By Patrik Hyll on piatok, 12. jún 2015
Category: História

Dejiny hudby- hudba v 20. storočí

HUDBA V 20.STOROČÍ

Hudba  20. storočia  sa vyznačuje  veľkou  rôznorodosťou umeleckých  smerov  a skupín.  Súvisí  to

s politickým, hospodárskym a kultúrnym rozvojom. Umenie  absorbovalo všetky dôležité  udalosti.

Umenie sa stalo drsnejším, výraznejším a provokatívnejším.

Štýlové členenie hudby 20.storočia je neobyčajne zložité, pretože ešte stále doznieval romantizmus

a do toho vznikali nové smery. Veľmi výrazný bol expresionizmus, kde umelci vyjadrovali hlavne

zúfalstvo, prázdnotu a bolesť. Skladatelia používali nové kompozičné postupy.

Folklorizmus  vychádza aj z expresionizmu,  ale je na ňom  vidieť  všeobecný  návrat k prameňom

ľudového umenia, návrat k prírode, čo sa prejavilo v hudbe ostrým rytmom.

Neoklasicizmus  je  ďalší  štýl,  ktorý  sa  postupne  vyvinul.  Neoklasickí  skladatelia  sa  usilovali

o dokonalé usporiadanie hudobného materiálu,  zreteľnú  a  jasnú stavbu skladby. Oživili barokové

hudobné druhy.

V 20.rokoch  sa sformovala skupina  skladateľov,  nazývali  sa  Parížska šestka,  ktorí hlásali  nový

estetický program. Chceli tvoriť hudbu všedného dňa.

Druhá  polovica  20.storočia  bola  plná  techniky.  Rozhlas, televízia,  gramofón,  magnetofón  úplne

zmenili hudobný život. Vznikli elektronické hudobné nástroje a elektroakustická hudba.

SKLADATELIA ESPRESIONIZMU A II. VIEDENSKEJ ŠKOLY

Reprezentuje ju trojica rakúskych skladateľov, ktorí mali významný vplyv na vývoj súčasnej hudby.

Centrom sa stala Viedeň.

Arnold Schönberg (šengerg, 1874 – 1951)

Rakúsky skladateľ, zakladateľ, duchovný vodca a inšpirátor II. viedenskej školy, pedagóg, teoretik,

otec dodekafónie.  Vo svojej tvorbe mal  4 obdobia: tonálne,  atonálne,  dodekafonické  a americké.

Tento sled období znamenal postupné zrušenie tonálneho centra.

Dielo:

–     kantáta Piesne z Gurre

–     melodráma Pierrot lunaire

–     operný fragment Mojžiš a Áron

–     kantáta Ten, ktorý prežil Varšavu, husľový koncert, kantáta Kol Nidre

Anton Webern (1883 – 1945)

Rakúsky  skladateľ  a  dirigent.  Nechal  sa  inšpirovať  Schönbergovým  kompozičným  štýlom,  ale

hľadal nový výraz. Je „otcom“ nového kompozičného smeru – punktualizmu.

Dielo:  prevažne komponované pre komorné zoskupenia

–     6  bagatel  pre sláčikové  kvarteto,  4  piesne  pre spev  a  viac  nástrojov,  Koncert  pre 9

nástrojov.....

Alban Berg (1885 – 1935)

 Rakúsky skladateľ, predstaviteľ II. viedenskej školy.

Dielo: má pomerne málo skladieb, najznámejšie sú:

–     opera Vojcek

–     Husľový koncert „Na pamiatku anjela“

–     opera Lulu

SKLADATELIA FOLKLÓRIZMU

Béla Bartók (1881 – 1945)

Maďarský  skladateľ,  predstaviteľ  folklórizmu.  Zbieral  a  študoval  ľudové  piesne  (maďarské,

slovenské, rumunské, bulharské, srbské...).

Dielo: originálnym spôsobom spojil ľudovú a umelú hudbu a bol novátorom vo využívaní rytmu a

zvukovosti.

–     balety Zázračný mandarín, Drevený princ

–     opera Hrad kniežaťa Modrofúza

–     orchestrálna skladba Hudba pre strunové nástroje, bicie a celestu

–     Allegro barbaro pre klavír

–     sláčikové kvartetá, skladby pre klavír, husľová sonáta, sonáty pre klavír, violový koncert...

Leoš Janáček (1854 – 1328)

Český  skladateľ,  predstaviteľ  folklórizmu,  najvýznamnejšia  a  najoriginálnejšia  osobnosť  českej

hudby 20.storočia. Vo svojej tvorbe rovnako ako Bartók využil ľudovú hudbu. Melodika je zhustená

a  koncentrovaná  na malú plochu, využíva  nápevky  – intonácia ľudskej  reči. Má výraznú rytmiku,

harmónia nie je zložitá, v inštrumentácií využíva aj nezvyčajné kombinácie.

Dielo:

–     opery (9) Šárka, Osud, Její pastorkyně, Káťa Kabanová, Príbehy líšky Bystroušky, Vec

Makropulos.....

–     vokálna tvorba – kantáta Glagolská omša

–     orchestrálna tvorba: suita Lašské tance, Taras Bulba, Sinfonietta

–     klavírne skladby a komorné diela.....

NEOKLASICIZMUS

Igor Stravinskij (1882 – 1971)

Ruský  skladateľ,  klavirista  a  dirigent,  jeden  z najvýznamnejších  umelcov  20.  storočia,  bol

priekopníkom  neoklasicizmu.  Pôsobil  v Paríži,  v Amerike  a  na konci  života  v Európe.  Vyrastal

v umeleckom prostredí, svoje prvé diela skomponoval pod vplyvom Mocnej hŕstky. V Stravinského

skladbách  je pozoruhodná inštrumentácia  a ruské  folklórne prvky,  veľmi  dominantný je  rytmus.

Na základe  ruských  ľudových  piesní  vytvoril  novú  hudobnú  reč  a  nový  kompozičný  systém.

Novosť jeho hudby bola v tóninách, rytme a inštrumentácií.

Dielo:

–     balety Vták Ohnivák, Svätenie jari, Pulcinella

–     opera-balet Príbeh vojaka

–     opery Osud zhýralca, Oidipus Rex

–     Žalmová symfónia

–     skladby pre klavír, dychové nástroje, husle, piesňové cykly Pribautky

Paul Hindemith (1895 – 1963)

Nemecký  skladateľ,  dirigent,  violista,  pedagóg,  predstaviteľ  neoklasicizmu.  Snažil  sa  o nové,

revolučné, napokon sa priklonil k starej hudbe. Jeho tvorba je obrovská, patril k najvšestrannejším

skladateľom.

Dielo:

–     opery Vrah – nádej žien, Svätá Zuzana, Cardillac, Maliar Mathis, Harmónia sveta

–     oratórium Nekonečno

–     symfónie Maliar Mathis,

–     klavírny cyklus Ludus tonalis

–     množstvo koncertov, koncertnej hudby

Bohuslav Martinů (1890 – 1959)

Český   skladateľ,   predstaviteľ   českého  neoklasicizmu.  Pôsobil   v Čechách,  vo Francúzsku  a

v Amerike.

Dielo: je veľmi rozsiahle

–     opery (písal aj rozhlasové a televízne) Hry o Márií, Julietta, Mirandolína

–     balety (11) Špalíček

–     kantáta Otváranie studničiek, Kytice, Gilgameš

–     piesne Nový Špalíček, Pesničky na jednu stránku, Pesničky na dve stránky

–     pre orchester 6 symfónií, Half-time, Jazz-suita

–     klavírna tvorba, koncerty pre hoboj, dva orchestre, husle, klavír, komorná tvorba....

PARÍŽSKA ŠESTKA

V roku 1919 boli  pod týmto  názvom označení umelecky  spriatelení  skladatelia, Darius  Milhaud,

Arthur Honegger, Georges Auric, Francis Poulenc, Louis Durey, Germaine Tailleferová. Chceli, aby

ich  hudba  odpovedala  životnému  štýlu  doby.  Veľkým  inšpirátorom  tejto  skupiny  bol  Igor

Stravinskij,  ale  vzorom  bol  Eric  Satie.  Najvýznamnejšími  skladateľmi  boli   Darius  Milhaud  a

Arthur Honegger.

Darius Milhaud (dárius mijó, 1892 – 1974)

Francúzsky  skladateľ,  bol  neobyčajne  plodným  skladateľom,  má  okolo  450  skladieb  takmer

vo všetkých skladateľských oblastiach. Základom je jasná melodická línia. Mal zmysel pre humor,

čo sa prejavilo aj v názvoch jeho skladieb.

Dielo:

–     piesňové cykly Katalóg poľnohospodárskych strojov, Katalóg kvetín

–     balet Vôl na streche, Stvorenie sveta

–     opery Únos Európy, Bolivar, Ohnivý zámok

–     inštrumentálne skladby – symfónie, koncerty, sonáty, sláčikové kvartetá....

Arthur Honegger (oneger, 1892 – 1955)

Najväčšia osobnosť Parížskej šestky, francúzsky skladateľ, tvoril zábavnú hudbu a hudbu pre filmy.

Jeho hudobná reč je drsná, melodika prevažne expresívna. Naväzuje na tvorbu  J. S. Bacha, L. van

Beethovena a veľkých romantických skladateľov.

Dielo:

–     oratória Jana z Arcu, Tanec smrti, Kráľ Dávid

–     opery Judita, Antigona

–     symfonické diela Pacific 231, Rugby, Symfónia č.5 Di Tre Re, Symfónia liturgická

–     sláčikové kvartetá, husľové sonáty, klavírna tvorba...

RUSKÍ SKLADATELIA

Sergej Prokofiev (1891 – 1953)

Skladateľ nesmiernej  vitality  a nevyčerpateľnej  invencie. Nebol priateľom prísnych racionálnych

systémov, komponoval veľmi bezprostredne. Jeho skladateľský štýl bol  v neustálom vývoji. Jeho

dielo má okolo 137 opusových diel.

Dielo:

–     opery Láska k trom pomarančom, Hráč, Semjon Kotko, Vojna a mier

–     balety Rómeo a Júlia, Oceľový skok

–     hudba k filmom Alexander Nevskij, Ivan Hrozný

–     orchestrálne skladby – 7 symfónií, Peter a vlk

–     koncerty pre klavír, husle, sláčikové kvartetá, husľové sonáty, klavírne skladby

Dmitrij Šostakovič (1906 – 1975)

Skvelý skladateľ a klavirista. Jeho tvorba je úzko spätá s osudmi vlasti.

Dielo:

–     15 symfónií – 7. symfónia Leningradská

–     opery Nos, Katarína Izmajlovová

–     balet Zlatý vek

–     hudba  k filmom,  koncerty  pre klavír,  husle,  violončelo,  15  kvartetov,  piesňové  cykly,

skladby pre klavír

ČESKÁ MODERNA

Vítězslav Novák (1870 – 1949)

Vytvoril českú skladateľskú školu.

Dielo:

–     symfonická tvorba – Toman a lesná panna, V Tatrách, Slovácka suita

–     opery Karlštejn, Lucerna

–     vokálne a klavírne diela

Josef Suk (1874 – 1935)

Spoluzakladateľ českej moderny, zať Antonína Dvořáka. Člen legendárneho kvarteta.

Dielo:

–     orchestrálna tvorba – Praga, Radúz a Mahuliena, Asrael, Rozprávka leta

–     klavírne cykly Jar, Letné dojmy, O mamičke

–     komorná tvorba a zborová tvorba

Súvisiace články

Leave Comments