NÁRODNÉ ŠKOLY

RUSKÁ NÁRODNÁ HUDBA

Michail Ivanovič Glinka (1804 – 1857)

Prvý  významný  ruský  skladateľ,  zakladateľ  ruskej  národnej  hudby.  Glinka  bol  prvý  skladateľ

v Rusku, ktorému sa podarilo nahradiť západné umelecké vplyvy národným umením.

Dielo:

–     opery: Ruslan a Ľudmila (prvá ruská národná rozprávková opera), Ivan Susanin

–     orchestrálne skladby: Noc v Madride, Kamarinskaja

–     piesne, komorné skladby

Alexander Sergejevič Dargomyžskij (1813 – 1869)

Ruský skladateľ, zakladateľ ruskej národnej hudby.

Dielo:

–     opery: Rusalka, Kamenný hosť

–     okolo 100 romancí, orchestrálne obrazy

MOCNÁ HŔSTKA

Ruský kritik Vladimír Vasilievič  Stasov zoskupil okolo seba mladých skladateľov. Táto skupinka

dostala  pomenovanie  Mocná  hŕstka (Mogučaja  kučka),  ktorá  nadviazala  na tradíciu  Glinkovej  a

Dargomyžského  hudby. Mocná  hŕstka  sa stala  vedúcou  silou  vo vývoji ruskej  hudby. Tvorili  ju

skladatelia M. A. Balakirev, A. P. Borodin, M. P. Musorgskij, N. Rimskij-Korsakov, C. A. Kjuj.

Milij Alexejevič Balakirev (1836 – 1910)

Bol  organizačným  vodcom  skupiny,  ostatným  členom  pomáhal  pri osvojení  si  skladateľských

zručností. V Petrohrade založil Bezplatnú hudobnú školu.

Dielo: symfonická báseň Tamara, klavírna fantázia Islamey, predohry, symfónie, úpravy ľudových

piesní

Alexander Porfirievič Borodin (1833 – 1887)

Lekársky  chemik,  hudbe  sa  venovala  len  vo voľnom  čase.  Jeho  tvorba  nie  je  rozsiahla,  ale

významná.

Dielo: opera Knieža Igor, symfónia h mol Bohatierska

Modest Petrovič Musorgskij (1839 – 1881)

Najväčší zjav ruskej hudby tej doby. Pôvodne bol  dôstojníkom, neskôr úradníkom. Musorgského

tvorba bola pokroková, komponoval na základe poznania ruskej ľudovej piesne a  obohatil hudbu

o novú melodiku, rytmus, harmóniu a farebnosť.

Dielo:

–     opery: Boris Godunov, Chovanština, Soročinský jarmok

–     klavírny cyklus Obrázky z výstavy (Kartinky)

–     piesňové cykly: Piesne a tance smrti, Detská izba

Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov (1844 – 1908)

Technicky  najvyspelejší  a  najvzdelanejší  člen  Mocnej  hŕstky,  bol  lodným  dôstojníkom.  Hudbu

študoval  u Balakireva  a  neskôr  sa  stal  profesorom na petrohradskom  konzervatóriu. V tvorbe  sa

opieral o bohatstvo ľudovej piesne, Glinkovú tradíciu a západných skladateľov.

Dielo:

–     15  opier:  Májová  noc,  Snehulienka,  Mozart  a  Salieri,  Sadko,  Cárska  nevesta,

Rozprávka o cárovi Saltánovi, Zlatý kohútik

–     symfonická tvorba: suita Šeherezáda, suita Antar, symfonický obraz Sadko, Španielské

capriccio, Klavírny koncert cis mol

–     komorná a piesňová tvorba

Peter Iljič Čajkovskij (1840 – 1893)

Ruský skladateľ,  predstaviteľ ruskej národnej hudby. Vyštudoval právo,  ale viac ho tešila hudba.

Založil svoj hudobný sloh, v ktorom skĺbil ruskú ľudovú hudbu s európskou západnou hudbou. Jeho

hudba je veľmi lyrická, citová.

Dielo:

–     10 opier: Eugen Onegin, Piková dáma, Vojvoda, Undina, Panna Orleánska

–     3 balety: Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik

–     6 symfónií: 4.symfónia f mol, 5.symfónia e mol, 6.symfónia h mol Patetická

–     orchestrálne  skladby:  predohra  Rómeo  a  Júlia,  Slávnostná  predohra  1812,  Husľový

koncert D dur, Klavírny koncert b mol

–     komorná hudba, klavírne skladby, klavírne cykly Detský album, Ročné doby

ČESKÁ NÁRODNÁ ŠKOLA

Bedřich Smetana (1824 – 1884)

Je  zakladateľom  českej  národnej  hudby  vysokej  európskej  úrovne.  Je  tvorcom  národnej  opery,

českej programovej hudby, zborovej literatúry, poetickej a virtuóznej klavírnej literatúry a komornej

tvorby.

Dielo: Štýlovo vychádza z novoromantizmu, ktorý obohatil o vlastné prvky.

–     9 opier: Braniboři v Čechách, Prodaná nevěsta, Libuše, Dalibor, Hubička

–     3 symfonické básne: Richard III., Hakon Jarl, Valdštajnov tábor, symfonický cyklus Má

vlast (Vyšehrad, Vltava, Šárka, Z českých luhů a hájů, Tábor, Blaník)

–     vokálna  tvorba, komorná tvorba  –  sláčikové  kvarteto Z mého života,  klavírna tvorba  –

zbierky Sny, České tance

Antonín Dvořák (1841 – 1904)

Prvý moderný český symfonik, tvorca českého inštrumentálneho koncertu a českej oratórnej hudby.

Vo svojej  tvorbe  vychádzal  z Brahmsovej  tvorby  a  spojil  sa  aj  s ľudovým  muzikantstvom.  Jeho

hudba je veľmi rôznorodá. Dlhý čas pôsobil v Amerike, čo tiež ovplyvnilo jeho tvorbu.

Dielo:

–     10 opier: Rusalka, Čert a Káča

–     piesňové cykly: Biblické piesne, Moravské dvojspevy

–     vokálno-inštrumentálne skladby: Requiem, Stabat Mater

–     orchestrálna tvorba: 9 symfónií  (9.symfónia e  mol Z nového sveta), symfonické básne  –

Zlatý kolovrat, Vodník, Polednice, predohry, serenády, Česká suita, Slovanské  tance, 3

koncerty (husľový, violončelový, klavírny)

–     komorná hudba: sláčikové kvartetá, klavírne triá, Dumky, Romantické kusy, Humoresky

pre klavír

Zdeněk Fibich (1850 – 1900)

Český skladateľ romantizmu, ktorý obohatil hudbu o koncertné a scénické melodrámy.

Dielo:

–     opery: Búrka, Pád Arkuna, Šárka

–     symfonické básne: Toman a lesná panna, Othelo

–     melodrámy: cyklus Hippodamia, Vodník, Večnosť, Štedrý deň

–     ostatná tvorba: 3 symfónie, selanka V podvečer, Nálady pre klavír

NÓRSKA NÁRODNÁ HUDBA

Edvard Hagerup Grieg (gríg, 1843 – 1907)

Nórsky skladateľ, klavirista a dirigent. V hudbe dokázal vyjadriť citový zážitok a náladu prírodných

krás a pôsobivo spojiť nórske hudobné myslenie s romantickým výrazom.

Dielo: Najpopulárnejšie sú 2 suity Peer Gynt a klavírny koncert a mol.