Umenie kedysi a dnes:
Paleolit - 60 000 r.pnl. - 12 000 r.pnl.
Prvé umelecké prejavy človeka pochádzajú z obdobia staršej doby kamennej. Sú to hlavne odtlačky rúk. Vznikali odtláčaním rúk natretých prírodnými farbami na povrch jaskýň, alebo fúkaním tekutiny rozpustenej v ústach na ruku priloženú na podklad (fixír). Známe sú aj nástenné jaskynné maľby (jaskyne vo Francúzsku a Španielsku ako Lascaux, Altamira..) zobrazujúce zvieratá graficky a plošne radené za sebou, či nad seba. Sú to zobrazenia bizónov, býkov, divých koní a.i. Niekedy ich zobrazovali aj s vnútornosťami, čo značilo o dobrej znalosti ich anatómie. Maľby vytvárali najmä za účelom zabezpečenia hojného úlovku (takto "ovládali" zvieratá).
- Ľudia sa živili lovom a zberom lesných plodov
- Vládlo mnohobožstvo - polyteizmus. Uctievali prírodné sily (boh hromu..). V paleolite boli tieto náboženstvá:
- Totemizmus - uctievanie predka, vytesaného do totému.
- Fetišizmus - uctievanie fetišov - vecí zosobňujúcich božské sily.
- Animizmus - uctievanie duše - anima (alebo aj kult mŕtvych).
- Rodové zriadenie je matriarchát - uctievanie ženy - matky. Preto sa nám zachovali z tohto obdobia sošky venuší - napr.: Viestonická (Věstonická), Moravianská, Mentónska. Majú dekoratívne jednoducho vyriešenú hlavu, zakrpatené ruky a nohy, hlavné sú znaky materstva.
Ďalej sa používali dostupné materiály, ako kosti, kamene , mušle, ulitníky, kly.... zhotovovali ozdoby- náhrdelníky, náramky...
Prvý roľníci (10 000-4000):
Uctievali hlavne bohyňu Zeme, Matky- úroda, plodnosť. Jednoducho boli závislí na svojej úrode, a tak uctievali tieto bohyne pre lepšiu úrodnosť. Tí čo viedli usadlejší život, začali vyrábať keramiku
Staroveký Egypt (4000-2000 pred n.l.):
Ľudia stavali pyramídy, jednoduchá stavba. Mali rôznych bohov- Boh Ré- slnko, Ptah- stvoriteľ, Haltór- bohyňa lásky a krásy. Umenie zameriavali na uctievanie bohov.
Megalit (4500-1200 pred N.l.):
Stonhange je najpremyslenejší praveký monument. Bol postavený tak, aby vyznačoval body východu a západu slnka a Mesiaca.
Etruské umenie- Etruskovia
Staroveký národ, ktorý vytvoril v 8. stor. pr. n. l. - 4. stor. pr. n. l. štátny celok zv. Etruria s neobyčajne vyspelou kultúrou, spoločnosťou a obchodom; jeho územie približne zodpovedá dnešnej provincii Toskánsko v strednom Taliansku a ďalej na sever k úpätiu Álp a na juh až po Kampániu, južne od Ríma.
Antika:
· Výtvarné umenie
- Gréci ho považovali za remeslo, nie umenie, na olympískych hrách sa konali súťaže v maľovaní, sochárstve, spievaní...
- spočiatku bolo ovplyvnené Egyptom, Egejskými kultúrami – sochy mali strnulý výraz, neskôr dospeli Gréci k vysoko realistickému zobrazovaniu
- témy: ľudské telo, mytologické motívy
Stredovek, umenie:
Katakomby boli rímske podzemné hrobky a pohrebiská, kde sa spočiatku tajne stretávali a vykonávali svoje obrady,tu sa zachovali prvé prejavy tohto umenia, najviac sa tu uplatnilo maliarstvo na výzdobu chodieb a výklenkov pre mŕtvych
- kresby a maľby mali skrytý symbolický význam, napr. páv- nesmrteľnosť, kotva- nádej, holubica -duša, Krista zobrazovali ako dobrého pastiera
- námety čerpali zo Starého i Nového zákona
- znázorňované postavy boli strnulé, vážne, zahalené, dôstojné, velebné
- figurálne komponenty boli zvládané schematicky- plošne, nemali prirodzenú skladbu tela, tak ako v antike
- sklenená mozaika - tvorila výzdobu stien chrámov, témou boli scény zo Starého i Nového zákona
- mozaiky tvorili organickú súčasť chrámových stavieb, ktoré mali vysokú umeleckú hodnotu
- knižná maľba nadobudla osobitný význam, viaže sa s ňou vznik ručne písaných listových kníh- kódexov (dovtedy sa písalo len na papyrus alebo pergamen)
- ilustrácie boli miniatúry so skutočnými obrazmi
Umenie novoveku (1492-1789):
Pojem novovek sa vyznačuje výraznou ambivalentnosťou. Jeho počiatok býva rôznymi historickými školami datovaný odlišne. Najčastejšie sa vymedzuje ako epocha dejín ľudstva prichádzajúca po stredoveku (čo nie je v jednotlivých častiach Európy zhodné) a nasledovaná najnovšími dejinami (čiže od roku 1500 – 1640 až po 19. storočie). Najvýznamnejšími slohmi tohto obdobia sú renesancia vyúsťujúca do manierizmu, barok, nazývaný tiež jezuitský sloh, rokoko s jeho záľubou v hravosti a dekoratívnosti, ktoré neskôr ustupujú klasicizmu. Klasicizmus nadväzujúci na čistotu antických a renesančných foriem prechádza v období Napoleona Bonaparteho do slohu nazývaného empír.
-- Barok- vyznačoval sa ozdobnosťou a veľkoleposťou
By Patrik