Kde sa bojovalo?
Počas prvej svetovej vojny sa bojovalo okrem Európy aj v Afrike a v Ázii, hlavne na Blízkom a Ďalekom východe. Najdôležitejšie však boli dva fronty v Európe:
- západný front
- východný front
Západný front:
Nemecko chcelo vojnu rozhodnúť „bleskovým úderom“ na západe (proti Francúzsku). Bez váhania prekročilo belgické hranice, hoci Belgicko bolo neutrálnym štátom. Nemecké vojská sa dostali až k rieke Marne, ale francúzskej armáde sa podarilo zadržať ich postup. Začala sa zdĺhavá a ťažká pozičná zákopová vojna. Front bol na oboch stranách popretkávaný zákopmi , z ktorých vojaci vyrážali do útoku. Keď sa im podarilo dobiť ďalší pásik zeme a zostať nažive, opäť sa zakopali (Bojovalo sa tam doslova o metre.). Na západnom fronte sa odohrávali veľké bitky. V prvom roku vojny (1914) pri rieke Marne, roku 1916 pri rieke Somme a pri mestečku Verdun. Na obidvoch stranách v nich padli státisíce vojakov, ale front sa nijako podstatne nepohol. Ani jedna strana nemala dosť síl na to, aby zvíťazila.
Východný front:
Rusi sa hneď po vyhlásení vojny usilovali prejsť do útoku proti nemeckým a rakúsko – uhorským vojskám. Úspešní však boli najmä v boji proti Rakúsko - Uhorsku a podarilo sa im prekročiť Karpaty. V máji 1915 sa však ruské vojská pod nemeckým tlakom museli dať sa dlhý ústup. Už na konci roku 1915 hrozila Rusku porážka. Ruská armáda bola zle vyzbrojená a nedostatočne pripravená. Jediným prechodným úspechom bola krátka ofenzíva pod vedením generála Brusilova v lete roku 1916.
Revolučné zmeny v Rusku:
V Ruskej ríši sa odohrávali udalosti s najvážnejšími dôsledkami. Porážky na fronte, zlyhanie zásobovania, rozvrat financií a úplné zrútenie trhu doľahli na obyvateľstvo. Vojaci už nechceli ďalej bojovať, robotníci štrajkovali proti dražobe, ženy vyšli do ulíc demonštrovať za zlepšenie zásobovania. Na čelo nespokojných sa postavili predstavitelia demokratických politických strán. V marci roku 1917 (podľa ruského kalendára vo februári) prinútili cára Mikuláša II. odstúpiť a vytvorili Dočasnú vládu, ktorá mala pretvoriť Rusko na demokratickú republiku. Tejto udalosti hovoríme Februárová revolúcia. Krajina pokračovala vo vojne, ale bez vojenských úspechov. Strana ruských boľševikov na čele s revolucionárom Leninom chcela však využiť neúspechy vo vojne a ich dôsledky na to, aby sa sama chopila moci.
V novembri roku 1917 (podľa ruského kalendára v októbri) sa boľševikom podarilo dobyť politickú moc. Táto Októbrová revolúcia znamenala nielen koniec krátkeho pokusu o demokraciu v Rusku, ale aj koniec bojov na východnom fronte. Boľševické Rusko totiž uzavrelo s centrálnymi mocnosťami v marci roku 1918 v Brest – Litovsku mier (preto sa nazýva brest – litovský mier).
Koniec vojny:
Vystúpenie Ruska z vojny Dohodu oslabilo, ale jej výrazné posilnenie znamenal vstup USA do vojny. Po boku Dohody v apríli 1917 vypovedali vojnu Nemecku a Rakúsko – Uhorsku, čím reagovali na potápanie amerických lodí v Atlantickom oceáne nemeckými ponorkami.
Vojna sa napokon rozhodla na západnom fronte, kde Dohoda donútila Nemecko 11. novembra 1918 ku kapitulácii.
Ďalšie informácie o prvej svetovej vojne:
Nepriateľské bloky:
Pôvodný Trojspolok:
Nemecko, Rakúsko – Uhorsko, Taliansko
Od začiatku vojny sa namiesto Trojspolku používa názov centrálne mocnosti a patrili k nim:
Nemecko, Rakúsko – Uhorsko, Turecko a Bulharsko
Pôvodná Dohoda:
Veľká Británia, Francúzsko, Rusko
Za vojny sa k nim pridali:
Srbsko, Čierna Hora, Belgicko, Grécko, Taliansko, Rumunsko, Japonsko, USA a ďalšie.
Chemické zbrane:
V prvej svetovej vojne sa po prvýkrát použili chemické zbrane (chlór, yperit). Tieto otravné látky nasadila nemecká armáda pri belgickom meste Ypres roku 1915 a 1917. Po tomto útoku zomrelo 5 000 vojakov Dohody a 10 000 bolo ťažko zranených (napríklad po chlórovom plyne oslepli).
Straty vojakov jednotlivých štátov:
Nemecko..........................1 808 000
Rusko................................1 700 000
Francúzsko........................1 385 000
Rakúsko – Uhorsko...........1 200 000
Veľká Británia......................947 000
Taliansko.............................460 000
Rumunsko...........................335 000
Turecko...............................325 000
USA.....................................115 000
Bulharsko..............................87 000
Srbsko...................................45 000
Belgicko................................13 000
Portugalsko............................7 000
Grécko...................................5 000
Čierna Hora...........................3 000
Dúfam, že sa vám môj článok o prvej svetovej vojne páčil. Vojna je tragická vec, a tak môžeme iba dúfať, že sa už také niečo nezopakuje.
Prajem pekný zvyšok dňa :)