By Lukáš Janáčik on pondelok, 08. jún 2015
Category: Astronómia

Vesmír

Pôvod a veľkosť:

Vznik vesmíru nám dodnes nie je úplne známy. Mnohí vedci dnes uznávajú takzvanú teóriu „Veľkého tresku“ (Big Bang), ktorá predpokladá, že vesmír vznikol obrovskou explóziou malej guľôčky (menšej ako sú samotné atómy), ktorej hmota bola nekonečne hustá a jej teplota bola niekoľko miliárd väčšia ako je teplota Slnka.

Po explózii sa hmota začala veľmi veľkou rýchlosťou rozpínať do priestoru, vznikali atómy vodíka. Vodíkový mrak sa rozpínal a delil sa na menšie mraky. Postupne sa formovali galaxia (ako napríklad naša Mliečna dráha).

Veľkosť a vek:

Výskumy ukazujú, že vesmír sa stále rozpína. Môže to trvať naďalej, alebo sa opäť zmenšovať – pulzovať. Vek vesmíru sa odhaduje na 15 až 20 miliárd rokov.

Meranie veľkosti vesmíru:

Nikto nevie, ako je vesmír veľký, ale boli objavené spôsoby, ako priestor a vzdialenosť zmerať. Niektoré vychádzajú z obežnej dráhy Zeme – svetelné roky (ly) je vzdialenosť, ktorú prekoná svetlo (fotón) vo vákuu za jeden tropický rok (obeh Zeme okolo Slnka) rýchlosťou 299 792,458 km/s, čo je vzdialenosť 9 460 730 472 580,8 km/h. Astronomická jednotka (AU) je priemerná vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom (149 597 870,691 +/- 0,03 km), parsek (pc) je vzdialenosť, z ktorej sa dva objekty, vzdialené od seba 1 AU, javia byť oddelené uhlom veľkosti jednej sekundy (jeden stupeň je šesťdesiat minút a jedna minúta je šesťdesiat sekúnd).

Rozmery vesmíru sú obrovské. Dokonca vedci tvrdia, že vesmír sa pohybuje. Neviem si síce spomenúť na jeho rýchlosť, ale viem, že sa nepohybuje priamočiaro, ale „vo vlnkách“.

Tvrdia, že keď je vesmír v strednej časti takejto vlnky, život na Zemi prekvitá. Keď sa však dostane do hornej alebo spodnej časti, život na Zemi umiera (vyhynú skoro všetky živočíchy). Nevedia prečo to tak je, ale vraj sa opäť blížime k okraju vlnky.

Nie je to však jediná katastrofa, ktorá nás možno postihne. Podľa pozorovaní a testov na pôde, dochádza každé (určité obdobie (neviem, či si to dobre pamätám, ale nejako 20 000 rokov)) obdobie k prepólovaniu magnetického poľa Zeme. Poviete si, že to predsa nie je nič strašné. Iba sa zmení severný magnetický pól  na južný magnetický pól a naopak. Ibaže magnetické pole Zeme nás chráni pred škodlivým žiarením zo Slnka. A počas prepólovania magnetických pólov budeme živlom z vesmíru vydaný napospas.

Galaxie a hviezdy:

Galaxie sú obrovské zoskupenia hviezd, planét, plynov, prachu a hmloviny vo vesmíre. Doteraz bolo objavených viac ako 1 bilión galaxií, z ktorých niektoré majú priemer až tisíc alebo aj napríklad desať miliónov ly. Galaxie rozdeľujeme podľa ich tvaru.

  1. Špirálovité galaxie:

Naša galaxia – Mliečna dráha – je špirálovitá galaxia s ramenami obtočenými okolo jadra – stredu galaxie. Priemer Mliečnej dráhy je asi 100 000 ly, čas obehu našej Slnečnej sústavy okolo stredu galaxie je 226 miliónov rokov.

  1. Rozdelená špirála:

Má menší stred, v ktorom sa nachádza väčšina hviezd a ramená vychádzajúce na protiľahlých koncoch galaxie. Taký tvar má asi 30 % galaxií.

  1. Eliptické galaxie:

Tieto galaxie nemajú špirálovité ramená, tvarom skôr pripomínajú značne sploštenú loptu (mne to pripomína ako keď rozsypete cukor na stôl. Potom ho dáte na kopu a udriete po ňom dlaňou :D ).

  1. Nepravidelné galaxie:

Tieto galaxie nemajú žiadny presný tvar a tvoria iba približne 10 % z celkového počtu galaxií.

Čo sú hviezdy?:

Hviezda je plynné, približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj žiarenia a drží ho vcelku jeho vlastná gravitácia. Energiu získava premenou vodíka na hélium. Hviezdy, rovnako ako Slnko, svietia niekoľko miliárd rokov, kým vyhasnú (hviezda najskôr svieti jasnejšie a jasnejšie, až nakoniec explóduje a zničí všetko, čo je v dosahu výbuchu (áno, keď vybuchne Slnko, pohltí to aj Zem a my (ak ešte budeme žiť) zahynieme)).

Nebeské póly:

Nebeský pól je priemet zemepisného pólu na nebeskú sféru. Keby sa predĺžila zemská os, prechádzala by nielen cez zemské póly, ale spojila by ich s nebeskými pólmi.

Severný nebeský pól:

Obrázok zobrazuje umiestnenie severného nebeského pólu, v blízkosti ktorého sa nachádza hviezda Polárka (a) zo súhvezdia Malého voza (1). Keď ju chceme ľahko nájsť, stačí predĺžiť spojnicu dvoch hviezd (b, c) Veľkého voza (2).

Južný nebeský pól:

Neoznačuje ho žiadna hviezda, najbližšia je Sigma Octantis (e), známa ako Polaris Australis. Pri hľadaní nám pomôže súhvezdie južný kríž (3). Keď spojíme hviezdu so súhvezdím Južný trojuholník (4) do bodu f, Sigma Octantis je na priamke medzi bodmi df.

Ďakujem, že ste si prečítali môj článok. Dúfam, že sa vám páčil. Nekritizujte prosím obrázky (opäť som ich kreslil ja :D ). Prajem pekný zvyšok dňa J

Súvisiace články

Leave Comments