Svetozár Stračina (1940 – 1996)najmä hudba k filmom a divadelným hrám, úpravy folklóru  Tibor Andrašovan (1917 – 2001)študoval u E. Suchoň, umelecký riaditeľ SĽUKuhudba k filmom (Drevená dedina, Statočný zlodej, Rok na dedine, Jánošík....)  ŽIJÚCILadislav Burlas (1927)študoval u A. Moyzesa, v súčasnosti vyučuje na Akadémií umení v Banskej Bystrici  Juraj Hatrík (1941)študoval u A. Moyzesa, profesor skladby na VŠMU v Bratislaveinštruknívne skladby pre deti – Krajinou šťastného princ, Medzi Trpaslúšikmi   Igor Bázlik (1941)štúdoval u A. Očenášahudba pre divadlo, rozhlas, film  Igor Dibák (1947)študoval u J. Cikkera, v súčasnosti vyučuje na Akadémií umení v Banskej Bystrici  Pavol Krška (1949)študoval u A. Moyzesa, vyučoval na Konzervatóriu v Žiline  Vladimír Godár (1956)hudba k filmom  Peter Breiner (1958)študoval u A. Moyzesa, pôsobí v Kanade a USA, spolupracuje so Štátnym komorným orchestromŽilinaConcerto grosso 1 – 4 pre orchester, Beatles concerto grosso 1 – 4 pre sólo nástroj a orchester  Marek Piaček (1972), Lukáš Borzík (1979)
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 8269

Dejiny hudby- hudba v 20. storočí

Dejiny hudby- hudba v 20. storočí

HUDBA V 20.STOROČÍ

Hudba  20. storočia  sa vyznačuje  veľkou  rôznorodosťou umeleckých  smerov  a skupín.  Súvisí  to

s politickým, hospodárskym a kultúrnym rozvojom. Umenie  absorbovalo všetky dôležité  udalosti.

Umenie sa stalo drsnejším, výraznejším a provokatívnejším.

Štýlové členenie hudby 20.storočia je neobyčajne zložité, pretože ešte stále doznieval romantizmus

Celý článok
Značky:
Ohodnoťte tento článok:
Počet zobrazení 21343

Účet blogera


Najaktívnejší blogeri

  • Patrik Hyll
    5 625 Bodov
  • Ulrich
    4 881 Bodov
  • Lukáš Janáčik
    4 647 Bodov
  • Janko
    1 676 Bodov
  • Dodo Farkaš
    1 174 Bodov
  • Martin Majtán
    693 Bodov
  • Natália Andrašková
    457 Bodov
  • Michal Chovanec
    455 Bodov
  • Adam Hančák
    353 Bodov
  • Lenka Baranovičová
    341 Bodov
 

Najčítanejšie články

Patrik Hyll
08. marec 2015
Biológia
V dnešnom blogu Vám ukážem že zvieratá nie sú len roztomilé, ale niektoré druhy aj poriadne škaredé. Matka príroda sa naozaj vyhrala do sýtosti, niektorých obdarovala priam neuveriteľnou roztomilosťou...
Hodnotiť:
34124 x čítané
Prochy
11. október 2014
Prečo je to tak
Keď hodíme kameň do jazera, okamžite začne klesať na dno. Drievko pláva na hladine. Niektoré veci sa potopia, iné sa len zľahka ponoria. Od čoho to závisí?...
Hodnotiť:
27326 x čítané
Lenka Baranovičová
05. marec 2015
Biológia
Asi každý má rád motýle, aj ja. Ale mám medzi nimi pár obľúbených druhov, ktoré sú niečím výnimočné v porovnaní s ostatnými. Dnes by som vám chcela povedať o šiestich z nich....
Hodnotiť:
26663 x čítané