Problém nerovnosti nadobúda na význame obzvlášť v súvislosti s narastajúcou chudobou a nezamestnanosťou v globalizovanom svete. Ide o problém, ktorý zasahuje do všetkých oblastí spoločenského života, predovšetkým však do ekonomickej a sociálnej sféry, ale je aj problémom etickým, psychologickým, vzdelanostným. Dotýka sa aj takých dôležitých oblastí, ako je daňový systém, sociálne dávky, minimálna mzda.
Najkoncentrovanejším a súčasne najnegatívnejším výrazom nerovnosti je chudoba. Svojou podstatou je nerovnosť ekonomická kategória, má však svoje súvislosti sociálne, etické, psychologické, politické,kultúrne; má teda multidisciplinárny charakter. Má taktiež svoje makro i mikroekonomické dimenzie. Medzi ďalšie atribúty nerovnosti možno zaradiť i nerovnosť vertikálnu – medzi skupinami a jednotlivcami, a horizontálnu – medzi regiónmi, krajinami a pod. Hypotéza o krivke tvaru prevráteného U (Kuznets,1955) hovorí o vplyve ekonomického rastu na ekonomickú nerovnosť. Podľa hypotézy sa nerovnosť v počiatočnom štádiu ekonomického rastu zväčšuje, potom sa stabilizuje a začne klesať v jeho vyšších štádiách. Kuznets to vysvetľuje prechodom poľnohospodárskej spoločnosti na priemyselnú, ktorá je charakteristická vyšším priemerným príjmom na osobu aj vyššou nerovnosťou. Variabilita v čase a medzi krajinami je ťažko vysvetliteľná Kuznetsovou krivkou, alebo sa predpokladá nelineárny vzťah a veľmi silný je vplyv šokov typu vojny, revolúcie, štrajky, zmeny vládnutia, migrácia a pod., navyše Kuznetsova krivka predpokladá uzavretú ekonomiku.
Vplyv jednotlivých faktorov na nerovnosť
Príjmová nerovnosť sa skúma najčastejšie pomocou Giniho koeficientu príjmovej nerovnosti, vychádzame z údajov Svetovej banky. Giniho index vykazuje hodnoty na škále od 0 do 100, pričom 0 vyjadruje perfektnú rovnosť a hodnota 100 perfektnú nerovnosť. Situáciu podľa Giniho koeficientu zobrazuje nasledujúca mapa ekonomickej nerovnosti. Medzi príjmovo najrovnejšie (prvých 10 v poradí) patria krajiny len z Európy, z toho všetky nordické krajiny (Nórsko, Švédsko, Fínsko a Dánsko).
Ukazovatele nerovnosti!
- Giniho koeficient,
- Pomer 20/20 - pomer príjmov 20% najbohatších k príjmom 20% najchudobnejších
- Pomer 10/10 - pomer príjmov 10% najbohatších k príjmom 10% najchudobnejších,
Implicitné ukazovatele nerovnosti:
- Bohatstvo na obyvateľa ($),
- % obyvateľov pod hranicou chudoby.
Ekonomické ukazovatele!
- HDP(Hrubý Domáci Produkt) na osobu v $ (2010),
- Nezamestnanosť (%),
- Zadlženosť (% z HDP)
- Index ekonomickej slobody(právo na prácu a majetok, sloboda produkcie, konzumu, investovania, postoje vlády voči slobodnému pohybu pracovných síl, tovarov a kapitálu, atď.)
Sociálne ukazovatele!
- Index rodovej nerovnosti (2011),
- Global Peace Index (2012) - hodnotí mierumilovnosť krajín.
- Human Development Index (2011),
12.Počet väzňov na 100 000 obyvateľov,
13.Počet vrážd na 100 000 obyvateľov,
- Politické práva,
- Občianske slobody,
- % prosperujúcich obyvateľov (thriving),
- Index korupcie,
- Index dôvery,
- Priemerné BMI (2012) - Body mass index –
Index telesnej hmotnosti(hodnoty do 18,5 - podvyživení, do 25 - v norme, nad 25 - nadváha, nad 30 -obezita),
- Social Capital Achievement – úroveň sociálneho kapitálu.
Kategorické ukazovatele!
21.Región
- Najzastúpenejšie náboženstvo
- Typické podnebie
Dane ako dôležitý nástroj zmierňovania nerovnosti
Jednou z najkomplikovanejších a najproblematickejších otázok z hľadiska nerovnosti je oblasť daní. Dane sú predovšetkým jedným z dôležitých nástrojov prerozdeľovania a ako také sú súčasne imanentnou súčasťou mechanizmu rozdeľovania.Vo všeobecnosti sa uznáva, že spravodlivosť by mala byť základným kritériom daňového
systému, to znamená, že každý daňový poplatník by mal odvádzať správny, adekvátny
podiel do nákladov vlády. Aký však ten správny a adekvátny podiel má byť, v tom už je oveľa menšia zhoda, ak vôbec niekedy existuje. Spravodlivosť je taktiež základnou požiadavkou na „dobrý“ daňový systém. (Pravda, i tu vzniká otázka, dobrý pre koho?) „Rozdeľovanie da-ňového zaťaženia by malo byť rovnomerné. Každý občan by mal platiť spravodlivý podiel.“ (Musgrave – Musgraveová,1993) Podobne ako pri rozdeľovaní, aj pri zdaňovaní a najmä pri tvorbe daňového systému ako takého sa uplatňujú rôzne kritériá: zdaňovanie podľa úžitku, zdaňovanie podľa schopnosti daňovej úhrady.V daňovom systéme USA sa napríklad určenie daňovej povinnosti odvíja a za základný príjmový koncept sa považuje upravený hrubý príjem.V podstate však ide o čistý príjem. A práve tu sa rozlišuje, či ide o príjem z práce, alebo o príjem z kapitálu a pomerne frekventovaný je názor, že príjem z práce, teda mzdový príjem by sa mal zdaňovať menej prísne než kapitálový. A tu je práve ten rozpor medzi prínosom a úžitkom.Rovnaký príjem totiž nemusí znamenať pre prijímateľa aj rovnaký úžitok a tobôž nie rovnakú schopnosť daňovej úhrady, ak do problému vstupujú iné okolnosti, ktoré spôsobujú, že napriek rovnakému príjmu situácia poplatníkov je rozdielna – napríklad početnosť rodiny, mimoriadne či nepredvídané výdavky, krádež, náklady na liečenie po úraze a iné nepredvídané výdavky a straty.Osobitný problém je rovná daň. Prívlastok „rovná“ tu v žiadnom prípade neznamená spravodlivá a najmä voči komu a v čom. Ak totiž ubudne takmer pätina z malého krajca chleba hladujúcemu (nízkopríjmovému), určite to pocíti viac, ako keď ubudne necelá pätina tomu, kto má celý peceň, aj keď je na druhej strane pravda, že 19 % z mála je podstatne menej ako 19 % z veľkej kopy. Otázne teda je, či tento pomer (resp. nepomer) medzi nízkopríjmovými a vysokopríjmovými skupinami, resp. príjmami z práce a príjmami z kapitálu možno označiť za vertikálnu spravodlivosť.Navyše, samotná sadzba dane nie je jediným faktorom či kritériom efektívnosti a taktiež ani spravodlivosti daňového systému. Dôležitým predpokladom efektívnosti daňového systému je daňový základ a ten je ovplyvňovaný množstvom rôznych pripočítateľných a odpočítateľných položiek. Napokon, tzv. vyššie vrstvy využívajú niekedy štát a jeho služby v oveľa väčšej miere, ako tí chudobní s nepomerne menšími príležitosťami ukrajovať zo spoločného koláča a tie sa aj medzigeneračne vyrovnávajú iba veľmi nepatrne a pomaly, ba naopak, chudoba je dedičná.Ťažko hľadať spravodlivosť napríklad tam, kde príjmy jedného percenta najbohatších sú 21-krát vyššie, ako príjmy strednej triedy a 70-krát vyššie, ako príjmy 80 miliónov najchudobnejších, ako tomu bolo napríklad v Amerike v roku 2005.
Ďakujem, že ste si prečítali môj článok. Dúfam, že sa vám páčil. V ďalšom diely budem pokračovať a rozoberiem aj minimálnu mzdu, sociálne dávky a ďalšie.
Prajem pekný zvyšok dňa J