TIP
Činidlo proti zahmlievaniu môžeš naniesť na mnoho povrchov. Na dvoch miestach však môže byť obzvlášť užitočné – na umývadle v kúpeľni a sklíčkach okuliarov. Najskôr si vypýtaj povolenie od rodičov a popros ich o pomoc. Ak činidlo použiješ na kúsok pevného filmu, môžeš naň písať tajné odkazy! Činidlo však nie je vhodné na ošetrovanie kovových povrchov.
Budete tiež potrebovať
Nádobku so spórmi plavúňa z Experimentu 16
Drevenú paličku ošetrenú lotosovým roztokom z Experimentu 13
200 ml odmernú nádobu
Petriho misku
Kuchynský olej na varenie
Prípravok na umývanie riadu
Ako na to
- Zdvihni nádobku so spórmi. Ak už spóry na povrchu vody netvoria súvislú vrstvu, opakuj postup z Experimentu 16, aby si ju obnovil.
- Na prst si nalej kvapku čistiaceho prípravku a ponor prst cez vrstvu. Dokážeš stále prst ponoriť bez toho, aby si prišiel do kontaktu s vodou? Po dokončení kroku si umy ruky.
- Potretú drevenú paličku umiestni do Petriho misky a do odmerky nalej 1 cm kuchynského oleja na varenie. Trochu oleja naber do pipety.
- Vylej trochu oleja na potretú stranu drevenej lopatky. Vytvára olej koráliky ako voda?
Čo sa deje
Kvapka prostriedku na umývanie riadku na tvojom prste redukuje povrchové napätie vody udržujúce spóry pohromade. Keďže spóry už nie sú ďalej pokope, prst sa ti zmáča ihneď po ponorení do vody.
Nanovrstva na povrchu drevenej paličky odpudzuje vodu ale vôbec neodpudzuje olej. To má dočinenia s chemickým zložením molekúl na povrchu. Sú hydrofóbne – ale taktiež lipofilné, čo znamená ,,milujúce-tuky‘‘. Molekuly oleja preto teda nie sú od povrchu odpudzované.
TIP!
V kapitole ,,Vznášajúce sa častice‘‘ nájdeš zaujímavejšie experimenty s olejom, vodou a nonačasticami.
Nové formy uhlíka
V prírode sa čistý (kryštalický) uhlík vyskytuje vo forme grafitu a diamantu, zatiaľ čo uhlie a ropa vznikajú z organických zvyškov rastlín a zvierat, ktoré žili pred miliónmi rokov. Všetky spomínané formy uhlíka človek využíva už veľmi dlhú dobu.
V 70.-ych rokoch 20.-eho storočia začali vedci využívať výkonné mikroskopy na štúdium sadzí vytvorených pri rôznych typoch spaľovania. V priebehu toho objavili nový druh molekúl zložených z čistého uhlíka usporiadaného do sférického tvaru. Hoci mali tieto sféry veľkosť len 1 nanometer, dokázali vo svojom vnútri prenášať ďalšie molekuly, čo mohlo mať potenciálne využitie, povedzme, pri prenose molekúl do určitých častí tela, kde by boli z vnútra sférických molekúl uvoľnené. To mohlo byť veľmi užitočné predovšetkým v medicíne. Za pomoci nových pokročilých technológií boli nanoinžinieri schopní takéto špeciálne uhlíkové sféry (nazývané ,,fullerény‘‘) vytvoriť a pracovať na ich výskume.
Okrem sfér môže uhlík nadobúdať aj tvar trubičiek. Tieto ,,uhlíkové nanotrubičky‘‘ sa často vyskytujú v zhlukoch a majú vlastnosti miniatúrnych vláken. Sú extrémne silné a
našli využitie pri spevňovaní stavebných materiálov. Sú prakticky užitočné na výrobu veľmi ľahkých ale silných materiálov používaných v automobilovom priemysle a vesmírnom výskume.
Odpozorované z prírody
Ľudia boli od nepamäti fascinovaní touto zvláštnou lotosovou rastlinou, ktorej listy sa zdanlivo nikdy nezašpinia. Príčinu toho, že sa na jej listy nikdy nič neprilepí, najskôr jednoducho hľadali v dokonalej hladkosti listov. Až po príchode nových technológií na scénu, ako napr. elektrónovej mikroskopie (viď. ,,Základné vedomosti‘‘, str. 59-61), boli vedci skutočne schopní pozorovať a skúmať štruktúru lotosových listov.
Ihneď na to začali pátrať po spôsobe ako tento efekt skopírovať a preniesť na umelo vyrábané lotosové povrchy. Dnes, za pomoci nanotechnológií, dokážeme prakticky každý povrch zmeniť na vodu odpudzujúci.
Idea obracania sa na prírodu a hľadania inšpirácii v nej pri riešení inžinierskych problémov je známa pod názvom ,,bionika‘‘, ktorý sa skladá z gréckeho koreňa slova ,,život‘‘ a prípony ‚,-ic‘‘ teda ,,ako živý‘‘. Pri výrobe plaviek, kostier lodí či lietadiel sa inžinieri v oblasti bioniky nechali inšpirovať objektami z prírody, ako napr. žraločou kožou. Žraločie plutvy majú jemne zakrivené drážky čo znižuje vplyv trenia pri ich rýchlej plavbe. V prípade lietadiel je možné znížiť ich spotrebu pomocou umelo vytvorených drážok na vonkajšom povrchu.
Niektoré charakteristiky rastu kostí a rastlín samotných poskytli architektom množstvo ideí pri navrhovaní nových budov a napomohli vývoju obzvlášť ľahkých ale silných komponentov strojov.
A vždy je toho toľko, čo sa môžeme od prírody naučiť!
