Elektrina je prúd elektrických častíc, ktoré sú nabité kladne alebo záporne. Elektrina je náuka o spôsobe správania atómov. Atómy sa skladajú z menších častíc. Patria sem elektróny, ktoré sú nabité záporne, protóny, ktoré sú nabité kladne a neutróny, ktoré sú (kto by to bol povedal) neutrálne.
Každý z vás vie kto vynašiel žiarovku, alebo kto bol Henry Ford, Rudolf Diesel, Johan Guttenberg či už oficiálny vynálezca rádia Guglielmo Marconi aj keď to nie je celkom pravda, pretože rádio ako prvý vynašiel Nikola Tesla len si to nedal patentovať . Určite vám to meno niečo vraví Nikola Tesla , kto to vlastne bol ? Raz dávno som videla na Discoveri dokument o Teslovi a ten ma zaujal natoľko , že som sa rozhodol písať o štedrom čudákovi, ktorý bol nadpriemerne inteligentný.
Určite ste sa všetci aspoň raz pozreli na oblohu a zamysleli ste sa nad hviezdami? Čo sú, koľko ich..? V tomto článku vám pomôžem odpovedať na otázky a trošku si rozobereme čo je hviezda.
Gravitácia je súčasťou života od jeho vzniku. Sila tiaže bola integrovaná do nášho tela najmä v podobe stabilizátorov - vestibulánych orgánov vnútorného ucha. Na obežnej dráhe Zeme sú tieto orgány skôr príťažou.
Energia prílivu sa využíva niekoľko storočí. Ide tu o klasický príklad premeny potenciálnej energia na kinetickú a naopak. Už v 18. storočí boli na európskom pobreží prílivové mlyny, ktoré cez priepust napúšťali svoje nádrže prílivovou vodou. Po prílive sa nádrže uzavreli a voda opadávajúceho prílivu tiekla cez vodné koleso, ktoré sa rozkrútilo.
Z malej hrudky uránu veľkej ako ľudská dlaň sa dá získať rovnaké množstvo elektriny ako zo 70 ton uhlia alebo 390 barelov ropy. Elektráreň vyrábajúca elektrický prúd pre milión ľudí spotrebuje iba 3 kilogramy uránu denne - a je zatiaľ najvýdatnejším známym zdrojom energie. Nedávne udalosti v Japonsku ukázali, že to nie je energia bezpečná. :-(
Venuša je najnápadnejším astronomickým objektom na rannej a večernej oblohe na Zemi (okrem Slnka a Mesiaca) a patrí medzi jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá na Zem tiene. Podľa toho, že ju vidíme ráno a večer dostala pomenovanie Zornička alebo Večernica.
Pozorovali ste už niekedy hviezdnu oblohu? Jedným zo svetelných bodov, ktoré môžeme veľmi dobre vidieť je Jupiter, piata planéta v poradí od Slnka, najväčšia a najhmotnejšia planéta našej slnečnej sústavy. Vďaka svojej dobrej viditeľnosti (tretí najjasnejší objekt na nočnej oblohe po Mesiaci a Venuši) ho ľudia poznali už v staroveku.
Je to obrovská guľa plynu, ktorá by do seba schovala 1 319 planét Zem. Od Slnka je päť krát ďalej ako Zem a množstvo slnečného žiarenia, ktoré dopadne na povrch planéty (1m plochy) je menej ako 4% množstva dopadajúceho na Zem.
