AppleMania

Hoci sklená stena elektrickej žiarovky nie je o nič hrubšia než papier tejto stránky, nepraskne ani pri drvivom zovretí či pri silnom tlaku počas nasadzovania do objímky.

Pochádzal zo starej majetnej francúzskej šľachtickej rodiny z mesta Touraine a patril k tým málo šťastlivcom, ktorí nemuseli zarábať peniaze na živobytie, preto mu ostávalo veľa času na jeho vedecké štúdiá. Vyššie vzdela­nie nadobudol na jezuitskom kolégiu v meste La Fléche a už tam sa prejavo­vala jeho veľká záľuba v matematike, vďaka ktorej sa stal skeptickým voči ostatným vedám. Descartes je veľmi zaujímavá, rozporná a ambivalentná osobnosť - v jeho živote sa takmer s pravidelnosťou striedajú obdobia rigo­róznej utiahnutosti a intenzívnej koncentrácie s obdobiami nestáleho, doslo­va dobrodružného života.

Hippokrates reprezentuje v medicíne približne to isté, čo vo filozofii Sokrates alebo v astronómii Ptolemaios. Narodil sa na ostrove Kos a bol lekárom v čase veľkého aténskeho politika Perikla. Pre medicínu vykonal to isté, čo Sokrates pre filozofiu - oslobodil ju z detských topánok a pozdvihol ju na skutočnú vedu, pozbaviac ju jej okultisticko-religiózno-magických as­pektov.

Celý život tohto vynikajúceho hvezdára, astronóma, a z donútenia okol­nosťami aj astrológa, mal dokonalú románovú dramaturgiu. Cas, v ktorom sa narodil, bol neporovnateľne nepokojneší a nekľudnejší ako náš súčasný; voj­ny a konflikty zúrili takmer vo všetkých častiach Európy. Religiózne spory a potláčanie náboženskej slobody so všetkými negatívnymi sprievodnými jav­mi ako nenávisť k inovercom, prenasledovanie kacírov a siekt, ale aj strašné epidémie, teror nespočetných lúpežných bánd, chronický nedostatok peňazí a mnohé ďalšie deprimujúce udalosti zatieňovali a ovplyvňovali jeho cestu životom.

Mendel, rodák z Moravy, patrí k tomu druhu géniov, ktorým sa dostalo uznania až po smrti, pretože ich objav ešte nemohol byť docenený v čase ich života, lebo prišiel priskoro. Po maturite vstúpil v Brne do augustínskeho rádu roku 1843, potom o štyri roky neskôr bol vysvätený za kňaza.

Objav tohto skromného, nenápadného Holanďana, ktorý sa dožil v dobrom zdraví vysokého veku, patrí k najvýznamnejším v oblasti prírodných vied a medicíny. Narodil sa v remeselníckej rodine v meste Delft, kde sa vy­školil za účtovníka, potom odišiel do Amsterdamu, kde bol zamestnaný do roku 1654 ako účtovník. Zaujímala ho však veľmi optika a tak sa vrátil opäť do svojho rodného mesta a venoval sa jej teoretickému i praktickému štúdiu.

Heisenberg sa považuje za spoluzakladateľa atómovej fyziky a s Nielsom Bohrom, svojím slávnym učiteľom a priateľom, najviac vyformoval kvan­tovú mechaniku a tak prispel nesmierne k tomu, že sa stala najdôležitejším odvetvím súčasnej fyziky.

Po úspešnej maturite v Mníchove musel mladý Werner dlho premýšľať, či má ísť študovať matematiku alebo fyziku, nakoniec sa predsa len rozhodol pre fyziku, lebo odkedy sa po prvý raz stretol s Einsteinovou teóriou relativity, práve fyzika nesmierne vzrušovala a priťahovala jeho nadovšetko hĺbavého a zvedavého ducha, pretože ukrývala také hlboké a fascinujúce tajomstvá.

Je obdivuhodné, kolko veľkých osobností priniesla taká malá krajina, akou je Škótsko so svojimi vyše päť miliónmi obyvateľov! Alexander Fleming z Lochfield Darrelu je dalším Škótom nášho poradovníka. Pochádzal zo sta­rej škótskej rodiny, jeho otec bol advokátom, takže financie neboli u nich problémom. Po maturite na gymnáziu odchádza na vysokú školu do Londý­na, kde promuje za lekára a potom pracuje vo výskumnom ústave imunolo­gického bádania.