By Lukáš Janáčik on utorok, 09. jún 2015
Category: Ľudské telo

Ľudské telo (part 3)

V predchádzajúcom diely som rozoberal chrup a svaly. Tento krát sa zameriam na kryciu sústavu (koža, nechty, vlasy chlpy) a nervovú sústavu (mozog – predný mozog, stredný mozog, zadný mozog, mozgové pleny).

Krycia sústava

Koža:

Koža je plošne najväčší orgán v ľudskom tele. U dospelého človeka dosahuje priemerne asi 1,8 m2. Funguje ako orgán vylučovacej sústavy a zároveň chráni telo.

Štruktúra kože:

Koža sa skladá z vonkajšej pokožky, vnútornej zamše a podkožného väziva.

1 Pokožka:

V spodnej vrstve pokožky (epidemis) sa neustále tvoria nové bunky, v ktorých sa nachádzajú zrnká hnedého farbiva melanínu. Od množstva melanínu závisí farba kože a vlasov. Vo vrchnej vrstve pokožky sú staré odumreté bunky. Obsahujú bielkovinu keratín, ktorá sa nachádza vo vlasoch a nechtoch.

2 Zamša:

V Zamši sa nachádzajú pružné vlákna. Dodávajú koži elastickosť a pevnosť. V zamši sú uložené cievy, nervové receptory, potné žľazy, vlasový folikul, vačok, z ktorého vyrastá vlas. Každý vlas je spojený so svalom, takzvaným vzpriamovačom a mazovou žľazou, ktorá vylučuje kožný maz.

3 Podkožné väzivo:

Nachádza sa pod zamšou. V bunkách tohto spojivového väziva sa tvorí zásobný tuk. Vypĺňa priestor medzi orgánmi a cievami.

Význam kože:

Tvorí pružný vodotesný obal, ktorý v tele udržuje tekutiny a chráni ho pred baktériami a škodlivými slnečnými lúčmi. V koži sú uložené nervové zakončenia citlivé na teplo, chlad, bolesť a tlak. Potné žľazy a jemné krvné vlásočnice pomáhajú udržiavať telovú teplotu. Podkožné väzivo chráni vnútorné orgány pred nárazmi.

Nechty:

Nechty vznikajú ešte pred narodením z buniek pokožky na končekoch prstov. V hornej vrstve buniek sa hromadí tvrdý keratín, základ nechtovej doštičky, ktorá vyrastá z nechtového lôžka. Necht prekrýva kožu na koncoch prstov.

(strihajte si prosím nechty :D )

Vlasy a chlpy:

Formujú sa ešte pred narodením (niektoré deti sa rodia s vlasmi). Najskôr pokožka v určitej časti zhrubne a postupne prerastie do zamše. Vznikne takzvaná papila. Bunky papily sa začnú rýchlo deliť, z niektorých vznikne vlas (alebo chlp), v ktorom sa smerom hore od koreňa hromadí pevný keratín. Z ďalších buniek vznikne zrohovatené puzdro spojené s mazovou žľazou.

Nervová sústava:

 

Mozog

Mozog je hlavnou časťou centrálnej nervovej sústavy, do ktorej patrí aj miecha. Riadi všetky procesy tela. Signály, ktoré mozog vysiela, prechádzajú k orgánom cez miechu (preto ak je porušená miecha, môže dôjsť napríklad k ochrnutiu dolných končatín – mozog ich nedokáže ovládať). Ľudský mozog váži približne 1 300 gramov. Člení sa na šesť oddielov.

Predný mozog:

V prednom mozgu sú centrá pamäte, myslenia a inteligencie. Riadi pohyb častí tela, je centrum zmyslových zážitkov, pocitov, je centrom reči, sluchu a zraku. Tvoria ho dve pologule – hemisféry. Na ich povrchu je sivá hmota – vytvára mozgovú kôru.

Stredný mozog:

Funguje hlavne ako stanica na prijímanie a vysielanie správ. Riadi napríklad pohyb očí, otáčanie hlavy a tela na svetelný alebo zvukový podnet. Je dôležitý pre udržiavanie vzpriamenej polohy tela.

Zadný mozog:

Je koordinačným centrom pohybu tela, hlavne horných a dolných končatín.

Mozgové pleny

Na priečnom reze mozgom by sme mohli vidieť päť rôznych vrstiev, ktoré mozog chránia.

1 - Koža, vlasy, tuk a ďalšie tkanivá.

2 - Lebka, časť kostry, v ktorej je uložený mozog. Vnútorná sieť kostných podpier spevňuje kupolovitú štruktúru lebky.

3 - Tvrdá mozgová plena – dura mater, tvorí vonkajší obal mozgu.

4 – Pod ňou je pavúčnica – arachnoidea, pružná plena uzatvárajúca takzvaný subarachnoidálny priestor.

5 - Pia mater alebo cievnatka je tenká plena pokrývajúca zvrásnený povrch mozgu.

Leave Comments